LIPTOV. Ochranári, ktorým vyhovelo ministerstvo životného prostredia a súd, hovoria o rozhodnutiach zákaze ťažby ako o precedense, ktorý môže ovplyvniť hospodárenie lesoch na území národných parkov.
Rozhodnutiami totiž štát uprednostnil pasívny prístup ochrany prírody v oblastiach s najvyšším stupňom ochrany. Lesné spoločenstvá v dvoch tatranských dolinách a na Smrekovici tým ponechal na samovoľný vývoj bez lesohospodárskych opatrení. Ochrana prírody tým dostala dôležitejší význam ako obhospodarovanie lesov.
Pre zákaz ťažby podali žalobu
Lesníci vyťažili pred dvoma rokmi les v masíve Smrekovice na území, ktoré malo byť vyhlásené za prírodnú rezerváciu a platil tam predbežný zákaz ťažby.
Ekologickí aktivisti tvrdili, že ťažba lesníkov bola likvidačná a zničili vzácny prales. Lesníci sa bránili, na Smrekovici podľa nich prales nie je a robili ochrannú ťažbu pre lykožrútovú kalamitu.
Krajský úrad životného prostredia dal za pravdu ekológom, Smrekovicu vyhlásil za prírodnú rezerváciu a lesníkom zakázal na území ťažiť. Lesníci sa preto obrátili na súd.
„Štátni lesníci zažalovali Krajský úrad životného prostredia v Žiline za to, že im rozhodnutím podľa zákona o ochrane prírody a krajiny prikázal úplne zastaviť ťažbu dreva na Smrekovici,“ informoval lesník a ekológ Róbert Oružinský.
Krajský súd žalobu Lesov SR jednomyseľne zamietol, lesníci sa neodvolali a rozsudok preto nadobudol právoplatnosť.
Rozsudok ovplyvní ťažbu aj v iných územiach
Súd zdôraznil, že povinnosťou úradov životného prostredia je aj prevencia. „Majú teda povinnosť obmedziť negatívnu činnosť v chránených územiach, či dokonca ju až zakázať, ako sa to stalo aj v prípade likvidačnej ťažby na Smrekovici,“ doplnil Oružinský.
Aj keď sa rozsudok týka jedného územia, podľa Oružinského, ovplyvní hospodárenie v lesoch na celom Slovensku, najmä však v národných parkoch.
„Verím, že vďaka rozsudku v kauze Smrekovica svitá na lepšie časy aj Národnému parku Nízke Tatry,“ zdôraznil s tým, že je to najviac územie najviac postihnuté zásahmi lesníkov.
Lesníci žiadali výnimku na ťažbu
Oblasť, ktorá delí Západné Tatry od Vysokých bola symbolom náročného boja ekológov a lesníkov. Ekológovia sa odvolávajú na potrebu samovývinu lesa, lesníci zas, že les sa bez zásahu človeka nedokáže spamätať sám.
Štátne lesy Tatranského národného parku (ŠL TANAPu) požiadali ministerstvo o výnimku na ťažbu dreva v Tichej a Kôprovej doline. Argumentovli tým, že lykožrútová kalamita naberá druhý dych.
Minister Peter Žiga prijal rozhodnutie, ktoré uzavrelo kauzu, ktorá sa ťahala osem rokov a nepovolil lesníkom výnimku na ťažbu v chránených dolinách.
Ochranári vyhrali po ôsmich rokoch
Ministerstvo potvrdilo argumenty ochranárov. „Kontrolou sa totiž zistilo, že na pozemkoch s navrhovanými lesohospodárskymi opatreniami sa nenachádzali stromy obsadené aktívnym podkôrnym hmyzom,“ povedal minister Žiga.
„Aj tento výrok len potvrdzuje naše predchádzajúce tvrdenia, že gradácia podkôrnikov sa tu spontánne utlmila aj bez činnosti človeka. Ďalšie výroky z rozhodnutia podporujú význam prirodzenej obnovy lesa pre jeho budúci vývoj a dôležitosť nespracovaných kalamitných plôch ako biotopov pre vzácne a chránené druhy,“ zdôraznil Erik Baláž z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.
„Rozhodnutie ministerstva je definitívne. Nemôžem tomu po toľkých rokoch uveriť,“ neskrýval radosť Baláž.
