Pondelok, 18. december, 2017 | Meniny má Sláva, Slávka
Pridajte si svoje mesto

Ochrankár Alexandra Dubčeka výstup na Kriváň podcenil

Kriváň je tatranský vrchol, ktorý má pri pohľade z Liptova charakteristický tvar. Meria 2494 metrov a je symbolom Slovenska. Pre jeden z najkrajších výhľadov je najnavštevovanejším štítom.

Alexander Dubček. Na Kriváň plánoval vystúpiť v auguste 1968, nakoniec naň vyšiel až v roku 1990. Na fotografii vľavo Peter Ferko.(Zdroj: (achív mjk))

Od Jamského plesa naň vedie modro značkovaný chodník a z Troch studničiek zelený. História prvých výstupov na Kriváň siaha hlboko do minulosti. Prvý ho spoznávali pastieri z podtatranských obcí, ale aj pltníci, ktorí splavovali drevo spod Kriváňa po Belej a Váhu až na Dolnú zem.

Ivan Bubelíny je bývalý pracovník Československého zväzu telesnej výchovy. Na Kriváň vystúpil asi dvadsaťkrát, pomáhal aj s prípravou národných výstupov. Spoločne s Jánom Kamienom a Petrom Ferkom históriu výstupov aj spracovali.

Na kriváňskych svahoch ťažili zlato

Najväčšiu zásluhu na sprístupnení Kriváňa majú podľa I. Bubelínyho baníci. „Tí vybudovali chodníky a vozové cesty až na vrchol. Na kriváňskych svahoch okrem zlata ťažili antimón aj cín. Prvý výstup na vrchol súvisel tiež s návštevou baní. Spišskonovoveský evanjelický kňaz, banský podnikateľ Jonas Andrej Czirbes, vystúpil na vrchol 4. augusta 1773. Druhý výstup uskutočnil 17. júla 1788 Karol Brixen, kartograf. V tomto období preskúmali kriváňsku oblasť viacerí zahraniční vedci a v roku 1840 na Kriváň vystúpil aj saský kráľ Friedrich August II,“ povedal I. Bubelíny.

V období sociálnej neistoty a národného útlaku bol Kriváň v predstavách Slovákov symbolom slobody. Stal sa miestom schôdzok mnohých slovenských a národných buditeľov. „História národných výletov, vychádzok či národných pútí je spojená so štúrovcami. Keď Ľudovít Štúr v 1841 navštívil Liptov, spolu s G. F. Belopotockým, Jozefom Miloslavom Hurbanom, básnikom Samom Bohdanom Hroboňom a ďalšími národovcami vystúpili na vrchol. Spojili ho aj s prípravou prvého slovenského časopisu Národnie novini,“ dodal I. Bubelíny.

Druhú národnú vychádzku uskutočnili slovenskí vlastenci po zasadnutí Tatrína v Liptovskom Svätom Mikuláši 29. augusta 1844. Zúčastnili sa jej aj ženy. Na vtedajšie pomery boli ich výstupy na Kriváň úctyhodným a zriedkavým výkonom.

Nocovali pri štyroch vatrách

Neskôr takmer štvrťstoročnú prestávku výstupov pretrhla Živena, ktorá po martinských slávnostiach usporiadala 23. augusta 1884 národný výlet na Kriváň so 67 účastníkmi, z ktorých 35 vystúpilo až na vrchol.

Turisti nocovali pri štyroch vatrách na Podkrivánskej poľane, kde vystúpil aj Svätomikulášsky spevokol Tatran. Správu o tom zachoval účastník výstupu, slovenský národopisec Pavol Socháň.

Po revolučných rokoch a prenasledovaní národovcov tradíciu výstupov na Kriváň oživil v roku pamätného Martinského memoranda v septembri 1861 Š. M. Daxner a Živena. V roku 1903 viedol výstup na Kriváň Kornel Stodola a v roku 1907 sa na ňom zúčastnil už staručký Andrej Kmeť.

