VÝCHODNÁ. Farmári vo Východnej spustili nový projekt. Pestovanie liečivých rastlín je ekologické a úzko súvisí aj s kompostovaním.
„Najprv sme začali vyrábať kompost a rozmiestnili sme ho na niektoré polia. Teraz testujeme, či na ňom dokážeme pestovať rôzne liečivé rastliny. Pomáha nám pri tom odborník a náš konzultant Urs Hildebrandt. Spoločne so svojou manželkou majú vo Švajčiarsku podobnú spoločnosť a pestujú liečivé rastliny, takže majú bohaté skúsenosti,“ povedal zástupca zahraničného investora na družstve vo Východnej Ľubomír Kružliak.
Kompost namiesto chémie
Na farme vo Východnej vytvorili tím ľudí, ktorý sa zaoberá len pestovaním byliniek. „Je to pre nás niečo úplne nové. Liečivé rastliny chceme produkovať biohospodárením, základom je preto kompost. Ide v podstate o živý organizmus, rastlinám poskytuje všetky potrebné výživné látky a nahrádza akékoľvek chemické prípravky,“ dodal Ľ. Kružliak.
Kompost robia farmári z odpadu, ktorý vzniká v živočíšnej a rastlinnej výrobe. „Tvoria ho buriny z kosby, kŕmne zvyšky, kravský hnoj, podrvené konáre z pasienkov, samozrejme, aj časť zelenej zmesi a zemina. Kompost robíme zatiaľ len pre svoju potrebu, ale vieme si predstaviť, že by sme ho v budúcnosti aj predávali,“ vysvetlil zástupca zahraničného investora.
Najlepšie sa darí ľubovníku
Na pokusnej ploche vo Východnej zatiaľ zasadili echinaceu, ľubovník a oregano.
„Ľubovníku sa zatiaľ darí najlepšie, má tu ideálne prirodzené podmienky. Podobne je na tom aj oregano a pamajorán, známy aj ako dobrá myseľ. Exotickejšia pre Liptov je skôr echinacea. Práve pomocou kompostu sa snažíme pre rastliny vytvoriť optimálne podmienky pre kvalitu a rast,“ vysvetlila šéfka projektu vo Východnej Margaréta Bujnová.
Horské pôdy sú chudobné na živiny, ale mnohým rastlinám napriek tomu vyhovujú. „Hľadáme preto vhodné druhy, kompostom zvyšujeme pôdnu úrodnosť, chceme vybudovať akúsi základňu pre pestovanie liečivých rastlín,“ objasnil konzultant Urs Hildebrandt zo Švajčiarska.
Spracovávajú celú rastlinu
Produkcia liečivých rastlín je vraj veľmi náročná. Najproblematickejšie je pre poľnohospodárov hlavne počasie. Prudké zmeny teplôt, prívalové dažde či krúpy ohrozujú všetky plodiny.
„Keďže sme biofarma, nemôžeme používať ani žiadne chemické postreky proti škodcom či burinám. Keďže rastie veľmi rýchlo, likvidujeme ju špeciálnou technikou alebo využívame manuálnu prácu. Obidva spôsoby sú však finančne nákladné,“ povedala M. Bujnová.
Pracovníci, ktorí sa o rastliny starajú, musia byť odborne vyškolení. „Spracovávame kvet, list aj koreň, preto musia presne vedieť, ako ich zbierať. Každý neodborný zásah rastliny poškodzuje. Po zbere sa bylinky vysušia alebo expedujú čerstvé. To už ale závisí od odberateľov. Oba spôsoby si ale vyžadujú aj potrebné technologické zázemie či už sušičku, alebo chladiarenské zariadenia,“ dodala M. Bujnová.
Na kozmetiku a lieky
Pestovanie liečivých rastlín a využívanie kompostu sú veľmi dobrou kombináciou. Farma má podľa U. Hildebrandta veľký potenciál.
„Funguje na nej živočíšna výroba produkujúca dostatok maštaľného hnoja či iného biologického odpadu, ktorý je pre tvorbu kompostu a zlepšovanie pôdnych podmienok na pestovanie ideálny,“ dodal.
Liečivé rastliny podľa druhu a kvality chcú farmári ponúkať odberateľom v západnej Európe.
„Záujem o ne majú hlavne farmaceutické a kozmetické spoločnosti, ktoré vyžadujú kvalitné prírodné materiály. Rastliny obsahujú napríklad éterické oleje či silice, zložky, ktoré zatiaľ nevedia nahradiť inou, napríklad chemickou cestou,“ povedal konzultant Urs Hildebrandt zo Švajčiarska.
