Od Jamského plesa naň vedie modro značkovaný chodník a z Troch studničiek zelený. História prvých výstupov na Kriváň siaha hlboko do minulosti. Prvý ho spoznávali pastieri z podtatranských obcí, ale aj pltníci, ktorí splavovali drevo spod Kriváňa po Belej a Váhu až na Dolnú zem.
Ivan Bubelíny je bývalý pracovník Československého zväzu telesnej výchovy. Na Kriváň vystúpil asi dvadsaťkrát, pomáhal aj s prípravou národných výstupov. Spoločne s Jánom Kamienom a Petrom Ferkom históriu výstupov aj spracovali.
Na kriváňskych svahoch ťažili zlato
Najväčšiu zásluhu na sprístupnení Kriváňa majú podľa I. Bubelínyho baníci. „Tí vybudovali chodníky a vozové cesty až na vrchol. Na kriváňskych svahoch okrem zlata ťažili antimón aj cín. Prvý výstup na vrchol súvisel tiež s návštevou baní. Spišskonovoveský evanjelický kňaz, banský podnikateľ Jonas Andrej Czirbes, vystúpil na vrchol 4. augusta 1773. Druhý výstup uskutočnil 17. júla 1788 Karol Brixen, kartograf. V tomto období preskúmali kriváňsku oblasť viacerí zahraniční vedci a v roku 1840 na Kriváň vystúpil aj saský kráľ Friedrich August II,“ povedal I. Bubelíny.