„V roku 1912 viedol výstup na Kriváň Miloš Janoška so svojím bratom Jurajom. Vtedy na vrchol vystúpilo viac ako šesťdesiat ľudí z celého Slovenska a ďalších takmer sto na čele s ev. biskupom Jurajom Janoškom starším zostalo pod štítom. Uskutočnila sa tam hlavná časť slávnostného programu,“ doplnil bývalý organizátor.

Vystúpili na Rysy aj na Kriváň

Tradícia spoločných výstupov na Kriváň pokračovala aj počas Československej republiky. Prvý spoločný povojnový výlet 7. a 8. septembra 1919 pripravili členovia Tatranského spolku turistického (TST) založeného v Liptovskom Svätom Mikuláši. Pod vedením Miloša Janošku vystúpilo na Rysy a Kriváň asi sto výletníkov. Po zlúčení TST do Klubu československých turistov (KČT) v roku 1921 pokračovali okrem výstupov na Kriváň aj výstupy na Gerlach, Končistú či Rysy. Tie však mali skôr turistický ako národný charakter.

Opäť ho nadobudli až počas slovenského štátu zásluhou Ústredia klubu slovenských turistov a lyžiarov. „Po druhej svetovej vojne nastala desaťročná prestávka. Tradičné spoločné výstupy obnovil vtedajší Mestský národný výbor Vysoké Tatry 18. septembra 1955 v rámci Dní Tatier. Od roku 1958 účastníci dostávajú aj výstupové odznaky,“ konštatoval I. Bubelíny.
Jedným z dlhoročných liptovských organizátorov výstupov bol bývalý predseda okresného zväzu turistiky Július Stankoviansky. „Bol to otec bývalého mikulášskeho primátora Vladimíra Stankovianskeho, ktorý tiež na Kriváň často chodil. J. Stankoviansky dokonca v roku 1956 pripravoval druhý celoštátny turistický zraz na Podbanskom. Prišlo naň až sedemtisíc turistov. Posledný deň bol na programe aj výstup na Kriváň, na ktorý vtedy vystúpilo viac ako dvetisíc milovníkov Tatier. Medzi nimi Poliaci, Nemci, Rumuni, Bulhari a Francúzi,“ doplnil I. Bubelíny.

Z tradičného podujatia národné

V šesťdesiatych rokoch zaradili výstup do programu kultúrnych slávností. Usporiadali ho okresné národné výbory v Poprade a v Liptovskom Mikuláši. Prvý sa uskutočnil 27. augusta 1967 a zúčastnilo sa ho asi sedemsto turistov.

„Keďže povojnové výstupy mali vynikajúcu úroveň, usporiadatelia sa rozhodli požiadať vtedajšiu Slovenskú národnú radu a Povereníctvo pre kultúru a informácie, aby tradičnému podujatiu priznali národný charakter,“ vysvetlil I. Bubelíny.
V Od roku 1968 bol výstup na Kriváň opäť národný zásluhou nadšencov zo Starého Smokovca, Popradu, Liptovského Mikuláša a Matice slovenskej. Pre vpád spojeneckých vojsk na naše územie sa však nekonal. Uskutočnil sa v náhradnom termíne v septembri ako prvý obnovený národný výstup. Zúčastnilo sa ho 1500 osôb. Od roku 1968 sa národné výstupy na Kriváň konali každoročne.

V roku 1981 pri 140. výročí výstupu Ľudovíta Štúra na Kriváň prevzal iniciatívu pri organizácii národných výstupov Výbor zväzu turistiky OV ČSZTV v Liptovskom Mikuláši v spolupráci s Kultúrnym strediskom Vysoké Tatry a Maticou slovenskou. Každoročný vyše dvojtisícový záujem o výstup bol rozdelený na dva dni.

Skalnatý turistický chodník zamrzol

Ivan Bubelíny v tom čase vystúpil na Kriváň prvýkrát. „Keď sme začínali ešte v kempe, bolo celkom príjemné počasie. No pokým sme sa dostali nad pásmo lesa, začal padať mokrý sneh. Skalnatý chodník zamrzol, takže sme po ňom nemohli kráčať. Dostali sme sa len na spojnicu modrého a zeleného chodníka. Rozdávali sme tam aj výstupové odznaky a výstup sme tam aj ukončili. Napriek tomu, že to bolo veľmi riskantné, niektorí odvážlivci vystúpili aj na vrchol,“ zaspomínal organizátor.

