Ľubomír Lisý sa narodil v Bobrovci, od dvoch rokoch žil v centre Liptovského Mikuláša. Hoci odišiel ešte v roku 1968, hovorí, že v Bratislave je prisťahovalec a domov má v Liptove. Aj keď je zahltený povinnosťami, vždy si nájde čas, aby sa vrátil do objatia hôr, v ktorých vyrastal.
„Detstvo na námestí bolo čarovné. Všade veľa detí, s ktorými sme chytali vo Váhu ryby alebo pred Stoličným domom hrali guličky, až sme mali zodraté prsty. Deti dnes už také detstvo nemajú,“ opísal doktor Lisý.
Pri návšteve Liptova neobíde ani hory, sprievodcu mu robí kamarát z detstva Jaroslav Šoučík, spolu s ním a rodinou brázdia Západné Tatry, prešli už všetky doliny.
Najprv sa zaujímal o chirurgiu
Medicínu študoval dnes uznávaný neurológ v Košiciach, potom nastúpil do nemocnice v Liptovskom Mikuláši. Pracoval na pľúcnom, gynekologicko-pôrodníckom a internom oddelení. Zastupoval obvodných lekárov v regióne, na sanitke obehol takmer celý Liptov, pol roka pracoval ako obvodný lekár v Partizánskej Ľupči. Po návrate z vojenčiny začal pracovať na vytúženej neurológii v rodnom meste.
„Pôvodne som sa zaujímal o chirurgiu. Hoci mám dobrú manuálnu zručnosť, ktorú chirurg potrebuje, nevyhnutný je aj výborný zrak. Nebol som si ním pri jemných operáciách istý, a tak som sa začal orientovať na interné disciplíny, v ktorých netreba operovať,“ vysvetlil Lisý. Neurológia, ktorá sa zoberá mozgom a myslením, ho zlákala, pretože ponúka široké možnosti poznávania a štúdia.
Prednáša po celom svete
Počas praxe sekundárneho lekára dostal ponuku na miesto odborného asistenta na Katedre neurológie Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov v Trenčíne. Pracovisko neskôr presťahovali do Bratislavy a Ľubomír Lisý postupne získal špecializáciu v odbore neurológia prvého a druhého stupňa, titul docent. Profesúru obhájil v Českej republike, titul mu udelil Václav Havel.
Ľubomír Lisý ovláda niekoľko svetových jazykov, v ktorých bez problémov prednáša, je členom prestížnych svetových neurologických organizácií, čestným občanom štátu Georgia v Spojených štátoch amerických a členom newyorskej akadémie vied. Do vlaňajška pracoval ako prednosta neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Bratislave.
Liek na Alzheimerovu chorobu zatiaľ neexistuje
Bohaté vedomosti využíva profesor Lisý takmer na všetkých frontoch neurológie. Vlani ukončil výskum, v ktorom sa zameral na Alzheimerovu chorobu.
S ochorením dnes majú problémy ľudia, ktorí žijú vo vyspelých štátoch. „V porovnaní s minulosťou sa dožívame oveľa vyššieho veku. Alzheimerovou chorobou trpia starší ľudia,“ vysvetlil Lisý.
Alzheimerova choroba má genetické predpoklady. Teda ak v rodine niekto mal toto ochorenie, je pravdepodobné, že postihne aj ďalšie potomstvo. „Dochádza k odumieraniu nervových buniek v mozgovej kôre. Dnes vieme, že príčiny choroby sú rôznorodé, no stále ich nedokážeme dostatočne ovplyvniť, a tak aspoň liekmi spomaľujeme proces odumierania,“ opísal neurológ.
Cvičenie mysle môže chorobu spomaliť
Vo svojom výskume sa zaoberal liečbou Alzheimerovej choroby bez liekov. „Pacientom sa dá pomôcť liekmi, ale aj rehabilitačnými procedúrami. Do určitej miery sa totiž dá vhodnými cvikmi mysle spomaliť proces,“ priblížil Lisý.
Z výskumu totiž vyplynulo, že ak človek málo používa mozog, skôr dochádza k jeho degenerácií, ako keď sa ho snaží trénovať a cibriť.
„Na Slovensku existuje špecializované zariadenie, v ktorom odborníci zistia stupeň choroby pacienta a centrum, ktoré choroba zasiahla. Či už má problémy s myslením, orientáciou v priestore alebo konaním, psychológovia zostavia plán tréningu, v ktorom si pacient cvičí pamäť či reč,“ priblížil neurológ.
Najlepšie si pamätáme, keď sme šťastní alebo v strese
Zabúdanie je, napriek tomu, pre človeka prirodzené. Nie je možné, aby si pamätal všetky rozhovory, knihy, filmy. „Mozog nemá neobmedzenú kapacitu. Ak by sme nemali schopnosť zabúdať, zbláznili by sme sa,“ povedal lekár. „Zabúdaním sa vlastne mozog bráni pred zahltením nepotrebnými informáciami, ktoré, najmä v súčasnosti, pribúdajú,“ doplnil.
V mozgu sa ukladajú informácie, ktoré potrebujeme pre každodenný život a tie, bez ktorých sa nezaobídeme v práci. „Tretiu skupinu tvoria ostatné informácie, ktoré prijímame, a teda si ich aj pamätáme, podľa kapacity mozgu,“ vysvetlil neurológ.
Zaujímavosťou ale je, že najlepšie si zapamätáme informácie, ktoré registrujeme v strese, alebo keď sme šťastní. „Ak je človek v pohodovej nálade, lepšie si fixuje zážitky a informácie,“ spresnil.
Ráno rozmýšľame lepšie vďaka snom
Hovorí sa, že ráno je múdrejšie večera. Pravdu starého porekadla potvrdzuje aj veda. „Ráno uvažujeme lepšie,“ povedal Lisý. Vysvetlil to tým, že človek má dve štádiá spánku. V prvom sa mozog zregeneruje a v druhom, takzvanom REM, človek sníva.
„Predpokladáme, že v tejto fáze, ktorá prebieha v raňajších hodinách, si do pamäte fixujeme zážitky z predošlého dňa. Mozog preto ráno pracuje na plné obrátky."
Od dýchacieho prístroja do Talianska
Profesor Lisý má za sebou veľké množstvo profesijných úspechov, preto nás zaujímalo, čo je pre špičkového lekára najväčším zadosťučinením. Hoci sa mu podarilo vyliečiť viacerých pacientov s vážnymi diagnózami, v pamäti mu utkvela pacientka, ktorá hľadala odbornú pomoc v Spojených štátoch a na renomovaných európskych klinikách. Nikto nevedel stanoviť vhodnú liečbu, podarilo sa to až doktorovi z Liptovského Mikuláša.
„Keď som sa s ňou prvý raz stretol, potrebovala dýchací prístroj, teraz chodí na výlety do Talianska,“ povedal lekár s úprimnou radosťou z toho, že jeho rokmi získavané poznatky zachraňujú životy.
Ľubomír Lisý dosiahol najvyšší stupeň vedeckého postavenia spomedzi aktívnych slovenských neurológov, no za svoj životný úspech to nepovažuje. „Oveľa viac si vážim to, že mám okolo seba rodinu, ktorá mi robí radosť a verných priateľov,“ uzavrel uznávaný špecialista.
