LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Politika rozvoja poľnohospodárstva v posledných rokoch podľa ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka rapídne znížila zamestnanosť slovenského vidieka.
„Odrazilo sa to aj na produkčných kvótach jednotlivých poľnohospodárskych komodít. Výsledkom je rastúca nezamestnanosť, sme dokonca odkázaní na dovoz potravín. Nepriaznivý stav potrebujeme nevyhnutne zmeniť,“ povedal minister na pracovnom stretnutí s poľnohospodármi Žilinského kraja v Liptovskom Ondreji.
Podhorskému vidieku by v rozvoji mohla pomôcť špecializovaná poľnohospodárska prvovýroba. Nezanedbateľný je vraj aj chov kôz a oviec. V Liptove sú podľa Ľ. Jahnátka ideálne podmienky pre hovädzí dobytok. „Je to poľnohospodárska oblasť, ktorá prináša zamestnanosť,“ dodal.
Inšpirujú ho postrehy z praxe
Predstavitelia poľnohospodárskych družstiev ho v diskusii zahrnuli množstvom otázok a kritických postrehov. Situáciu vnímajú inak, majú skôr obavy.
Tvrdia, že v budúcnosti by mohlo ešte dôjsť k úbytku pracovných síl. Môže to spôsobiť nerentabilná výroba mlieka či chovu hovädzieho dobytka.
„Chodím do terénu, hovorím s konkrétnymi poľnohospodármi, oni problémy, s ktorými dennodenne žijú, poznajú najlepšie. Je to veľmi dôležitý prvok, inšpiruje nás pri tvorbe novej spoločnej poľnohospodárskej politiky,“ dodal Ľ. Jahnátek.
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a súčasne predseda PD Ludrová Miroslav Štefček povedal, že v Liptove v poľnohospodárstvo zamestnáva tisícsto ľudí. Ďalší nárast zamestnanosti v tejto oblasti pri súčasnom stave nie je možný.
„Liptovské družstvá sú špecifické, každý jeden podnik má aj živočíšnu výrobu, takže nemajú čo ďalej rozvíjať. Jedna z ciest by možno bola vo vyššej produkcii mlieka či v chove oviec a výrobe produktov, ktoré paria do Liptova,“ dodal predseda.
Poľnohospodári sú optimisti
Ján Paciga je predseda predstavenstva poľnohospodárskej spoločnosti Agria v Liptovskom Ondreji.
„Na Slovensku máme malý podiel domácich výrobkov na trhu. Tvoria približne štyridsať percent. Ak by sme ho zdvojnásobili a dostali sa nad osemdesiat percent, tlak na našich odberateľov a boj o cenu by bol podstatne väčší,“ vysvetlil predseda predstavenstva.
Slovenskí poľnohospodári tvrdia, že nie sú schopní konkurovať dovozu. Ak ale chcú v poľnohospodárstve aj naďalej podnikať, musia byť vraj optimisti.
Veľmi dôležité je podľa J. Pacigu chrániť kvalitných domácich výrobcov pred nekvalitným dovozom. V súčasnosti pomaly výrobcovia nedokážu prežiť, napríklad mliekárne spracovávajú takmer o polovicu menej mlieka, vo veľkých množstvách sa dováža buď spracované, alebo vo výrobkoch,“ vysvetlil.
Produkcia zemiakov je stratová
Ak by spoločnosť Agria opäť začala pestovať zemiaky, určite by dokázala zamestnať podstatne viac ľudí.
„V minulosti sme ich mali na výmere približne tristo hektárov a v prevádzke boli tri triedičky. Cena zemiakov za jeden kilogram sa postupom času znížila natoľko, že produkcia bola stratová. Podobná situácia je aj v chove hovädzieho dobytka,“ dodal predseda predstavenstva.
Domácu spotrebu ovplyvňuje kúpna sila obyvateľstva, ale aj osveta.
„Máloktorý spotrebiteľ s príjmom približne štyristo eur pozerá na kvalitu výrobkov a domácu produkciu. Ľudia na to jednoducho nemajú. Samozrejme, dôležitá je aj osveta, spotrebitelia by mali vedieť, aký je kvalitný výrobok a čo sa ani za nízku cenu neoplatí kupovať,“ vysvetlil J. Paciga
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory neverí, že manažment rakúskej, holandskej či belgickej farmy je šikovnejší ako slovenský.
Povedal, že často je kvalita ich výrobkov ešte horšia. „Žiaľ, produkty dokážu vyviezť a ponúkať za nižšie ceny. My ich za toľko nedokážeme ani vyrobiť,“ dodal M. Štefček.
Majú silné zastúpenie v parlamentoch
Dotácie pre farmárov v starých štátoch európskej únie sú, podľa J. Pacigu približne o jednu tretinu vyššie ako pre slovenských poľnohospodárov.
„Západoeurópski farmári majú ešte aj rôzne iné národné príplatky a podpory, ktoré potom ceny a trh výrazne deformujú. Myslím si, že keby sme nemali dotácie ani my, ani ostatné staré členské krajiny Európskej únie, boli by sme určite konkurencieschopnejší. Súvisí to aj s tým, že farmári tam majú veľmi silné zastúpenie v národných parlamentoch,“ konštatoval.
Poľnohospodársku výrobu by chcel minister podporiť aj v tých obciach, kde momentálne neexistuje.
„Uvažujeme, napríklad aj o kapitálových vstupoch štátu na prechodnú dobu vo forme pôžičiek. Naštartovali by sme tak špecializovanú živočíšnu výrobu náročnú na ľudskú prácu. Pomohlo by to zamestnanosti na vidieku. Máme už rôzne návrhy, “ vysvetlil.