Peter Ferko pôsobil od roku 1976 ako vedúci táboriska pri chate kapitána Rašu. Budoval celý tábor a staral sa o účastníkov. V roku 1982 sa už ako predseda Klubu slovenských turistov Liptova venoval príprave národného výstupu na Kriváň naplno. Z najzaujímavejších ľudí, ktorý na Kriváň podľa jeho slov vystúpili, patril Alexander Dubček. Pôvodne ho plánoval zdolať v auguste 1968. Pre inváziu sovietskych vojsk sa mu to však nepodarilo.

„Po roku 1989 sme ho na výstup pozývali niekoľkokrát. Nakoniec naň vyšiel až po 32 rokoch v roku 1990 asi dva týždne po národnom výstupe. Zvolili sme ľahšiu cestu, išli sme s ním z Jamských plies. Ochrankár, ktorý predsedu národného zhromaždenia na Kriváň sprevádzal, v horách pravdepodobne nikdy nebol. Dubčekovu prípravu na výstup veľmi podcenil. Išiel bez jedla i bez vody, dokonca nebol ani dobre oblečený. Počas sedemhodinovej túry sme sa s ním delili o naše zásoby. Približne pri spojnici chodníkov bol už vyčerpaný. Požičali sme mu teplé oblečenie, počkali, kým sa trošku zotaví. Potom padlo rozhodnutie, že sa na vrchol nepôjde. Dubček nakoniec povedal:„Chlapi, keď som už tu, nejako to predsa zvládnem." Keď na Kriváň vystúpil, bol veľmi spokojný,“ zaspomínal Peter Ferko.

Pre počasie výstupy nedokončili

Asi štyri až päťkrát organizátori výstupy obmedzili. „Odznaky sme rozdávali v Daxnerovom sedle. Jedenkrát sme dokonca výstup ukončili tiež na spojnici chodníkoch. Pre hmlu a dážď nám horská služba neodporúčala vo výstupe pokračovať,“ doplnil bývalý predseda KSLT.

V záujme ochrany prírody organizátori ustúpili od masových výstupov na Kriváň. „V rokoch 1990 – 1994 sme podujatím Kriváň Slovákom – Slováci Kriváňu ľudom ponúkli možnosť vystúpiť na ďalšie štíty Západných Tatier na Baranec, Bystrú či Jakubinú. Zvýšený záujem verejnosti nás neskôr motivoval, aby sme v rokoch 1999-2003 pripravili národný výstup počas troch dní. Prvý deň výstupu bol v réžii Klubu slovenských turistov, druhý v réžii Matice slovenskej a tretí v réžii mesta Vysoké Tatry ,“ doplnil P. Ferko.

Častým hosťom na Kriváni bol predseda Matice slovenskej Jozef Markuš. V roku 1999 vystúpil na Kriváň aj vtedajší prezident Rudolf Schuster.

Jednotlivé ročníky výstupov sa symbolicky viažu k výročiu či významnej udalosti v našich dejinách alebo jubileu niektorého zo slovenských národovcov. Minulý rok si výstupom pripomenuli 170. výročie vychádzky Ľudovíta Štúra a jeho družiny na tatranský štít. Budúcoročný venujú organizátori 150. výročiu existencie Matice slovenskej.

Počet prekročil maximálnu hranicu

Tohtoročný národný výstup bol venovaný stému výročiu púte národovcov na Kriváň pod vedením Janoškovcov. Ján Kamien, súčasný predseda Klubu slovenských turistov Liptova a dlhoročný organizátor povedal, že záujem turistov zo všetkých kútov Slovenska opäť výrazne prekročil maximálnu hranicu päťsto účastníkov.

„Výstup sa nám veľmi vydaril. Počasie nám žičilo, nebolo príliš horúco a pofukoval iba mierny vietor. Účastníci, ktorí si neprivstali a dorazili na vrchol až okolo obeda, nemali ideálny výhľad na krajinu, lebo sa ponoril do oblakov,“ povedal.
Dlhoročné skúsenosti organizátorom potvrdili aj správnosť rozhodnutia zredukovať výstupové dni do jediného. „Hoci sme niekedy rozdávali výstupové lístky aj na piatok či nedeľu, väčšina turistov ich využila práve v sobotu. Dodal J. Kamien.


