Piatok, 19. január, 2018 | Meniny má Drahomíra, Mário
Pridajte si svoje mesto

Posledný pltník sa na Váhu plavil pred sedemdesiatimi rokmi

K veľmi starým zdrojom obživy ľudí v horských oblastiach Slovenska patrilo pltníctvo. Vznik splavovania dreva ovplyvnila príroda a vhodné vodné toky.

Odrážanie pltí v Políku v roku 1912.(Zdroj: ARCHÍV F. D.)

LIPTOV. Západné Karpaty, ktorého súčasťou sú Vysoké i Nízke Tatry, ale aj stredná časť Slovenského Rudohoria, sa skláňa na všetky strany.

Sú hlavným vodným priestorom a v ich blízkostiach pramenia všetky významnejšie rieky ako je Dunajec, Poprad, Hron, ale najmä 433 kilometrov dlhý Váh.

Rieka zaberá viac ako jedenásťtisíc štvorcových kilometrov povodia. Má dva pramene. Biely Váh vyteká z vysokotatranského Zeleného plesa podkrivánskeho, ležiaceho vo výške 1953 metrov nad morom.

K materskému korytu sa rúti cez viaceré vodopády. Dva pramienky Čierneho Váhu vyvierajú na západných svahoch nízkotatranskej Kráľovej hole vo výške 1184 metrov nad morom.

Cestou dole priberajú horské potoky: Ipollticu a výraznú Svarinku. Poniže Kráľovej Lehoty pod železničným mostom sa spája do Váhu.

Vývoj pltníctva

Historické začiatky pltníctva na Slovensku sa nedajú vymedziť presným letopočtom. Dostupné pramene umožňujú ohraničiť vývojové stupne slovenského pltníctva na štyri obdobia.

Prvou fázou by mal byť začiatok jedenásteho storočia do konca pätnásteho storočia. Je to obdobie pastiersko-roľníckej epochy spojenej s drevorubačským osídľovaním horských oblasti.

Ďalším obdobím je 16. a 17. storočie, keď sa začalo podnikanie, no bolo ovplyvnené hospodárskymi i politickými pomermi v Uhorsku expanziou Turkov. Tým bolo plavenie vymedzené len pre vnútorné potreby. Znamenalo to cesty len po Sereď, vo výnimočnom prípade po Komárno.

Osemnáste a devätnáste storočie patrí do tretej etapy renesancie pltníctva. Išlo o diaľkové cesty, teda aj mimo hraníc Uhorska.

Štvrtou fázou sú roky 1915 až 1935 poznamenané stúpajúcou prevahou železničnej nákladnej dopravy, čo malo pre slovenské pltníctvo stratenie životodarnej základne.

Veľké škody po povodni

Najstaršie nepriame dôkazy o pltníctve na Váhu sú zaznamenané vo výsadných listinách vtedajších liptovských mestečiek: Hybe, Nemecká Ľupča, Ružomberok, Trnovec. Sú spojené s produkciou reziva z kvalitného smrekového dreva, ktoré bolo potrebné dopraviť na odbytištia. Do polovice 14. storočia bol jedinou súcou dopravnou cestou Váh.

Z historických listín sa dozvedáme, že Tomáš Tarköi postavil v roku 1476 medzi Svätým Michalom a Liptovskou Teplou na pravom brehu Váhu drevené hrable na zachytávanie splavovaného dreva a pltí. Je to prvá zmienka o technickom zariadení na rieke, no aj o prvých problémoch pri dodávke odberateľom.

Východiskovým uzlom pltníctva na Váhu bol Liptovský Hrádok a akýmsi centrom obchodu s drevom bola Sihoť, ktorá bola do roku 1527 pod kuratelou vlastníkov Jána a Juraja Zapolyovcov.

Obchodný význam Liptovského Hrádku upevnil neskôr Ľudovít Pekry. Ničivá vážska povodeň však 24. júla 1528 narobila od Liptovského Hrádku až po Mitošiny obrovské škody, z ktorých sa toto pomaly rozvíjajúce odvetvie pomerne dlho spamätávalo.

Plte na osobnú dopravu

Že sa plte využívali aj na osobnú prepravu sa dozvedáme z pomerne kuriózneho sporu zemanov Petra a Sebastiána Okoličániovcov z Okoličného, ktoré riešilo Bratstvo Liptovskej stolice v júni 1571, teda pred 441 rokmi.

Podstatou sporu bolo, že spomínaní zemania využili odchod dvoch františkánov z kláštora v Okoličnom a kúpili od nich kotol na varenie piva. Ako kúpnu cenu ponúkli päť zlatých a okrem toho dve vystrojené plte, aby sa mnísi mohli splaviť do Trenčína. Zemania zmluvu nedodržali, zlatky zaplatiť nechceli s odôvodnením, že hodnota postavených pltí prevyšuje hodnotu medeného kotla.

