Utorok, 12. december, 2017 | Meniny má Otília
Pridajte si svoje mesto

Vybrakovaný areál bývalej koštialne chátra, história zaniká

Viac ako sto rokov stoja pri Váhu v mestskej časti Palúdzka továrenské objekty. V jednej z najstarších fabrík je niekoľko zaujímavých stavieb.

Jedna z budov zaujímavého technického areálu bývalej koštiaľne.(Zdroj: MAREK JURIŠ)

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Areál je roky opustený, zarastený a ostalo z neho už len torzo. V areáli bola najprv výrobňa kolomaže bratov Ringovcov. V roku 1897 ju získali Dávid a Hugo Kammerovci. Spracovávali v nej kosti na spodium - živočíšne uhlie, kostnú múčku a kostný tuk.

Po roku 1902 továreň odkúpila Prvá peštianska továreň na spodium a glej. Výrobné objekty zväčšili a výrobný sortiment rozšírili o kostný a kožný glej. V roku 1918 továreň prevzala Akciová továreň na glej a umelé hnojivá Liptovský Svätý Mikuláš. Po požiari v roku 1920 ju museli vo veľkom rozsahu rekonštruovať, pričom výrobu rozšírili. Potom štrnásť rokov továreň nepracovala.

Výroba kožného gleja sa rozbehla opäť v máji 1940 a pribudla v nej aj mydláreň. Podnik bol v roku 1945 poštátnený a stal sa súčasťou Kožiarskych závodov. Mali sedem prevádzok, jednou z nich ako prevádzka číslo 6 bola aj Glejona v Palúdzke. V deväťdesiatych rokoch skončila fabrika opäť v súkromných rukách a vyrábal sa v nej glej. V súčasnosti je areál bývalej Glejony opustený, roky chátra a stavby pomaly miznú v hustom zelenom poraste.

Fabriku volali aj koštialeň

Areál fabriky bol dôkazom prirodzenej strategickej, priemyselnej a obchodníckej schopnosti mikulášskych podnikateľov na prelome 19. a 20. storočia. Prakticky už vtedy dokázali, že odpad je perspektívna podnikateľská surovina.

Vladimír Kružliak je konateľom spoločnosti, ktorá továrenský objekt pri Váhu vlastní. Súčasne aj jeho správcom. „Je to trochu náhoda, vyrastal som v bezprostrednej blízkosti Glejony, jednej z bývalých prevádzok Kožiarskej fabriky. Volali sme ju koštialeň, pretože v nej vyrábal kostný glej. Z detstva si pamätám, že v areáli podniku boli aj rodinné domy. Bývali v nich zamestnanci. Mal som odtiaľ aj spolužiakov, celé dni sme trávili v areáli fabriky. Vystrájali sme tam, no napriek tomu nás brali ako jej súčasť. Keď sme sa niekoľko dní neukázali, zamestnancom sme chýbali, pýtali sa na nás, hľadali nás, kde sme,“ povedal V. Kružliak.

Vo fabrike sa vo veľkom vyrábal perličkový glej. Prírodné lepidlo vyzeralo ako šošovica a bolo veľmi vyhľadávané. „Perličky sa dávali do vody, varili sa, aby sa rozpustili. Využívalo sa v chemickom, drevárskom, polygrafickom, ale aj v iných priemyselných odvetviach. Vyvážalo sa takmer do celej Európy. Bola to jedna z mála fabrík, ktorá glej vyrábala. Neskôr, s postupom technológií, prírodné lepidlo vytlačili nové, jednoduchšie, ľahšie aplikovateľné a možno i lacnejšie lepidlá. Dopyt po gleji potom postupne klesal,“ vysvetlil jeden z dlhoročných bývalých zamestnancov Kožiarskych závodov.

Kosti veľmi zapáchali

Továreň od obytnej štvrte oddeľoval plot. „Bol drevený a skladovali za ním kosti. Prevádzka vo fabrike bola veľmi špinavá, nákladné autá ich tam vozili každý deň. Buldozér ich zhŕňal na veľkú kopu, ktorá niekedy mala aj desať metrov. Kosti veľmi zapáchali, náš dom bol hneď vedľa plota na Ulici Juraja Žuffu. Pamätám si, že keď k nám prišla návšteva, nikdy sa dlho nezdržala, zápach jednoducho nezvládli,“ zaspomínal V. Kružliak.