  1. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 958
  2. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 639
  3. D. Kucharčík odchádza 492
  4. Tomáša zatkli pre drogy 355
  5. Tatran oslávil prelomový rok 130
  6. Zmeny v autobusoch 125
  7. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 86
  8. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 83
  9. Legendárna Kamenná chata aj po rekonštrukcii zostane kamenná 71
  10. Smrečanci vyhrali grant na detské ihrisko 66

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach

Po viac ako štyridsiatich rokoch vypravili motorový vlak z ružomberskej hlavnej stanice na trať vedúcu do Korytnice. Ružomberskí nadšenci by boli radi, keby historický vláčik jazdil po trati pravidelne.

Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári

Práce sa naplno rozbehnú až po tom, ako diaľničiari ukončia proces posúdenia vplyvov novej trasy tunela na životné prostredie.

D. Kucharčík odchádza

Dušan Kucharčík bol 
neodmysliteľnou súčasťou obrany. 23-ročného stopéra sme vyspovedali ihneď po oznámení veľkej správy.

Tomáša zatkli pre drogy

Vo štvrtok 14. decembra vo večerných hodinách vykonala polícia policajnú akciu, počas ktorej zatkla 26-ročného Tomáša z Liptovského Mikuláša.

Tatran oslávil prelomový rok

Zaplnená veľká veľká sála Domu kultúry v Liptovskom Mikuláši hostila vo štvrtok tradičný galavečer futbalového Tatranu s názvom „Futbal je hra a hrať by sa mal človek pre radosť“.

Blízke regióny

Mapa bola starovekým GPS, treba po nej prejsť prstom

Prvým GPS budú možno naši pravnuci nazývať mapy a atlasy, vďaka ktorým sme ešte nedávno dokázali precestovať celý svet. Túto a aj iné pravdy si môžete pozrieť na výstave Prstom po mape, ktorú sprístupnili v Literárnom múzeu SNK.

Mesto ide riešiť problémové križovatky

Najhoršia situácia je na Huštáku, medzi Mestským parkom a Slovenkou a pri kruhovom objazde blízko Lidla smerom na Podlavice.

HOKEJ: Martinčania premrhali trojgólový náskok, potom ich posledná Gelnica dorazila v nájazdoch

Naši vyhrávali po dvoch tretinách už 4:1, v závere III. tretiny aj 5:4, no i tak to nestačilo. Domov si chalani vezú len jeden bod, o ďalší prišli v penaltách.

Konečne! Kníhkaviareň aj v Martine

V rodnom Martine už ponúka svoje služby najnovší Martinus aj s kníhkaviarňou.

Pozrite sa, čo je v tejto škole nové

V jedálni vydajú denne takmer šesťsto obedov, ale ženy už neumývajú taniere ani príbory.

Všetky správy

Dravecký ozrejmil svoje vyhodenie. Beriem všetko na seba, tvrdí

Hokejista Vladimír Dravecký si s veľkou pravdepodobnosťou nezahrá na olympiáde v Pjongčangu.

Neplačú, rovno to skončia. Na Slovensku pribúda samovrážd mužov

Celosvetovo si na život siahne dvakrát viac chlapov ako žien, u nás je tento pomer trojnásobne vyšší. Prečo a čo s tým?

Zničil päť lietadiel. Ficov brat za leteckú nehodu pokutu nedostal (+FOTO)

Kým pilotovi, ktorý pri sebe v lietadle nemal preukaz, úrad pokutu naparil, za haváriu na letisku obíde Ladislav Fico bez trestu.

Hlavné centrum džihádistov? Je hneď za hranicou

Viedeň sa stala bránou radikálov, ktorí cestovali do Sýrie aj Iraku. Niektorí sa vracajú.

Tesla X ako off-road do lesa? Pre Nóra žiaden problém

Jazda sa skončila natrhnutým nárazníkom.