Obchody s drevom

Slovenské pltníctvo od začiatku až do polovice 19. storočia bolo na počudovanie pre poddaných v podstate slobodné. Situácia sa pre nich podstatne zmenila po urbárskej úprave Márie Terézie. Slobodné pltenie pre nevoľníkov postupne zanikalo najmä po meruôsmych rokoch.

Osobitnú výsadu voľnej pltnice od 17. storočia mali v Liptove zemepáni, župy, výsadné mestá a niektoré zemianske rodiny: Lehotskovcov, Okoličanyovcov, Szentivaniovcov, Andreanskovcov.

Privilégiá postupne získavali aj jednotlivci. Od 16. storočia to bol napríklad kupec Ján Kollár a syn z Ružomberka.

Zemepáni však slobodnú pltnicu už od 14. storočia svojvoľne skúšali narúšať. Až 12. mája 1587 prefekt Likavy Ján Rakovský s jeho úradníkmi zastavili v Ružomberku sprievod piatich pltí Ladislava Pongráca naložené vínom a iným tovarom, ktorý zhabali, pltníkov zbili a rozohnali.

Dôvodom zákroku malo byť nepriateľstvo Rakovského s Pongrácovcami. Podobných neprávostí sa dopustil aj známy úradník likavského panstva za čias majiteľa grófa Gašpara Illesházyho Ružomberčan Krištof Schustrík.

Ten dal v roku 1647 na Gombáši stop svojvoľnému prechodu pltí. Dal tam svojho mýtnika, ale na protest mesta Ružomberka museli gombašské mýto ešte v tom istom roku zrušiť. Mesto totiž zveľaďovalo svoje príjmy aj zdaňovaním pltníkov.

Nariadenie Krištofa Schustríka bolo neopodstatnené, lebo rada mesta už v roku 1596 zriadila pre plte takzvané brežnô. Bola v správe známych kupcov rodiny Kollárovcov. Ich obchod s drevom a plťami si však od mesta neskôr prenajal majetný Andrej Zvada Páračka za ročný poplatok 127 zlatých a 50 denárov.

Vzájomná spokojnosť mesta a nájomníkov vyústila 12. januára 1752 do podpísania dohody árendy brežného s Michalom, Andrejom a Matúšom Zvadom a ich spoločníkmi Jurajom Repkom, Štefanom Benkom a Jakubom Hlivom za ročnú sumu 335 zlatých.

Život počas pltnice

Pltník sa musel na každú pltnicu vystrojiť. Súčasťou jeho pracovného oblečenia boli krpce, úzke priliehavé súkenky z domáceho ovčieho bieleho súkna, ktoré hrejú aj keď sú mokré.

Vrchnú časť tvorila halienka, kamizol, prusliak, aspoň dve ľanové košele a široký valaský klobúk. Nerozlučnou spoločníčkou bola tanistra ušitá z domáceho konopného plátna. Liptovskí pltníci nosili kožené opasky rôznej šírky. Mali v nich uloženú zapekačku, kresadlo, tabak, nožík a peniaze.

Stravovanie na plti bolo predpokladom udržania si sily a potrebnej fyzickej odolnosti. V liptovskom regióne sa každá pltnícka skupina pred plavbou zásobila solenou baraninou, bravčovou masťou a údenou slaninou.

Nezabudli tiež na jačmenné krúpy, múku, zemiaky, bryndzu a pribalili aj pálenku. Chlebom sa zásobovali na jednotlivých štáciách, na ktorých boli aj poživňou zásobené pltnícke krčmy.

U pltníkov pri príprave jedla rozhodoval čas, aby si mohli od útrap plavby oddýchnuť. Preto si napríklad vriacu vodu pripravili svojským spôsobom. Medzi kuchynským riadom plte nesmela chýbať drevená 8 až 10 litrov veľká drevená nádoba.

Keď chceli variť halušky, na ohnisku rozžeravili tri čisté okruhliaky a hodili ich do vodou naplnenej kade. Voda v nej rýchlo zovrela a nahádzali do nej halušky. Jedálny lístok si pltníci občas spestrili rybami, ktorých vtedy bolo dosť.

Zlé aj lepšie časy

V júni 1873 sa na Dunaji rozbil transport pltí z Liptovského Hrádku. Pri nešťastí zahynuli dvaja obyvatelia Kráľovej Lehoty a dvaja Vrbičania.

Podobne skončila plavba faktora Mateja Mrvu z Ľubochne. Na hladine veľkej vody narazil v máji 1880 do Besnej skaly a utopil sa.

No liptovská pltnica si pamätá aj na lepšie časy. V roku 1847 požiadal farár v Čachticiach Jozef Urbanovský o zasadnutie Tatrína.

Michal Miloslav Hodža preto navrhol IV. valné zhromaždenie i zasadnutie výboru Tatrína na 9. august 1847 do Čachtíc. Účastníci z Liptovského Mikuláša si na osobnú prepravu prenajali dve plte, ktoré ich mali odviezť do Nového Mesta nad Váhom. Na plavidlá nasadli vo Vrbici. Oneskorený Štefan Marko Daxner potom pri Ondrašovej skákal na letiacu plť.

