Utorok, 12. december, 2017 | Meniny má Otília
Pridajte si svoje mesto

Cestu na Chopok po výstavbe zatvoria, aby ju ľudia nezneužívali

Investor pri výstavbe lanovky na prepojenie severných a južných svahov Chopka vybudoval na jeho vrchol cestu. Ekoaktivisti aj nezávislý poslanec majú obavy z jej zneužívania.

Na Chopku je čulý stavebný ruch.(Zdroj: JÁN KROŠLÁK)

Investor pri výstavbe lanovky na prepojenie severných a južných svahov Chopka vybudoval na jeho vrchol cestu. Ekoaktivisti aj nezávislý poslanec majú obavy, že by ju mohli návštevníci strediska zneužívať.

DEMÄNOVSKÁ DOLINA. „Nechcem, aby sa po tatranskom hrebeni premávali motorkári a ľudia na švorkolkách či autách. Zajímalo by ma, nakoľko je cesta na Chopok pre investora v budúcnosti nevyhnutná,“ povedal nezávislý poslanec parlamentu Alojz Hlina.

Cesta na hrebeň v nízkotatranskom národnom parku poslanca zaujala hlavne pre nadmerný stavebný ruch na Chopku. Oslovili ho aj podnety od ľudí.

„Na vrchol pohoria sme sa dostali autom, bol som veľmi prekvapený, aké rôzne stavebné mechanizmy sa teraz na Chopok dostanú. Mal som pocit, že na tatranskom hrebeni je väčší stavebný ruch ako pri výstavbe bratislavského obchodného centra,“ povedal Hlina.

Cestu po dostavbe úplne uzavrú

Vladimír Čukan je investičný riaditeľ spoločnosti Tatry mountain resorts. Poslanca ubezpečil, že po skončení stavebných prác bude cesta slúžiť len ako záchranná odjazdová trať.

„Lyžiari po nej bezpečne zídu v akýchkoľvek poveternostných podmienkach do doliny. Využívať ju budú iba hasiči, zdravotníci, polícia či horská služba. Pri dodržaní presného režimu ju budú môcť použiť aj vlastníci pozemkov a na nevyhnutnú technickú údržbu zariadení aj my. Zásobovanie budeme robiť výhradne lanovkami. V lete aj zime bude prístupná len pre peších či lyžujúcich turistov,“ vysvetlil.

Prevádzkovateľ strediska na Chopku by skôr uvítal jasné pravidlá v chránenom území, aby vedel, ktoré časti sú určené pre rozvoj turizmus a ktoré sú chránené.

„Lanovka na Chopok začala premávať už v štyridsiatych rokoch, robíme v podstate len obnovu toho, čo na Chopku desaťročia fungovalo. Nemôžeme predsa použiť techniku starú desiatky rokov, musíme sa prispôsobiť novým technológiám. Na výstavbu využívame všetky dostupné spôsoby,“ vysvetlil Čukan.

Na hrebeni je čulý stavený ruch

Lesoochranárske združenie Vlk už viac ako rok presadzuje zrušenie Národného parku Nízke Tatry (NAPANT).

„Opäť sme sa na Chopku presvedčili, že Nízke Tatry nespĺňajú podmienky národného parku. Vo svete majú národné parky veľký kredit, sedemdesiat percent územia je bezzásahových, nesmie sa tam poľovať, ťažiť drevo, používať chemický postrek a nechodia tam autá. Na hrebeni sme teraz stáli uprostred čulého staveného ruchu. Napriek tomu, že je všetko v súlade zo zákonom, len ťažko môžeme hovoriť o prírode v národnom parku,“ povedal Juraj Lukáč z lesoochranárskeho združenia Vlk.

NAPANT je v súčasnosti podľa lesoochranárskeho zoskupenia len prázdnou marketingovou značkou pre podnikateľov v turizme. V budúcnosti by chceli vyhlásiť dve až tri rezervácie. Boli by v podstate akousi náhradou za súčasné chránené územie.

„Pripravili sme konkrétne návrhy, jedným je rezervácia v okolí Veľkého Boku vo východnej časti Nízkych Tatier s rozlohou približne 11-tisíc hektárov, o ďalších sa ešte rozhoduje. Návrhy chceme predložiť ministrovi životného prostredia. Snažíme sa vybrať miesta, kde nie sú strediská cestovného ruchu. Rezervácie, ktoré navrhujeme, sú na štátnych pozemkoch. Ak by štát s naším návrhom súhlasil, celý administratívny proces by mohol byť veľmi rýchly,“ vysvetli Lukáč.

Zrušenie národného parku nie je podľa ochranárov medzi ľuďmi populárne. „Vnímajú ho ako národné bohatstvo, ale NAPANT prakticky nechráni nič. Je to potemkinovská dedina a výstraha pre ostatné lokality,“ dodal Lukáč.

Nie je zástancom žiadneho extrému

Starosta Demänovskej Doliny Jakub Vojtek nie je zástanca žiadneho extrému.

„Pri zásadných rozhodnutiach sa musíme riadiť pragmaticky. Jednou z príčin zničenia národného parku, či sa to niekomu páči, alebo nie, boli aj radikálne postupy ochranárskych združení. Bránili selektívnej ťažbe napadnutých drevín a teraz už vo väčšine Nízkych Tatier niet čo zachraňovať,“ dodal starosta.

Ministerstvo životného prostredia podľa hovorcu Maroša Stana zatiaľ návrh lesoochranárskeho zoskupenia VLK nepozná a podobnými úvahami sa ani nezaoberalo.

