Investor pri výstavbe lanovky na prepojenie severných a južných svahov Chopka vybudoval na jeho vrchol cestu. Ekoaktivisti aj nezávislý poslanec majú obavy, že by ju mohli návštevníci strediska zneužívať.
DEMÄNOVSKÁ DOLINA. „Nechcem, aby sa po tatranskom hrebeni premávali motorkári a ľudia na švorkolkách či autách. Zajímalo by ma, nakoľko je cesta na Chopok pre investora v budúcnosti nevyhnutná,“ povedal nezávislý poslanec parlamentu Alojz Hlina.
Cesta na hrebeň v nízkotatranskom národnom parku poslanca zaujala hlavne pre nadmerný stavebný ruch na Chopku. Oslovili ho aj podnety od ľudí.
„Na vrchol pohoria sme sa dostali autom, bol som veľmi prekvapený, aké rôzne stavebné mechanizmy sa teraz na Chopok dostanú. Mal som pocit, že na tatranskom hrebeni je väčší stavebný ruch ako pri výstavbe bratislavského obchodného centra,“ povedal Hlina.
Cestu po dostavbe úplne uzavrú
Vladimír Čukan je investičný riaditeľ spoločnosti Tatry mountain resorts. Poslanca ubezpečil, že po skončení stavebných prác bude cesta slúžiť len ako záchranná odjazdová trať.
„Lyžiari po nej bezpečne zídu v akýchkoľvek poveternostných podmienkach do doliny. Využívať ju budú iba hasiči, zdravotníci, polícia či horská služba. Pri dodržaní presného režimu ju budú môcť použiť aj vlastníci pozemkov a na nevyhnutnú technickú údržbu zariadení aj my. Zásobovanie budeme robiť výhradne lanovkami. V lete aj zime bude prístupná len pre peších či lyžujúcich turistov,“ vysvetlil.
Prevádzkovateľ strediska na Chopku by skôr uvítal jasné pravidlá v chránenom území, aby vedel, ktoré časti sú určené pre rozvoj turizmus a ktoré sú chránené.
„Lanovka na Chopok začala premávať už v štyridsiatych rokoch, robíme v podstate len obnovu toho, čo na Chopku desaťročia fungovalo. Nemôžeme predsa použiť techniku starú desiatky rokov, musíme sa prispôsobiť novým technológiám. Na výstavbu využívame všetky dostupné spôsoby,“ vysvetlil Čukan.
Na hrebeni je čulý stavený ruch
Lesoochranárske združenie Vlk už viac ako rok presadzuje zrušenie Národného parku Nízke Tatry (NAPANT).
„Opäť sme sa na Chopku presvedčili, že Nízke Tatry nespĺňajú podmienky národného parku. Vo svete majú národné parky veľký kredit, sedemdesiat percent územia je bezzásahových, nesmie sa tam poľovať, ťažiť drevo, používať chemický postrek a nechodia tam autá. Na hrebeni sme teraz stáli uprostred čulého staveného ruchu. Napriek tomu, že je všetko v súlade zo zákonom, len ťažko môžeme hovoriť o prírode v národnom parku,“ povedal Juraj Lukáč z lesoochranárskeho združenia Vlk.
NAPANT je v súčasnosti podľa lesoochranárskeho zoskupenia len prázdnou marketingovou značkou pre podnikateľov v turizme. V budúcnosti by chceli vyhlásiť dve až tri rezervácie. Boli by v podstate akousi náhradou za súčasné chránené územie.
„Pripravili sme konkrétne návrhy, jedným je rezervácia v okolí Veľkého Boku vo východnej časti Nízkych Tatier s rozlohou približne 11-tisíc hektárov, o ďalších sa ešte rozhoduje. Návrhy chceme predložiť ministrovi životného prostredia. Snažíme sa vybrať miesta, kde nie sú strediská cestovného ruchu. Rezervácie, ktoré navrhujeme, sú na štátnych pozemkoch. Ak by štát s naším návrhom súhlasil, celý administratívny proces by mohol byť veľmi rýchly,“ vysvetli Lukáč.
Zrušenie národného parku nie je podľa ochranárov medzi ľuďmi populárne. „Vnímajú ho ako národné bohatstvo, ale NAPANT prakticky nechráni nič. Je to potemkinovská dedina a výstraha pre ostatné lokality,“ dodal Lukáč.
Nie je zástancom žiadneho extrému
Starosta Demänovskej Doliny Jakub Vojtek nie je zástanca žiadneho extrému.
„Pri zásadných rozhodnutiach sa musíme riadiť pragmaticky. Jednou z príčin zničenia národného parku, či sa to niekomu páči, alebo nie, boli aj radikálne postupy ochranárskych združení. Bránili selektívnej ťažbe napadnutých drevín a teraz už vo väčšine Nízkych Tatier niet čo zachraňovať,“ dodal starosta.
Ministerstvo životného prostredia podľa hovorcu Maroša Stana zatiaľ návrh lesoochranárskeho zoskupenia VLK nepozná a podobnými úvahami sa ani nezaoberalo.
„Envirorezort pripravuje prehodnotenie celej sústavy chránených území na základe odborných a medzinárodných kritérií. Bude postupovať komplexne a zohľadní sa aj reálny stav národných parkov,“ vysvetlil hovorca.
Ministerstvo chce jasné pravidlá
V súčasnosti je na Slovensku päť stupňov ochrany, tie rozdeľujú aj územia v národných parkoch.
„V budúcnosti by mali fungovať dve zóny. Jedna by bola bezzásahová s obmedzeným prístupom a druhé pásmo by bolo riadené. Ministerstvo chce stanoviť jasné pravidlá, ako budú zóny fungovať. Nový pohľad na správu chránených území má priniesť nový zákon o ochrane prírody,“ dodal Stano.
Les sa prirodzene obnovil
Ochranári ale aj vedci sa zhodujú, že Tichá a Kôprová dolina sú jediným dostatočne veľkým územím, kde môžu pozorovať, čo sa po lykožrútovej a vetrovej kalamite udialo.
„Napriek tomu, že sa v dolinách neťažilo, intenzita napadnutia lykožrúta je nižšia, ako je priemer na územiach Štátnych lesov TANAP-u či v Nízkych Tatrách. Les sa prirodzene a zadarmo obnovil, sú tam päťmetrové stromy. Je to jediné územie, na ktorom rastie populácia tetrova hlucháňa, všade inde počet klesá,“ povedal Erik Baláž z lesooschranárskeho zoskupenia Vlk.
Michal Wiezik, ktorý pracuje na Fakulte ekológie a environmentalistiky vo Zvolene, hovorí o holoruboch ako o katastrofe.
„Zaniká v nich celý ekosystém. Les bez stromov sa zmení na lesostep. Keď sa holina zalesní, vyrastie umelý les, ktorý je prehustený. Často ho tvoria neprirodzené dreviny a je biologicky veľmi chudobný. Žije v ňom len málo organizmov typických pre prirodzené lesy. Dokonca jedna tretina z nich je viazaná na odumreté stromy. Povrch pôdy sa na rúbaniskách často prehrieva na šesťdesiat až sedemdesiat stupňov. Pôda sa mineralizuje, stráca potrebné živiny a znehodnotí sa. Regenerácia pôdy po ťažbe môže v takýchto podmienkach trvať až tisícpäťsto rokov,“ vysvetlil Wiezik.
