LIPTOV. Ružomberok je v drvivej väčšine katolícky a v Liptovskom Mikuláši je pomer katolíkov a evanjelikov takmer vyrovanný. Zjednodušene, kým v Ružomberku je evanjelik každý tridsiaty človek, v Liptovskom Mikuláši je to každý tretí.
Horný Liptov sa vždy považoval skôr za evanjelický, no napriek tomu má tri oblasti so silnou prehavou katolíkov. Napríklad Malé a Veľké Borové sú čisto katolícke obce, v Hutách žijú iba traja evanjelici.
Ďalšími silnými katolíckymi oblasťami sú Partizánska Ľupča, Dúbrava, Ľubela, Liptovské Kľačany, Vlachy a Galovany. Ďalšou časťou horného Liptova s paradoxne vyšším zastúpením katolíkov sú obce Bobrovec, Liptovské Matiašovce, Kvačany, Liptovská Sielnica.
Najviac evanjelikov žije vo Važci, Východnej, Pribyline a Liptovskej Kokave.
Územie Liptova bolo ešte do druhej polovice 16. storočia katolícke. Nový vietor reformácie priniesli študenti teológie z Nemecka a Poľska, kde sa zoznámili s Lutherovými myšlienkami a po návrate domov sa niečo z nich snažili zaviesť do praxe.
Dolný Liptov pod katolíckym likavským panstvom
Po sporoch medzi katolíkmi a evanjelikmi a následnom mieri začalo aj v Uhorsku platiť pravidlo, koho panstvo, toho náboženstvo. Najprv to platilo len v rámci šľachtických vrstiev a neskôr sa to prenieslo aj na poddaných.
„Najväčším zemepánom v Liptove bolo odjakživa Likavské hradné panstvo, pod ktorého právomoc patrili všetky ružomberské a niektoré liptovskomikulášske obce, ktoré dodnes zostali katolícke,“ vysvetlil Peter Vítek, riaditeľ Štátneho archívu v Bytči, pobočka Liptovský Mikuláš.
Za tým, že v Ružomberku majú silné postavenie katolíci, je aj silná podpora tohto vierovyznania prostredníctvom majiteľa Likavského panstva, či vlna rekatolizácie v 18. storočí, ktorého súčasťou bol príchod piaristickej rehole.
Horný Liptov patril evanjelickému panstvu
„Ďalším veľkým zemepánom bolo Hrádocké panstvo, pod ktoré patrili Dovalovo, Východná, Ploštín, Iľanovo, Hybe, Vrbica, Liptovská Kokava, Liptovská Teplička a Malužiná. Tu bola odlišná situácia ako v rámci Likavského panstva,“ spresnil Vítek.
Hrad a panstvo mali v zálohu najprv veľkí podporovatelia evanjelikov, Magdaléna Zaiová a po nej Ostrožičovci. „V tejto časti Liptova však nedošlo k osadeniu žiadnej mníšskej rehole na podporu rekatolizácie. Vývoj podielu obidvoch vierovyznaní zostal viac-menej pod vplyvom nasledujúceho majiteľa panstva, ktorým bol vlastne štát. Od roku 1762 boli obidve panstvá spojené pod jednu správu ako Likavsko-hrádocké panstvo a závisel aj od radu rôznych dejinných udalostí,“ spresnil Vítek.
Rodičia vychovávajú svoje deti väčšinou vo viere, ktorú im vštepili ešte ich rodičia. Generácie pred nimi ju prebrali od panstva, ktoré riadilo ich životy. V akomsi prenesenom význame, výber viery vtedajších pánov ovplyvňuje životy ľudí aj o stáročia neskôr.