„Envirorezort pripravuje prehodnotenie celej sústavy chránených území na základe odborných a medzinárodných kritérií. Bude postupovať komplexne a zohľadní sa aj reálny stav národných parkov,“ vysvetlil hovorca.

Ministerstvo chce jasné pravidlá

V súčasnosti je na Slovensku päť stupňov ochrany, tie rozdeľujú aj územia v národných parkoch.

„V budúcnosti by mali fungovať dve zóny. Jedna by bola bezzásahová s obmedzeným prístupom a druhé pásmo by bolo riadené. Ministerstvo chce stanoviť jasné pravidlá, ako budú zóny fungovať. Nový pohľad na správu chránených území má priniesť nový zákon o ochrane prírody,“ dodal Stano.

Les sa prirodzene obnovil

Ochranári ale aj vedci sa zhodujú, že Tichá a Kôprová dolina sú jediným dostatočne veľkým územím, kde môžu pozorovať, čo sa po lykožrútovej a vetrovej kalamite udialo.

„Napriek tomu, že sa v dolinách neťažilo, intenzita napadnutia lykožrúta je nižšia, ako je priemer na územiach Štátnych lesov TANAP-u či v Nízkych Tatrách. Les sa prirodzene a zadarmo obnovil, sú tam päťmetrové stromy. Je to jediné územie, na ktorom rastie populácia tetrova hlucháňa, všade inde počet klesá,“ povedal Erik Baláž z lesooschranárskeho zoskupenia Vlk.

Michal Wiezik, ktorý pracuje na Fakulte ekológie a environmentalistiky vo Zvolene, hovorí o holoruboch ako o katastrofe.

„Zaniká v nich celý ekosystém. Les bez stromov sa zmení na lesostep. Keď sa holina zalesní, vyrastie umelý les, ktorý je prehustený. Často ho tvoria neprirodzené dreviny a je biologicky veľmi chudobný. Žije v ňom len málo organizmov typických pre prirodzené lesy. Dokonca jedna tretina z nich je viazaná na odumreté stromy. Povrch pôdy sa na rúbaniskách často prehrieva na šesťdesiat až sedemdesiat stupňov. Pôda sa mineralizuje, stráca potrebné živiny a znehodnotí sa. Regenerácia pôdy po ťažbe môže v takýchto podmienkach trvať až tisícpäťsto rokov,“ vysvetlil Wiezik.


  1. Záchranári očakávajú ďalší nápor vetra Video 2 605
  2. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 958
  3. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 639
  4. Legendárna detská ozdravovňa Železnô končí 436
  5. Na Kamennom poli vyrastá veľký nákupný komplex 311
  6. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 205
  7. Takmer 600 rokov na tom istom mieste 196
  8. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 123
  9. Mikuláš je značka, ktorú nevyužívame naplno 81
  10. Bude tradičný večer futbalového Tatrana 57

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Záchranári očakávajú ďalší nápor vetra

Stredisko Jasná je bez elektriky a padajú tam stromy. Problémy mali aj v Liptovskej Lúžnej.

Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach

Po viac ako štyridsiatich rokoch vypravili motorový vlak z ružomberskej hlavnej stanice na trať vedúcu do Korytnice. Ružomberskí nadšenci by boli radi, keby historický vláčik jazdil po trati pravidelne.

Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári

Práce sa naplno rozbehnú až po tom, ako diaľničiari ukončia proces posúdenia vplyvov novej trasy tunela na životné prostredie.

Legendárna detská ozdravovňa Železnô končí

Tesne pred oslavou storočnice ju ministerstvo zdravotníctva zatvára.

Na Kamennom poli vyrastá veľký nákupný komplex

Nový obchodný dom s názvom Retail park Liptovský Mikuláš otvoria v lete.

Blízke regióny

Vietor láme stromy, bez elektriny sú stovky domácností

Niekde nejde elektrina pre potrhané vedenia už viac ako dvanásť hodín. V noci nánosy naviateho snehu zablokovali viaceré oravské cesty.

Cesta medzi Tvrdošínom a Námestovom je pre silný vietor zatvorená

Stromy pri Oravskej priehrade padajú ako zápalky. Pre bezpečnosť polícia tadiaľ autá nepúšťa. Dopravu odkláňa na Bobrov, poľskú Veľkú Lipnicu a Jablonku do Trstenej.

V okolí Žiliny opäť vyčíňal vietor. Vrátna dolina je neprejazdná

Popadané stromy na severe krajiny odtrhli od elektriny ďalšie tisícky domácnosti.

Popadané stromy uväznili v horách turistov

V noci horskí záchranári pomáhali ľuďom uviaznutým v autách. Dnes je situácia v Roháčoch lepšia. Zatiaľ.

Rajeckými Teplicami otriasla brutálna vražda mladej ženy

Muž zavraždil 33-ročnú ženu obzvlášť brutálnym spôsobom. Hrozí mu 25 rokov za mrežami.

Všetky správy

V New Yorku došlo k pokusu o teroristický útok

Výbuch bomby nikoho nezabil, len zranil štyroch ľudí.

O čo naozaj ide Georgeovi Sorosovi

Mýty, fikcia a fakty. Čo sa všetko spája so známym finančníkom.

Raši: Pre EEI nie som župan. Treba s ňou skončiť

Z ničoho sa urobila megakauza, sťažoval sa košický primátor.

Doteraz sme nedávali ani jeden kameň, reagujú v Smere na Ficov výrok

Ak nám niekto bude nadávať do červených kmérov, budeme ho žalovať, vysvetľuje poslanec Dušan Jarjabek, ako pochopil svojho straníckeho šéfa.