Vlachy oslavovali už 750. výročie vôbec prvej zmienky o existencii osady sprvu na rozlohe štyroch popluží, teda približne troch hektárov.
Vlachy, ako ich poznáme dnes, oficiálne vznikli v sedemdesiatych rokoch uplynulého storočia, keď sa Vlachy a Krmeš spojili s Vlaškami.
No história troch častí je oveľa hlbšia a bohatšia. Svedčí o tom prítomnosť mnohých historických stavieb, ktoré sa spájajú s konkrétnym obdobím a jeho spoločenskými pomermi.
Kniha vypĺňa biele miesta v histórii obce
Pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o Vlachoch vydal obecný úrad s odborníkmi na históriu informačne nabitú knihu, z ktorej sa ľudia s blízkym vzťahom k obci dozvedia, ako vznikli Vlachy, Vlašky, Krmeš, aj zaniknutá osada Vŕbie.
Vďaka historickým materiálom a dobovým fotografiám si môžu nanovo upliesť alebo posilniť väzby s obcou.
„Kniha, ktorá by dokumentovala obec od jej počiatku po dnešok, u nás chýbala. Nedávno sme vydali brožúrku so základnými informáciami o histórii, no ľudia z obce a obec sama si zaslúžia, aby sme naše dejiny priblížili hlbšie,“ vysvetlil zámer starosta Vlách, Ladislav Guoth.
„Množstvo získaného materiálu a hlavne veľa bielych miest v dejinách obcí nás priviedlo k zostaveniu malého kolektívu, ktorý si vytýčil za cieľ podrobnejšie preskúmať a osvetliť život v tejto okrajovej zátopovej časti územia Liptovskej Mary,“ povedal Peter Vítek, jeden zo spoluautorov knihy Vlachy, dejiny obcí Vlachy, Vlašky, Krmeš a Vŕbie.
Každá domácnosť ju dostala zadarmo.
Spomínali pri premietaní historických fotografií
Pohľady do minulosti prostredníctvom starých fotografií, ktoré majú mnohí obyvatelia schované ako cenné poklady v rodinných albumoch či škatuliach, boli súčasťou pestrých osláv. Každý, kto sa zaujímal o to, ako vyzerala ich obec pred storočím, a chcel spoznať tváre predkov, si mohol pozrieť videoprezentáciu. Pôvodkyňou myšlienky zozbierať historické fotografie, zapisovať pamäti starých obyvateľov obcí a prezentovať ich mladej generácií je Mirka Strmenská.
Celkom sa jej podarilo vyzbierať takmer 300 starých fotografií, najstaršia bola z roku 1927 a zachytávala stavbu kaplnky vo Vlaškách. Ľudia mohli, napríklad vidieť, ako a kto staval miestnu školu, kultúrne domy, dokonca sa podarilo nájsť aj fotografiu úzkokoľajovej železničky.
Historické fotografie a spomienky ľudí sú cenným zdrojom poznania. V obci sa, napríklad nezachoval celý kroj, no na základe fotografií a rád ho dnes môžu pekne zrekonštruovať.
„Bolo úžasné sledovať a počúvať ľudí, keď sa stretli a spoločne pozerali a diskutovali o starých fotografiách. Neraz sa stalo, že na nich spoznávali seba alebo svojich príbuzných,“ opísala Strmenská.
Požehnal im katolícky aj evanjelický farár
„Život v našej časti Liptova veľmi ovplyvnila výstavba vodného diela. Mnoho ľudí sa muselo presťahovať, niektorí odišli úplne a iní sa zas prisťahovali. Preto je dnes potrebné, aby sme si k sebe stále nachádzali a chceli nachádzať cestu a fungovali vo vzájomnom súlade,“ vysvetlil Guoth.
