LIPTOVSKÁ PORÚBKA, MALUŽINÁ. V ložisku stavebného kameňa je v súčasnosti takmer 40 miliónov metrov kubických geologických zásob, z ktorých sa dá vyťažiť niečo viac ako 13 miliónov. Len vlani vyťažila spoločnosť vo výrobnom stredisku Malužiná 180-tisíc ton stavebného kameňa.
Zo suroviny vyrábajú drvené kamenivo vhodné ako prímes do betónu, malty, pri výstavbe železníc a ciest.
„V súčasnosti sa kladie dôraz na náklady na dopravu. Preto je výhodné, keď aspoň časť stavebných surovín pochádza z miestnych zdrojov,“ vysvetlil investor zámer pokračovať v ťažbe na ďalšom území.
Chránené lesy našli na územiach, ktoré lesmi nie sú
Od roku 1974 došlo k poslednej úprave hraníc lomu a tým aj k vyňatiu pozemkov z lesného fondu.
Paradox nastal o dvadsať rokov neskôr, keď časť tohto územia označili ako lesné biotopy európskeho významu.
Spoločnosť preto, podľa ťažobného plánu platného do roku 2019, nemôže využívať celý schválený dobývací priestor. Preto pripravuje rozšírenie ťažby v určenom dobývacom priestore, naráža ale na problém so zákonom o ochrane prírody, pretože časť dôležitých zásob leží pod chránenými územiami.
Uvažujú o troch možnostiach
Na stráňach nad ložiskami kameňa sa na ploche štyroch hektárov nachádzajú dve chránené lesné územia.
Ich prítomnosť komplikuje zámer spoločnosti vypracovať ďalší ťažobný plán na nadchádzajúce roky a využiť celý dobývací priestor.
„Snažíme sa postupovať transparentne, v dostatočnom predstihu a v spolupráci s orgánmi ochrany prírody,“ vysvetlil Ľudovít Kováč, výrobný námestník spoločnosti a zdôraznil, že maratón papierovačiek a stretnutí sa tak rýchlo neskončí.
Spoločnosť uvažuje o troch riešeniach. Ak nenájde spoločnú reč s ochranármi, vzdá sa časti vyťažiteľných zásob, ktoré ležia pod plochou s biotopmi európskeho významu a tým nedôjde k ich narušeniu.
Rovnako zvažuje aj možnosť úplného vyťaženia povoleného dobývacieho priestoru, alebo sa bude snažiť nájsť kompromis s ochranármi.
Pohľad na hory z Malužinej sa zmení
Pokračovaním ťažby prekročením hrebeňa by sa zmenila krajina, čo si všimnú najmä obyvatelia Malužinej pri pohľade na panorámu Nízkych Tatier.
„Aj keď by sa časť hrebeňa znížila, ľudia budú stále hľadieť na tú istú horu. Do lomu určite vidieť nebudú a slnko by v poobedňajších hodinách svietilo do obce o niečo dlhšie,“ spresnil Kováč.
Spoločnosť ďalej prisľúbila, že po vyťažení zásob územie zrekultivuje a zalesní.
Počet pracovných miest nenarastie
Stavebný kameň chcú získavať tak ako aj v zvyšnej časti lomu, pomocou trhavín. Ich používanie znamená hluk, prašnosť či otrasy.
„Prevenciou voči týmto vplyvom je dostatočná vzdialenosť vykonávania týchto činnosti od ľudských sídiel a realizácia zmierňovacích opatrení, napríklad kropenie a údržba ciest, alebo zabezpečenie výjazdov na štátnu cestu,“ spresnila ťažobná spoločnosť.
Zároveň zdôraznila, že v prevádzke v Malužinej nebudú otvárať nový lom ani rozširovať dobývací priestor, ale pokračovať v ťažbe na ďalšom území. Nové pracovné miesta ale nevzniknú, ťažbu budú zabezpečovať súčasní zamestnanci.
