PRIBYLINA. V pribylinskom skanzene rozvoniavali slovenské špeciality, pirohy s kapustou, makové štrúdle, haruľa aj ďalšie ľudové pochúťky.
„Tradičné chute regiónov budeme prezentovať ešte v skanzene v Martine, Vychylovke, na Oravskom hrade a v Budatínskom parku, takže labužníci si určite prídu na svoje. Všetky pochúťky budeme pre návštevníkom ponúkať zadarmo,“ povedala Barbora Zigová zo Žilinského samosprávneho kraja, ktorý projekt pripravil.
Ľuďom najviac chutila štrúdľa
Liptov je, podľa Jaroslava Kizeka z usporiadateľskej agentúry, región typický ovčiarstvom a pastierstvom. Preto organizátori Kulinárskych dní predstavili aj klasické syrové výrobky, ale i ďalšie produkty z ovčieho či kravského mlieka.
„Samozrejme, návštevníci mohli ochutnať aj mäsové pirohy, šišky alebo krapne, slepú kuru, haruľu známu aj ako zemiakovú babu, kapustníky, meteníky či makovú štrúdľu,“ doplnil J. Kizek.
Tradičné jedlá ponúkali v stánkoch po celom skanzene. „Máme tu slepú kuru, ktorá sa robí zo zemiakov, je v nej aj múka, chlieb, slanina a cibuľa. Potom ponúkame aj netradičné šišky, ktoré sa volajú fánky alebo krapne a najviac ľudom chutí maková štrúdľa. V ďalšom stánku ponúkame mäsové pirohy a kapustniak,“ povedala dievčina prezentujúca ľudové špeciality.
Bič slúžil na organizáciu statku
Príležitosť ochutnať tradičné pokrmy sa náhodou naskytla zájazdu seniorov z východného Slovenska. „Je to zaujímavé podujatie. Tradičné jedlá tvoria súčasť nášho kultúrneho dedičstva, preto by sme ich mali neustále propagovať. Bolo by neodpustiteľným hriechom, keby vymizli z nášho života,“ povedala jedna z účastníčok zájazdu.
Okrem voľných ochutnávok typických krajových jedál zaplnili areál pribylinského skanzenu aj stánky ľudových remeselníkov.
Martin Brxa pochádza z Turian a živí sa vyrábaním pastierskych bičov.
„V minulosti ich ľudia používali na salašoch a boli aj prirodzenou súčasťou dedinského života. Každý dobrý gazda mal najmenej dva biče, jeden na ovce, druhý na koňa. Používal sa ako signálny nástroj, ale aj na organizáciu statku,“ vysvetlil M. Brxa.
Ľudový remeselník robí aj školu biča a povedal, že základy plieskania dokáže ľudí naučiť za hodinu, ale techniku treba zdokonaľovať aj niekoľko rokov.