Oslavy výročia preto orientovali tak, aby si svoje miesto našli všetky vekové kategórie, pôvodní obyvatelia ale aj chalupári či pozvaní hostia. Oficiálnu časť začali ekumenickými bohoslužbami pod holým nebom, odslúžili ju katolícky kňaz z Liptovského Michala a evanjelický farár z Partizánskej Ľupče, potom všetkých privítal starosta obce.
Deti sa tešili z koníkov, ktorý ich vozil okolo kaštieľa
Po slávnostnom otvorení sa začala zábava a hodovanie. Vystúpili folklórne skupiny z Dúbravy, Smrečian a detský folklórny súbor Ďumbier z Liptovského Mikuláša. Deti pretekali na improvizovanej trati na bicykloch, najmenšie na kolobežkách a nedali sa zahanbiť ani dospelí. Okrem toho sa mohli voziť a tešiť z koníkov, ktoré sa rýchlo stali terčom záujmu najmä najmenších.
Dospeláci súťažili v hode dvojmetrovou guľatinou, skákaní vo vreci či pití piva.
Pre hladošov navarili členovia kultúrnej komisie štyristolitrový kotol gulášu, na ktorom si návštevníci mimoriadne pochutnali . Komu nezostalo alebo guláš pre neho nie je to pravé, svoje chuťové kanáliky mohol uspokojiť liptovskými drobami či pečenou klobáskou.
Súťažná várka halušiek nestačila, dovárali ďalšie
Po dobrotách zostali veľmi rýchlo iba špinavé riady a návštevníci osláv sa mohli tešiť na zlatý klinec programu, ktorým je súťaž vo varení bryndzových halušiek. Fanúšikovia varenia a jedenia obľúbenej pochúťky sa vo Vlachoch stretli už tretí raz. Do hodiny musia rozpáliť ohnisko, nahriať vodu, pripraviť cesto, nahádzať halušky a zosúladiť ich s bryndzou tak, aby bol výsledný efekt kulinársky zážitok.
„Základné suroviny sme súťažným družstvám zabezpečili. Ostatné prísady, ktorými vylepšujú svoje rodinné recepty, si priniesli družstvá samy,“ opísal Guoth.
Pri hodnotení dbala porota najmä na chuť halušiek, no výsledné diela šikovných kuchárov boli pastvou nielen pre žalúdok, ale i pre oči. „Halušky sa rýchlo rozchytali, mimo súťažné porcie sme museli dovárať ešte ďalšie tri várky,“ povedala jedna z kuchárok.
Najlepšie halušky uvarili sestry Kubáňové, cenou bol pohár pre víťaza a vyhliadkový let nad stredným Liptovom, ktorý do súťaže daroval Miroslav Toma, kapitán Boeingu 737.
Policajti chytali utečenca, hasiči hasili horiace seno
Napínavé divadlo mohli ľudia sledovať pri predvádzaní práce polície a hasičov. Pozornosť všetkých účastníkov, bez rozdielu veku a pohlavia, ukážky zásahov doslova zmagnetizovali.
„Deti zabudli pri pohľade na zásahovú jednotku dýchať. Psovodi z Ružomberka im ukázali, ako dokážu s pomocou psov chytiť utekajúceho väzňa. Okrem toho predviedli aj streľbu zo zbraní slepými nábojmi,“ opísal starosta Vlách.
Ďalším lákadlom bola ukážka hasenia požiaru hospodárskej budovy, ktorá je zväčša plná suchej slamy. Poukladali na seba niekoľko balíkov sena a zapálili. Plamene vyšľahli do päťmetrovej výšky, no to už boli pripravené hasičské vozidlá a hasiči s hadicami.
„Náš improvizovaný požiar hasili naši hasiči, prišli aj vozidlá z Patrizánskej Ľupče a Liptovského Mikuláša. Nielen im, ale všetkým, ktorí akokoľvek pomohli a prispeli k tomu, aby sme zažili dôstojné a zároveň pestré oslavy patrí moje poďakovanie,“ uzavrel Ladislav Guoth.
