RUŽOMBEROK. Pre ružomberskú stolnú tenistku vozičkárku Alenu Kánovú to už bude štvrtá paralympiáda. Z prvej zo Sydney 2000 sa vrátila so zlatou medailou v kategórii TT 3, o štyri roky na to v Aténach získala bronz a naposledy v Pekingu bola strieborná. Kánová do bojov zasiahne vo štvrtok 30. augusta.
Aký bol váš prvý paralympijský štart? Ako si spomínate na Sydney?
- Po nešťastnej autohavárii v deväťdesiatom štvrtom išlo o moju piatu stolnotenisovú sezónu. Do Sydney som išla ako majsterka Európy z predchádzajúceho roku. No nepoviem nič nové, prvá paralympiáda asi u každého športovca zanechá tie najhlbšie spomienky.
Dodnes si ju premietam a nielen preto, že mi priniesla zlatú medailu. Bol to obrovský zážitok, zvlášť umocnený fantastickou, mimoriadne srdečnou atmosférou. Austrálčania sa snažili splniť všetko, čo nám videli na očiach, boli strašne žičliví.
Tri štarty, tri vzácne kovy. Zostane aj po Londýne krásna tradícia neprerušená?
- Ťažko dopredu niečo sľúbiť. Konkurencia je z roka na rok kvalitnejšia a len jedna hráčka môže dosiahnuť na métu najvyššiu. Pohľad na aktuálny svetový rebríček prezrádza, že ste tretia za Čiňankou Li Qian a Švédkou Annou-Carin
Ahlquistovou. Je momentálne v tejto kategórii jednoznačná top favoritka, ktorá sa nedá zdolať?
- Každý je poraziteľný i tenista Federer. Na zlato je ale veľa adeptiek. Či už prvé dve rejtingové hráčky, ale aj Slovinka Matea Pintarová, a určite dobre pripravené budú tiež domáce reprezentantky Sara Headová a Jane Cambellová.
A na aké umiestnenie je nahotovaná naša Kánová?
- Smelo môžem povedať, že do prípravy na tohtoročnú paralympiádu som vložila všetko. Určité zdravotné problémy som už dávnejšie prekonala a verím, že zdravie ma neopustí ani v Londýne. Ja si vždy dávam dielčie ciele, tým prvým je postup zo skupiny. Nuž, a potom uvidíme. Očakávam, že aj viacerí Slováci žijúci v Anglicku, nás prídu povzbudiť.
Aký je hrací model?
- Prvé dve hráčky podľa rebríčka sa vyhnú zápasom v skupinách, idú priamo do pavúka. Zo šiestich trojčlenných skupín ďalej postúpia iba víťazky, pre ostatné hráčky sa paralympiáda skončí. Hoci som nasadená, bude to boj o každú loptičku, súčasný hrací systém žiadne zaváhanie netoleruje.
Význam paralympjjského hnutia vo svete rastie. Čoraz viac krajín prípravu i súťaže telesne postihnutých športovcov berie veľmi vážne. Od Sydney 2000 bol zaznamenaný výrazný skok, ako to vy vnímate?
- Tento celosvetový trend sa jednoznačne odráža aj na kvalite paralympijských súťaží. Aj v Londýne ma čakajú čisté profesionálky, ženy, ktoré sa plnohodnotne venujú len svojmu športu.
U nás stále možno o takýchto podmienkach iba snívať. Na Slovensku je jediná profíčka strelkyňa Veronika Vadovičová. Všetci ostatní sa musíme inak živiť.
Vyšla však informácia, že prvý raz budú zrovnoprávnené odmeny za prvých šesť miest so zdravými olympionikmi.
- Na to teraz nemyslím. V prvom rade je reprezentácia a medailová túžba a čo sa týka odmien, tie pre najlepších budú jediným príjmom od štátu za celé štyri roky!
Hoci otázke o londýnskom pláne sa vyhýbate, predsa, s čím budete spokojná, keď sa vaša štvrtá paralympijská misia skončí?
- Nechcem nič konkrétne vysloviť. Zo žiadneho vrcholného podujatia – paralympiády, majstrovstiev sveta a Európy – som sa ešte nevracala bez medaily. Rada by som túto milú tradíciu aj teraz zachovala. Bude to ale ťažké. No idem bojovať zo všetkých síl
