RUŽOMBEROK. Keďže v Corgoň lige je momentálne reprezentačná prestávka, o rozhovor sme požiadali trénera ružomberského mužstva Ladislava Šimča.
Skúste zhodnotiť doterajšie učinkovanie vášho mužstva. Ako ste s ním spokojný?
- Do nového ročníka sme vykročili veľmi slušne. Určite chlapcom pomohlo víťazstvo v úvodnom kole so Zlatými Moravcami.
V tomto zápase síce už v 4. min prehrávali 0:1, no chlapci ho dokázali otočiť. Tým sa mužstvo nakoplo a v ďalších stretnutiach len potvrdilo, že s každým súperom dokáže odohrať minimálne rovnocennú partiu. Až na posledné dve kolá sa nám aj výsledkovo darilo.
Herne chlapci zvládli i súboje s Trnavou a Slovanom a dovolím si povedať, že sme v nich boli aj lepší, tiež sme mali viac šancí. No doma so Spartakom to bola len remíza, na Slovane smoliarska prehra. Vieme však, na čom máme pracovať a verím, že po dvojtýždňovej pauze zase bude Ružomberok aj bodovo úspešný.
Na prahu novej sezóny mnohí, aj futbaloví odborníci, výrazne pozmenený a omladený ružomberský tím odpisovali a robili z neho outsidera. V čom je tajomstvo, že nové mužstvo naozaj veľmi solídne šľape?
- V prvom rade v tom, že máme silný jednoliaty kolektív a v ňom aj individuality. Osobitne by som vyzdvihol Tomáša Ďubeka. Je nielen kapitánom, no i skutočnou oporou, hráčom, ktorý svojím výkonom dokáže strhnúť celý mančaft.
Všetci si navzájom prajú a fandia. Preto aj trénerovi sa s takýmto hráčskym materiálom dobre pracuje.
Ďubeka akoby váš príchod odklial. Z hráča, ktorý pomaly padal do priemeru, sa stal ťahúň. Prezraďte, ako ste to dokázali?
- Každý tréner má svoj recept ako ísť na niektorých hráčov. Čo sa týka Ďubeka, ten môj asi zabral. No stále si myslím, že ešte má rezervy, že ešte viac môže mužstvu dať. Musí sa ale maximálne koncentrovať na každý zápas tak ako v úvodných kolách. Podľa mňa Ďubek patrí do top päťky hráčov v našej Corgoň lige.
Kto vás najmilšie prekvapil z mladej zmeny?
- Jednoznačne Martin Nagy, ktorý permanentne a navyše na ťažkom poste v strede poľa, podáva vysoko kvalitné výkony.
Z hráča, ktorý vlani hrával v béčku, sa stala opora A tímu. To isté platí aj o Andrejovi Lovásovi, len škoda, že tohto veľmi talentovaného mladíka zase pribrzdilo zranenie. K tejto dvojice by som ešte priradil Lukáša Luptáka.
Okrem Lovása už dlhšie pre zranenia stoja aj ďalší kľúčoví hráči Juraj Vavrík a Ivan Kotora. Ako to celkove s vašimi maródmi vyzerá? Kedy by chlapci mohli mužstvu pomôcť?
- Kotora, ktorý mal natrhnutý zadný stehenný sval, už minulý týždeň nabehol na plnú tréningovú záťaž. Predpokladám, že pomaly by už aj mohol naskočiť na majstrák.
Lovás stále laboruje so svojim členkom, noha sa zlepšuje, ja len dúfam, že čo najskôr bude fit. Zranenie Vavríka je komplikovanejšie, išlo o potrhané väzy v kolene. Vyzerá to ešte na päť-, šesťtýždňovú pauzu.
Ružomberské mužstvo zatiaľ všetkých milo prekvapilo. Do súťaže nešlo so žiadnymi veľkými vyhláseniami. Naopak, s pokorou a snahou produkovať poctivý a oku lahodiaci futbal. Mužstvo však od začiatku múti vodu na horných pozíciách tabuľky. Nie je už cítiť aj nejaký tlak majiteľa či vedenia klubu? Nezačínajú sa stavať vyššie méty?
- Nič také sa momentálne nedeje, nebolo by to ani opodstatnené. Stále platí, že máme veľmi mladé mužstvo, takže pokojne môžu prísť rôzne herné výkyvy.
Dnes sa vôbec nezaoberám konečným umiestnením, ideme od zápasu k zápasu. Ak budeme hrať hore, všetkých nás to bude len tešiť
