LIPTOV. Potravinoví inšpektori nedávno stiahli z predajní v Martine chladené kuracie prsia s vysokým obsahom antibiotík. V hypermarkete v Banskej Bystrici našli maslo, ktoré má s obľúbenou potravinou len pramálo spoločné. Nedávne zistenia majú spoločného menovateľa, krajina pôvodu nekvalitných potravín je Poľsko.
Ľudia sa preto v súvislosti s množiacimi sa škandálmi intenzívnejšie zaujímajú o to, kde potravinu vyrobili. Zistiť to z obalu je ale ako hľadanie ihly v kope sena. Istí si môžu byť len pri mliečnych výrobkoch, vajciach a balenom mäse. No musia vedieť, kde a ako nájdu na obale údaje o pôvode krajiny. Popri tom by si nemali zabudnúť pri nakupovaní aj lupu.
Slovenské lupienky vyrábajú aj v Maďarsku
Od mája platí vyhláška, ktorá má spotrebiteľa ochrániť pred zavádzajúcim názvom. Na obale musí byť uvedená krajina pôvodu v prípade, ak chýbajúca informácia privedie spotrebiteľa do omylu.
„Výrobca či krajina pôvodu musia byť uvedené, keď je názov potraviny, napríklad Slovenské zemiačiky a nevyrobili ich na Slovensku,“ vysvetlila Paulína Komarová zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
Európska únia schválila nové prístupy pri označovaní potravín, nová smernica začne pre členské štáty platiť 13. decembra 2014.
„Krajina pôvodu sa bude musieť označovať v prípade mäsa z ošípaných, kôz, oviec a hydiny. Neskôr dôjde k ďalšiemu doplneniu povinne označovaných potravín o ďalšie druhy jednozložkových potravín, mäsa, mlieka, ktoré sa pridáva do mliečnych výrobkov,“ povedala Magda Tóth Želeňáková, hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva.
Kód krajiny pôvodu nájdete v ovále
Pomôckou pri zisťovaní krajiny pôvodu z obalu sú kódy v ovále. Nemali by chýbať na mliekarenských výrobkoch, balenom mäse či vajciach. Sú to veľké tlačené písmená a iba skratka SK zaručí, že produkt je skutočne slovenský. Ak je v ovále uvedená skratka PL, pochádza z Poľska, skratka CZ znamená Českú republiku.
Trinásťmiestny EAN kód nie je spoľahlivým poznávacím znamením krajiny, odkiaľ potravina pochádza. Ak sa začína trojčíslom 858, teda slovenským kódom, znamená to, že ho distribuuje slovenská firma, no mohli ho vyrobiť aj v Číne.
Pri nákupe rozhoduje cena, potom skúsenosti
Slovenský spotrebiteľ sa stále orientuje podľa ceny, ani potravinové škandály mnohých stále neodrádzajú, aby poľské výrobky nekupovali. „Chodí k nám poľská mäsna a nebojím sa od nich mäso kúpiť. Aj v klasických obchodoch predávajú, napríklad kuracie prsia z Poľska, len sú oveľa drahšie,“ priznala Jana z Ružomberka.
„Nevieme, čo jeme a z obalu sa toho veľa nedozvieme. Nedá sa vyhnúť tomu, že aj pri najlepšej vôli nezjeme niečo, čo zdraviu škodí. Pri nákupe potravín sa orientujem hlavne podľa skúseností. Určite si nemyslím, že poľský automaticky znamená nekvalitný a slovenský zas kvalitný,“ povedala Hrádočanka Katarína.
Ministerstvo pôdohospodárstva ale varuje ľudí, aby nevyberali potraviny len podľa ceny, ale zistili aj zloženie potravín, dátum spotreby a nekupovali tovar, o ktorého kvalite nie sú jednoznačne presvedčení. „Tiež by sa mali vyhýbať nákupom rizikových potravín, najmä živočíšneho pôvodu, predávaných pokútnym spôsobom pri cestách alebo priamo z áut, kde v mnohých prípadoch dochádza k porušeniu chladiaceho reťazca pri ich preprave aj pri predaji,“ spresnila Želeňáková.
Nelegálna výroba a ignorovanie predpisov
Väčšina potravinových škandálov sa spája s Poľskom, hoci je rovnako členom Európskej únie a musí sa riadiť jej legislatívou. Poľsko je veľká krajina, vyrába veľké množstvo potravín a vyváža ho do ostatných členských krajín. Škandály poľských výrobkov v mnohých prípadoch súvisia s nelegálnou výrobou ako v prípade technickej soli alebo s nedodržiavaním európskych predpisov, ako to bolo pri pokazených vajciach.
„Za časťou problémov stojí aj priamy ambulantný predaj. Potraviny v mnohých prípadoch nespĺňajú požiadavky európskej legislatívy a nevyrobili ich v oficiálnych prevádzkach spadajúcich pod úradnú kontrolu.
Ďalšou príčinou problémov s poľskými potravinami je, že aj v oficiálnych úradnou kontrolou kontrolovaných prevádzkach nedodržiavajú hygienické a technické požiadavky výroby. V tých prípadoch, ak ktorýkoľvek členský štát takéto potraviny na svojom trhu zistí, okamžite ich zaradí do systému rýchlej výstrahy.
POTRAVINY NA PRANIERI
Českí hygienici pravidelne informujú spotrebiteľov o kontrolách potravín. Výsledky spolu s fotografiami a miestom výskytu uverejňujú na prehľadnej internetovej stránke potravinynapranyri.cz.
Podobný projekt už v dohľadnom čase spustí aj naše ministerstvo pôdohospodárstva. „Portál bude súčasťou stránky ministerstva. Podľa mapy sa ľudia dozvedia, v ktorých mestách našli kontrolóri potravín nevyhovujúce výrobky,“ povedala Magda Tóth Želeňáková, hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva.
