Každý pocit, myšlienka či emócia môže naše zdravie podporiť alebo poškodiť.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Ako si tieto procesy v nás uvedomovať a pracovať s nimi sme sa pýtali Vladimíra Červenáka, ktorý sa etikoterapii, učení o pravde o sebe samom, profesionálne venuje od roku 2006.
V etikoterapii vychádzate z učenia nestora etikoterapie Ctibora Bezděka, českého lekára, ktorý bol zakladateľom etikoterapie a určitý čas začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia žil aj v Ružomberku. Ako z tohto základu vy vnímate a vysvetľujete etikoterapiu?
- Vnímam ju ako autoterapiu. Som terapeutom sám sebe a rozpoznávam pravdu o sebe samom v danej chvíli. Akú pravdu? Napríklad takú, čo mi bráni byť šťastným človekom, čo mi bráni byť zdravým človekom, čo mi bráni, že nie som spokojný? Alebo že mám často negatívne emócie, alebo niečo, čo ma obťažuje. Čo je dôvodom, že sa mi dejú v živote nejaké veci. Etikoterapia príčiny týchto problémov nehľadá mimo človeka, ale v sebe a definuje príčiny toho, že niečo mi bráni byť šťastným, zdravým, spokojným ako narušené vzťahy. Môžu byť v troch úrovniach. Narušený vzťah k sebe samému, k iným ľuďom a narušený vzťah k celku, ktorého som súčasťou a ktorý ma presahuje. Napríklad život na Zemi. Ak pracujem s klientom, som s ním vo vzťahu životný kouč a koučovaný. Koučujem - podporujem ho v tom, aby našiel pravdu o sebe.
Ktorý narušený vzťah je podľa vás najkomplikovanejší?
- Vzťah k sebe samému. Jednoduchý príklad: ak si niekto sám sebe nadáva, vyčíta si niečo, ignoruje sa, ignoruje to, čo cíti a vníma, tiež to, čo by mal urobiť a neurobí, ale mávne nad tým rukou, tým si naruší vzťah k sebe samému. Z toho, samozrejme, vyplývajú dôsledky.
Etikoterapia je príčinná sebapoznávacia metóda, lebo ide po príčinách, nie po prejavoch, symtómoch. Keď ochoriete a idete k lekárovi, on sa zaujíma o symtóm, ktorý treba podľa neho potlačiť alebo odstrániť. To však neznamená, že sa problém stratí. Je potlačený a čaká, kedy sa niekde inde môže objaviť. Etikoterapia toto necháva medicíne, to je jej parketa na úrovni tela. Ona ide po príčinách v narušených vzťahoch.
Ako sa môžeme zmeniť po tom, keď spoznáme pravdu o sebe samom?
- Rozpoznávanie pravdy o sebe samom je rozpoznávaním toho, akou som bytosťou. Kto som? My veľmi málo vieme o tom, kto sme. Vieme, kto alebo čo nie sme. Len vytušujeme, kto sme a nevidíme svoje tiene.
Na druhej strane človek si stále potrebuje zvyšovať sebaúctu a vylepšovať obraz o sebe, že je lepší ako v skutočnosti je. Cíti, že má nejaké slabiny, tienisté stránky. Od tých by sa najradšej oddelil – to nie som ja. Túži sa vidieť v tom najlepšom svetle. Tu je problém. To, čím sa túži stať, či kým túži byť, vydáva za skutočnosť, ale pravda je úplne inde.
Zázračno je v tom, že kým človek neprizná, nerozozná pravdu o sebe samom, nemôže ju ani zmeniť. Napríklad ak žiarli, nemôže prestať žiarliť a vyliečiť svoju žiarlivosť, kým neprizná, že žiarlivý je. Kým si myslí, že je otvorený, že nežiarli, že dáva vo vzťahu slobodu, potom so svojou žiarlivosťou ani nemôže nič urobiť. Jeho okolie bude trpieť, on bude trpieť a všetko je v kolese, ktoré nemá riešenie. Predovšetkým si však spôsobuje bolesť na duši a následne na tele.
Etikoterapia jasne nastavuje obraz, aký som v danej chvíli bez ohľadu na to, akým sa túžim stať. Potom dostávam možnosť definovať si zámer a urobiť rozhodnutia, ktoré povedú k zmene. Nemôžem totiž zmeniť v sebe to, čo som ani nerozpoznal, ani nepriznal. Na hlbokej úrovni je to práca s energiou, ktorou sme. Môžeme ňou tvoriť, udržiavať stvorené, ale aj ničiť. Nie sme od ekosystému oddelení. Ak ničíme, ničíme predovšetkým seba.
Všetci dobre vieme, čo nechceme, a predsa práve to dostávame. Prečo?
- V momente, keď poviete, napríklad to sa nedá urobiť, v tom momente to pre vás platí. V tom momente to neviete, nedokážete, zastavíte to. Aký by bol správny spôsob, aby sme nechali možnosť, že sa niečo dá urobiť?