Koniec pltníckej histórie

Slovenské pltníctvo znervózňovalo nežičlivé uhorské zákonodarstvo. Preto 12. decembra 1753 vydalo nariadenie na ciachovanie každej plte. Plavidlá museli mať označenia, kto je majiteľom dreva.

Nariadenie určovalo systém zodpovednosti za tovar a za pltníkov aj to, ako majú byť vystrojení a ako majú šetriť verejné objekty, najmä mosty a regulácie. Určovalo tiež miesta, kde môžu plte pribíjať.

Modernejšiu kodifikáciu podmienok dopravy dreva určila administratíva v roku 1879 a jej nariadenia ostali v platnosti až do zániku slovenského pltníctva.

Podľa archívnych materiálov posledný transport dreva po Váhu na plti uskutočnil faktor Gejza Šavrnoch z Lúčok začiatkom leta 1942. Pred sedemdesiatimi rokmi teda ukončil splavovanie dreva z Liptovskej Teplej do Serede.


  1. Hrádočania budú mať takmer novú športovú halu Foto 445
  2. Diaľnicu Korbeľkou odobril aj minister 359
  3. Ukradol maslo za 70 eur 289
  4. Robí reklamu fašiangovej tradícii aj recyklácii 259
  5. Pobyt v chladnej vode má na telo pozitívny vplyv 216
  6. Na Klačne úradoval zlodej 130
  7. Ľupčianskou dolinou sa prehnal český uragán 68
  8. Š. Klimčík: „Všetko ladíme na olympiádu.“ 66
  9. Ružomberská polícia pátra po nezvestnej tínedžerke, neozvala sa viac ako mesiac 58
  10. Hľadáme Zlatíčka na snehu 48

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Hrádočania budú mať takmer novú športovú halu

Práce na športovej hale už finišujú, náklady by sa mestu mali vrátiť hlavne v úspore za energie.

Diaľnicu Korbeľkou odobril aj minister

Už by nemalo nič nezabrániť tomu, aby sa diaľničiari mohli pustiť do prípravy projektu na stavbu úseku D1 medzi Turanmi a Hubovou v tunelovom variante.

Ukradol maslo za 70 eur

Zlodej vbehol priamo do náručia mestských policajtov.

Robí reklamu fašiangovej tradícii aj recyklácii

Fašiangy sú obdobím zábavy a veselením. Trvajú od Troch kráľov až po škaredú Popolcovú stredu.

Pobyt v chladnej vode má na telo pozitívny vplyv

Otužovanie je medzi širokou verejnosťou považované za koníček pár nadšencov. Trend sa však mení. V poslednej dobe zažíva pre telo prospešná aktivita veľký boom aj v Liptove.

Blízke regióny

Ján Lunter štartuje transparentný úrad, dnes predstavil víziu

Zriadil napríklad telefónnu linku, na ktorú mu môžu obyvatelia kraja vo vyhradenom čase volať, na webovej stránke budú môcť sledovať jeho týždenný pracovný program.

Vrútky začali nový rok zostra, primátor odvolal viceprimátora

Marián Krivuš už nie je viceprimátorom, nahradil ho František Kurhajec.

Lovecká sezóna sa skončila. Neveľká populácia vlkov v Malej Fatre vyviazla bez ujmy

Na území národného parku Malá Fatra žijú asi len dve malé vlčie svorky.

Čo je nové na poškodenom moste v Nižnej? Nič

Úrad pre verejné obstarávanie akceptoval pripomienky vylúčeného súťažiaceho. Zákazku na opravu mosta v Nižnej tak stále nikto nezískal.

Na ceste medzi Martinom a Košťanmi zomrel človek

Pri Košťanoch sa dnes ráno stala tragická dopravná nehoda. Vodič osobného auta sa zrazil so zhŕňačom a pri prevoze do nemocnice zomrel.

Všetky správy

Diskriminácia, sťažujú sa veriaci na nový poplatok za sobáš

Za cirkevný sobáš sa doteraz matričný poplatok neplatil, kresťanským aktivistom sa jeho zavedenie nepáči. Ministerstvo vnútra im sľubuje stretnutie.

Majú živnostníci právo na dovolenku? Ako rozhodol európsky súd

Je veľký rozdiel medzi živnostníkom, ktorý podniká dobrovoľne a živnostníkom, ktorého do zväzku donútili.

Šok číslo 2: Košice musia vrátiť ďalších 14,5 milióna eur z eurofondov

Magistrát: Brusel zmenil pravidlá počas hry. O pomoc žiada ministerstvo.

Vyriešili záhadu slávnych egyptských múmií, pomohla analýza DNA

Múmie dvoch vysokopostavených mužov, ktoré našli v roku 1907, patria k najlepšie zachovaným.

Dvojitý milenec šokuje otvoreným sexom. Ale erotický thriller to nie je

Od filmu Françoisa Ozona dopredu radšej nič nečakajte.