LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Jedna z najviac rozšírených inváznych a zároveň toxických ras-tlín sa nachádza aj u nás. Každoročne vzrastá aj počet území jeho výskytu.
Pri prechádzkach v okolí Liptovskej Mary sa môže stať, že sa rukou nevedomky obtriete o mohutnú vysokú rastlinu s bielymi až ružovými kvetmi v tvare okolíka.
Na koži sa vytvoria pľuzgiere, ktoré znásobuje UV žiarenie. Šťavy inváznej rastliny obsahujú prírodný yperit, bojový plyn, ktorý prvý raz použili v prvej svetovej vojne.
Odstránili sto rastlín
Od uplynulého týždňa by mali byť prechádzky v blízkosti priehrady bezpečnejšie. Boľševník obrovský rástol pri Liptovskej Sielnici a Starom Smokovci, Správa Tatranského národného parku v Liptovskom Mikuláši sa postarala o jeho odstránenie.
Celkom odstránili viac ako 50 dvojročných plodiacich rastlín a asi 45 jednoročných, ešte sterilných jedincov. Pre účinnú likvidáciou toxickej rastliny museli najprv pozbierať veľké kvety a semená do vriec a zvyšok rastliny postriekať herbicídom.
Boľševník sa veľmi rýchlo rozširuje, vyznačuje sa rýchlym rastom, dobrou vitalitou a ročne vytvorí až 20-tisíc semien. Okrem toho, že je nebezpečný pre človeka, vytláča pôvodné druhy našich rastlín.
K šíreniu prispievajú aj ľudia
Okrem boľševníka sa zmenšili aj územia s našou najrozšírenejšou inváznou rastlinou, pohánkovcom japonským. Odstraňovali ho v Palúdzke a Starom Smokovci na celkovej ploche 3200 metrov štvorcových.
„Nielen v našej krajine, ale aj v okolitých európskych štátoch sa nekontrolovateľne rozširujú. Prispieva k tomu hlavne nedisciplinovanosť ľudí, ktorí ich potichu a bez predchádzajúcej účinnej likvidácie vyhadzujú zo svojich súkromných pozemkov na cudzie pozemky,“ povedal Mário Humený, botanik Správy Tatranského Národného parku v Liptovskom Mikuláši.
Invázne rastliny sa vyskytujú na okrajoch polí a lúk, čiernych skládkach odpadu. Zákon zakazuje nakladať s nimi spôsobom, ktorý umožní ich samovoľné šírenie. Vyvážaním na okraj lesa, čo je u nás bežnou praxou, nezodpovední ľudia spôsobia, že rastliny vytrúsia semená alebo sa opätovne zakorenia na novom mieste.
Boj ani zďaleka nevyhrali
Odstránením boľševníka a pohánkovca ale nevyriešili ochranári problém s inváznymi rastlinami definitívne a o ich ústupe sa vonkoncom nedá hovoriť.
„Robíme, čo sa dá, podľa našich finančných možností. Najreálnejšie vidím úspech boja proti inváznym rastlinám, keď si ich každý vlastník odstráni zo svojho pozemku svojpomocne,“ povedal botanik.
Najväčší háčik ale spočíva v tom, že pozemky s inváznymi porastmi väčšinou nemajú vlastníka, a tak povinnosť bojovať s nimi padá na štát, ktorý nevyčlenil dostatok financií na ich účinné odstránenie.