Potrebujeme definovaný zámer, napríklad schudnúť na nejakú stanovenú váhu. Ale môže sa stať, že ideš na nejakú oslavu, kde sú zákusky a iné sladkosti. Dostaneš na ne chuť a začneš ich jesť akoby bezmyšlienkovito, ako automat, ktorý do seba všetko hádže. Jednoducho, chňapneš po dobrote a natlačíš sa.
Dá sa s tým niečo robiť a skutočne schudnúť?
- Samozrejme. Ak sa niečo také stane, znamená to, že je v tebe taká časť, ktorá túto potrebu má a ktorá bola potláčaná zámerom schudnúť. Čo je za tým, keď potrebuješ byť najedená dosýta? Keď túžiš po sladkom? Je tam potreba a túžba po sladkom živote. Môže to byť len malinká časť v človeku, ale je.
Vidím v takomto správaní veľký potenciál zvýšiť si sebaúctu a sebalásku. Ešte viac sa milovať. Na to odporúčam jedno cvičenie: raz či dvakrát do dňa sa oslovte svojím menom a povedzte sami sebe: „Zuzka, Darinka... milujem ťa, mám ťa rada.“ Toto si poviete sami sebe.
Viete, že mnohým ženám to robí problém? Niekedy im je to smiešne, väčšinou majú zábrany si vôbec tieto slová povedať s vyslovením svojho mena. Nejde im to práve preto, že majú v sebaláske veľký potenciál. Keď to však dokážu, je vhodné predstaviť si za zavretými očami samu seba v tej chvíli, keď jem sladké alebo mastné jedlo. Pozrieť sa na túžbu, ktorá v tej chvíli viedla tvoje ruky. Čo sa ti objaví? Kde je to miesto, ktoré potrebuje tvoju pozornosť, tvoju lásku, tvoje pochopenie? Stačí, keď miesto len identifikuješ a pošleš doň slová: „Zuzka, milujem ťa.“ Venuj si láskyplnú pozornosť do tej časti tela, ktorá sa prejavila túžbou po sladkom a popros, aby aj táto časť tvojho tela akceptovala a prijala zámer, že chceš schudnúť na takú váhu, ktorú si si stanovila pre seba ako optimálnu, kedy sa cítiš dobre. Zároveň hľadaj pre seba iný spôsob, než je sladkosť života cez jedlo a sladkosti. Nahraď jedlo a sladkosti niečím iným, napríklad pozornosťou, ktorú si venuješ, vyjadrením lásky, akceptáciou, alebo sa pýtaj – čo potrebuje táto moja časť? Ona v meditácii, vnútornom stíšení určite odpovie.
Ako sa etikoterapia pozerá na sny?
- Z pohľadu etikoterapie je sen jedna z foriem komunikácie seba samého so sebou samým. Sen je reč, ktorou dve zložky – vedomá a nevedomá – spolu komunikujú. Sen je teda veľmi dôležitým kanálom, je formou vnútornej komunikácie cez pocity bez zásahu rozumu a je dobré snažiť sa týmto pocitom v sne porozumieť. Tak môžete dostať priame posolstvá a odpovede. Cez tento komunikačný nástroj máme obrovský potenciál lepšie chápať seba, svoj život aj svet okolo seba.
Je dobré si sny zapisovať a pracovať s nimi. Tí, čo s nimi pracujú, sa určitým spôsobom posúvajú. Koľko úsilia do pochopenia snov vložia, toľko aj potom zožnú. Dôležitý je však aj zámer sen si pamätať a ráno si ho zapísať. Prikladám dva príbehy súvisiace práve so zapisovaním snov.
Simonin príbeh: „Zošit, ktorý som našla doma, som si položila k posteli s tým, že si budem sny zapisovať, ak si ich zapamätám. Prvú noc nič. Druhý večer pred spaním som si povedala v duchu, nech sa mi sníva sen, ktorý si budem pamätať. Zase nič. Myslela som si, že je to tým, že sa budím na budík a v šoku z prebudenia automaticky sen zabudnem. Ale ani cez víkend bez budíka sa nič nezmenilo. Až raz. Kúpila som si v papiernictve nový zošit so zámerom, že si práve do neho budem zapisovať sny. Špeciálny zošit na moje špeciálne sny. Potom som pred spaním poprosila, aby som si sen pamätala a povedala som aj dôvod. „Lebo chcem lepšie porozumieť môjmu vyššiemu ja.“ A sníval sa mi taký sen, že som zapísala štyri strany zošita – bol zložený približne zo siedmich epizód odohrávajúcich sa v rovnakom prostredí, farebný sen, no takýto sen sa mi ešte asi v živote nesníval. Ráno som mala super pocit. Moje ja mi poslalo pomocou sna. Komunikujú spolu. Sila zámeru a sila úprimnej prosby je naozaj veľká.“