Potom sa hygienické predpisy na skladovanie kostí sprísnili a situácia sa trochu zlepšila. Neskôr sa glej vyrábal z odpadu, ktorý vznikal pri spracovaní surových koží. Nepríjemný zápach sa len trochu zmiernil, ale nezmizol. S rozrastajúcou obytnou zónou neďaleko areálu sa nároky na životné prostredie postupne zvyšovali, ľudia sa na zápach stále viac sťažovali.

Rarita: komín s vodojemom

V deväťdesiatych rokoch sa po privatizácii dostal areál do súkromných rúk. Spoločnosť v ňom naďalej vyrábala glej, neskôr prevádzku presťahovala do areálu na Priemyselnej ulici.

„Keď spoločnosť pozemky kúpila, tak som sa po viac ako tridsiatich rokoch vrátil do detstva, do areálu, v ktorom som vyrastal. Fabrika už ale bola zdevastovaná, objekty vyrabované. Každý, kto tam prišiel, si zobral, čo potreboval. Stavby za približne pätnásť rokov úplne schátrali a stratili sa v hustej zeleni,“ doplnil V. Kružliak.

Rozpadnuté továrne poznal V. Kružliak v detstve len z amerických filmov. „Nepripúšťali sme si, že by sa niečo také mohlo stať aj u nás v Liptovskom Mikuláši. Po rokoch bolo zrazu to, čo sme si nevedeli ani prestaviť, skutočnosťou aj v Palúdzke,“ konštatoval.

Stavby v bývalej továrni sú prevažne tehlové. Je tam veľká tehlová pec, ktorá slúžila na výrobu pary. Kotol je vysoký viac ako dvadsať metrov a používali ho ešte do sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Zaujímavý je určite aj komín spojený s vodojemom.

„Takú stavbu len tak nevidíte, je to veľká rarita. Zaoberali sme sa rôznymi spôsobmi využitia areálu, určite by bolo zaujímavé niektoré z objektov zachovať, no, žiaľ, v súčasnosti sú v dezolátnom stave, ostalo z nich už len torzo,“ dodal konateľ spoločnosti.

Problémy s areálom

Areál má rozlohu približne dva a pol hektára. Súčasní majitelia chceli na pozemkoch vybudovať obytnú zónu s približne dvesto tridsiatimi bytmi.

„Máme dokonca hotový projekt na územné rozhodnutie. Pripravili sme prestavbu križovatky ulíc Palúčanská, Glejárska a Demänovská cesta. Dopravu v uliciach sme pri výstavbe chceli odľahčiť pontónovým mostom ponad Váh, ktorý by ústil na Revolučnú ulicu. Súčasťou projektu bola aj revitalizácia brehov Váhu," vysvetlil V. Kružliak. „Všetko bolo pripravené, projekt mal v tom čase hodnotu približne pol miliardy korún, ale záujem prevažne anglických a írskych klientov o kúpu luxusných bytov pre krízu rapídne klesol. Keby sme v tom čase s výstavbou začali, pravdepodobne by sme ju nedokázali dokončiť,“ dodal.

Spoločnosť má v súčasnosti s areálom vraj len problémy. Ľudia sa v ňom voľne pohybujú, schátrané budovy ich môžu kedykoľvek ohroziť.

„Najprv sme im v tom ne-bránili, neprekážalo nám, že si zoberú tehly či iný stavebný materiál. No neskôr tam začali vyvážať vlastný odpad. Snažili sme sa aj oplotiť, ale pozemok je rozľahlý a členitý, preto je to veľmi komplikované. V priebehu tohto, prípadne budúceho roku, budeme musieť torzá objektov bývalej fabriky zbúrať, aby okolie ďalej neohrozovali,“ vysvetlil V. Kružliak.

