Solovecké ostrovy v Bielom mori na severe Ruska tvorí šesť väčších a vyše sto menších ostrovov. Najväčší je Solovecký. V 15. storočí na ňom mnísi vybudovali kláštor, ktorý patril k najkrajším a najbohatším v Rusku. Na ostrovoch je viac ako 200 sladkovodných jazier. Pospájali ich kanálmi, vybudovali priehrady, prístavy a doky. Mnísi na ostrove zriadili rybné manufaktúry, konzervovali ryby aj lesné plody, obrábali pôdu, chovali zvieratá, obchodovali so soľou, vybudovali vodnú sieť pre splavovanie dreva, elektráreň aj prvú farebnú tlačiareň pohľadníc v Rusku.
Obludný Slon
V roku 1920 sovietska vláda kláštor zrušila, vyhlásila ho za sovchoz, mníchov vyhnala, časť vyvraždila. Onedlho tu zriadila Solovecký tábor zvláštneho určenia (soloveckij lager osobovo naznačenja - skratka SLON), ktorý sa stal predlohou pre veľa ďalších podobných táborov po celom Rusku, známych ako gulagy. Boli to tábory nútených prác, koncentračné tábory, určené na prevýchovu, trestanie ale hlavne likvidáciu takzvaných triednych nepriateľov. (GULAG je skratka Gosudarsvennoje upravlenie lagerej - štátna správa táborov.)
Popravovali aj deti
Prví trestanci prišli na Solovecké ostrovy v roku 1922. Boli to novodobí otroci boľševistického režimu. Stavali Bielomorsko-baltský kanál, zomierali od hladu, zimy, vysilenia, na rôzne choroby, státisíce ich umučili a zastrelili. Na ostrovoch väznili aj deti väznených či popravených rodičov. Zákon im umožňoval popravovať ich už od 12 rokov.
Ideovým zakladateľom, projektantom a prvým organizátor soloveckých táborov smrti bol Felix Dzeržinský, zakladateľ prvej sovietskej tajnej polície, ktorá vznikla koncom roka 1917 na popud Lenina a je známa pod skratkou ČEKA. „Nepátra po dôkazoch, ani po svedkoch. Nepriateľov nevyšetruje, ani nesúdi. Zneškodňuje ich,“ charakterizoval jej funkciu V. I. Lenin. V sovietskych gulagoch zahynuli desiatky miliónov nevinných ľudí, najviac v období stalinizmu. Gulag oficiálne zrušili v roku 1956, ale odporcov sovietskeho režimu likvidovali aj naďalej. Koniec gulakom urobil až v roku 1986 Gorbačov pod tlakom amerického prezidenta Reagana. Stovky pracovných trestaneckých táborov, väčšinou v sibírskej divočine, existujú však dodnes.
Svetu ich odhalil Solženicyn
V roku 1992 ruská ortodoxná cirkev znovu otvorila Solovecký kláštor, v ktorom je aj expozícia o väzňoch gulagu a Solovky zapísali na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Na opätovné vybudovanie soloveckého kláštora prispel dvoma miliónmi rubľov aj nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Alexander Solženicyn, ktorého za protištátnu činnosť (v liste priateľovi kritizoval Stalina), odsúdili na 8 rokov väzenia, 2 roky strávil na nútených prácach v gulagu. Napísal aj knihu Súostrovie Gulag. Slovo gulag sa vďaka nemu dostalo do povedomia širokej verejnosti a stalo sa synonymom sovietskych koncentračných táborov a porušovania základných ľudských práv.
