LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Vanda Dita Gallová na celosvetovej súťaži Miss Beauty of the World 2010 v čínskom Qindao v kategórii krások východnej Európy získala prvé miesto. Vlastná agentúra, modeling, prehliadky, fotografovanie, akcie a párty, hostessing, ale aj herectvo či vysoká škola. Tým všetkým Vanda žila. „Teraz som spoznala človeka, ktorý mi ukázal to najpodstatnejšie. Veľkosť ľudského srdca a hodnoty, ktoré vo svojom živote uznávam najviac. Sú to obeta a veľkorysosť,“ povedala.
Môžete povedať viac o situácii, ktorá vám zmenila život? Viac o človeku, ktorý vám ukázal inú cestu životom?
- Spoznali sme sa na Miami. Je členom tímu, pre ktorý pracujem a hneď sme si padli do oka. Hlavne po osobnostnej stránke. Večery sme väčšinou trávili pri dlhých debatách o práci, živote. Vtedy som sa dozvedela, ako kruto sa s ním osud zahral už v detstve. Cameron v pätnástich rokoch zápasil s rakovinou.
Vtedy mal dosť času a síl, aby sa zamyslel nad životom a jeho hodnotami. Svoj životný boj vyhral, no o niekoľko rokov nato prišla ďalšia rana. Jeho milovaný otec zomrel. 
Cestou do školy. FOTO: ARCHÍV V.D.G.
Cameron sa nevzdal, pozviechal sa. Ako reprezentant amerického futbalového mužstva sa vypracoval a zarobil veľa peňazí. Hral, napríklad za mužstvá ako Hamilton Tiger-Cats alebo Minnesota Vikings. Zranenie ho však prinútilo prestať hrať a momentálne pracuje v Las Vegas a Miami ako agent a „hosť“ pre najlepšie podniky.
Pre charitu sa rozhodol pracovať po stretnutí s Billom a Nancy Bambergerovcami. Dvoma se- niormi s obrovským srdcom, ktorí pochádzajú z jeho rodného mestečka San Diego.
Bill a Nancy zasvätili svoj život charite a Cameron hned po prvej ceste do ďalekej Kambodže pochopil, čo je jeho životnou prioritou. Pomáhať. Jeho, myslím si, najveľkodušnejším činom bolo, keď dal na vlastné náklady postaviť v Kambodži nemocnicu. Nesie meno jeho zosnulého otca. Nemocnica Dana Siskowica.
Cameron Siskowic s kambodžskými deťmi. FOTO: ARCHÍV V.D.G.
Prečo práve Kambodža? Čo viete o živote ľudí v nej?
- Dôvodov je niekoľko a viem, prečo chcem pomáhať. Pol Pot a Khmer Rouge zavraždili dva milióny Kambodžanov z osemmiliónovej populácie. Zameriavali sa hlavne na ľudí s vyšším vzdelaním, doktorov, právnikov, učiteľov, ale aj na nevinných ľudí a deti. Kambodžania sú napriek všetkému hrdí na svoju pestrú a silnú kultúru. Chránia ju. Sú nesmierne dobrosrdeční, pracovití a chcú, aby ich deti mali čo najlepšie vzdelanie a lepšiu budúcnosť. Vedia, čo je v živote dôležité a svojich potomkov vedú k viere a poznaniu. Krajina má, podľa mňa, obrovský potenciál na rozkvet. Stačí jej len podať pomocnú ruku.
Priblížte projekt Cambodian village fund.
- Cambodian village fund založili v San Diegu, v štáte California v USA. Zakladateľmi sú, ako som už spomínala, manželia Bill a Nancy Bambergerovci. S nimi spolupracuje môj blízky priateľ Cameron. Organizácii sa doteraz podarilo postaviť školu s piatimi triedami a zásluhou Camerona aj nemocnicu Dana Siskowica.
Cameron je človek, ktorý ma priviedol k myšlienke pomáhať. Človek, ktorý napriek mladému veku uznáva najsprávnejšie životné hodnoty. Jeho slová a názory mi utkveli hlboko v srdci a chcem sa nimi riadiť. Navyše, ukázal mi, ako sa dá nezištne pomáhať tým, ktorí nemali toľko šťastia ako my a nemajú ani to základné. Strechu nad hlavou, pitnú vodu. V extrémnych prípadoch ani rodinu a lásku.
Rozhodli ste sa pomáhať. Prečo?
- Pretože môžem.
Na čo použijete darované peniaze, ktoré ste vyzbierali za posledný mesiac?
- Na zabezpečenie filtračného systému vody. Pomôže asi osemsto rodinám. Filtre sú vyrobené lokálnou firmou, ktorá zamestnáva a školí robotníkov z Kambodže. Naším cieľom je však vyzbierať 8-tisíc dolárov, a priniesť čistú vodu na mnoho ďalších rokov viac ako 6 400 ľuďom.
Situácia s vodou je tam až taká kritická?
- V tej oblasti matky s deťmi strávia denne až šesť hodín naberaním vody z jazera. A voda je väčšinou kontaminovaná baktériami, ktoré spôsobujú závažné ochorenia. Ľudia však nemajú iný zdroj vody, načrpkaná voda im slúži na všetko. Dôsledkom je štyridsať percent úmrtí spôsobených kontaminovanou vodou. Obeťami sú hlavne deti.
V škole. FOTO: ARCHÍV V.D.G.
Mnohí ľudia u nás prestávajú dôverovať rôznym zbierkam pre chudobných či sociálne slabších. Čo vás presvedčilo, že dôverujete?
- Viem, že existuje mnoho organizácií, ktoré pomáhajú. Žiaľ, niektoré z nich prosperujú z ľudského nešťastia a ochoty dobrých ľudí pomôcť. Chápem také obavy. Keďže osobne poznám ľudí a ich životné príbehy, ktorí stoja za projektom, verím im. Viem, že všetky peniaze do posledného centa odovzdajú na pomoc ľuďom v núdzi. Organizácia nepoberá žiadne percentá, poplatky ani platy pre zamestnancov. Jediný zámer je pomôcť.
Zmenil sa váš vzťah k vode doma, keď ste zistili, aká je vzácna v Kambodži?
- Veľmi. Viac si vodu vážim, neplytvám ňou. Pri umývaní zubov alebo hygiene tváre vodu vždy zastavím, nenechám ju zbytočne tiec. Som rada, že sa čoraz viac ľudí zaujíma o problémy Zeme a ľudí kdekoľvek na nej. Myslím, že aj to im pomáha viac si vážiť veci, ktoré sa zdajú nám v Európe samozrejmosťou.