Majitelia areálu aj napriek neúspešnému projektu dúfajú, že na pozemkoch bývalej glejárskej fabriky vznikne nová obytná zóna. Priemyselné objekty postupom času schátrali natoľko, že sa už nedajú zachrániť. So zaujímavými industriálnymi stavbami odišla aj časť mikulášskej histórie.


  1. Stredisko v Jasnej pre silný vietor uzavreli Video 6 258
  2. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 958
  3. Legendárna detská ozdravovňa Železnô končí 802
  4. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 639
  5. Na Kamennom poli vyrastá veľký nákupný komplex 528
  6. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 403
  7. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 157
  8. Takmer 600 rokov na tom istom mieste 123
  9. Projekt výstavby rekreačného rezortu znova ožíva 91
  10. Ľadový dóm v Tatrách otvárajú, je väčší a mrazivejší Foto 86

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Stredisko v Jasnej pre silný vietor uzavreli

Lyžiarske stredisko je dnes zatvorené, horskí záchranári ratovali z Kráľovej Hole dvoch turistov.

Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach

Po viac ako štyridsiatich rokoch vypravili motorový vlak z ružomberskej hlavnej stanice na trať vedúcu do Korytnice. Ružomberskí nadšenci by boli radi, keby historický vláčik jazdil po trati pravidelne.

Legendárna detská ozdravovňa Železnô končí

Tesne pred oslavou storočnice ju ministerstvo zdravotníctva zatvára.

Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári

Práce sa naplno rozbehnú až po tom, ako diaľničiari ukončia proces posúdenia vplyvov novej trasy tunela na životné prostredie.

Na Kamennom poli vyrastá veľký nákupný komplex

Nový obchodný dom s názvom Retail park Liptovský Mikuláš otvoria v lete.

Blízke regióny

Vietor láme stromy, bez elektriny sú stovky domácností

Niekde nejde elektrina pre potrhané vedenia už viac ako dvanásť hodín. V noci nánosy naviateho snehu zablokovali viaceré oravské cesty.

Cesta medzi Tvrdošínom a Námestovom je pre silný vietor zatvorená

Stromy pri Oravskej priehrade aj dnes večer padajú ako zápalky. Pre bezpečnosť polícia tadiaľ autá nepúšťa. Dopravu odkláňa na Bobrov, poľskú Veľkú Lipnicu a Jablonku do Trstenej.

Na strednom Slovensku sú na cestách problémy

Horské priechody Čertovica a Šturec ráno uzavreli pre nákladné autá, smerom na Brezno od Banskej Bystrice odkláňali dopravu na Brusno.

Popadané stromy uväznili v horách turistov

V noci horskí záchranári pomáhali ľuďom uviaznutým v autách. Dnes je situácia v Roháčoch lepšia. Zatiaľ.

V Brezne chcú žiť bez chémie a konzervantov. Vybudovali vlastnú mliekareň

O mliečne výrobky v Brezne nebude núdza. Poľnohospodárske družstvo Ďumbier okrem pestovania obilnín a chovania dojníc rozbehlo prevádzku mliekarne, kde výrobu masla a tvarohu plánuje postupne rozšíriť o ďalšie produkty zdravej výživy.

Všetky správy

V New Yorku došlo k pokusu o teroristický útok

Výbuch bomby nikoho nezabil, len zranil štyroch ľudí.

Ramsay: Či Slovensko nevypadne do béčka? To nemôžem sľúbiť

Tréner Craig Ramsay chce naučiť slovenských hokejistov hrať s rozumom.

O čo naozaj ide Georgeovi Sorosovi

Mýty, fikcia a fakty. Čo sa všetko spája so známym finančníkom.

Obuvnícka firma Gabor nútila ľudí pracovať nadčas. Dostala pokutu

Spoločnosť zamestnávala v minulom roku takmer 1500 ľudí.

Rok 1992: Bleskový rozvod a každý iným smerom. Ako si Mečiar s Klausom delili republiku

Rozdelenie Českej a Slovenskej federatívnej republiky nebolo ani zďaleka ľahké, no dodnes sa považuje za vzor riešenia sporov.