RUŽOMBEROK. Ľudia z mestskej časti Biely Potok sa pre premnoženie medveďov boja chodiť do prírody. O svojich obavách zo stretnutia s najväčším dravcom našich hôr písali aj v otvorenom liste adresovanom Ministerstvu životného prostredia, ktorý podpísalo 254 Ružomberčanov.
Obavy ľudí z možného napadnutia medveďom pritom vychádzajú z konkrétnych, neraz kritických situácií.
Ničia úle aj úrodu
Šelmy sa v Trlenskej doline a v okolí Bieleho Potoka začali objavovať už v máji. Rozbili včelie úle u Mišíkovcov, Martinkovcov, Jančiarovcov. V záhrade Švitkovcov medveď zlomil hrušku s malými plodmi. V júli sa zase jeden dravec trikrát pohyboval 50 metrov za domom rodiny Dudovcov, ktorí majú štvoročného chlapčeka. Na lúkach asi 200 metrov za domami sa 10-ročný chlapec so psom stretol s ďalším medveďom.
„V rodinných domoch na začiatku Trlenskej doliny býva 30 maloletých školopovinných detí, ktoré sa hrávajú na lúkach. Cez územie pohybu medveďov vedie prístupová cesta na Vlkolínec, po ktorej prichádzajú domáci i zahraniční turisti,“ napísali Ružomberčania v otvorenom liste.
Využívajú fotopasce
Aj Michal Slašťan, riaditeľ Mestských lesov Ružomberok, súhlasí s tvrdením, že medvede sú v lokalite pôsobenia ich spoločnosti výrazne premnožené.
„Zistiť presný počet medveďov na území lesov mesta Ružomberka je veľmi komplikované, takmer nemožné. Napriek tomu na základe trvalého pozorovania zamestnancami Mestských lesov a pravidelného používania fotopascí ich počty možno veľmi hodnoverne odhadnúť. V okolí Ružomberka sa pohybujú štyri medvedice s deviatimi mláďatami, dva dominantné s hmotnosťou medzi 180 až 220 kilogramov a deväť medveďov vo veku tri až desať rokov s hmotnosťou 50 až 120 kilogramov,“ počítal M. Slašťan.
Len v okolí Vlkolínca má svoje teritórium približne desať medveďov rôzneho veku. Obvodný lesný úrad v Ružomberku vo svojich štatistikách uvádza, že podľa údajov poľovných združení v okrese žije približne 140 medveďov.
Akčný rádius
Na základe dlhoročných zistení pracovníkov Mestských lesov sa v čase dozrievania lesných plodov a úrody v záhradách, ako sú slivky, jablká, fazuľa či hrach počet týchto dravcov v mesiacoch august až október ešte zvyšuje. To preto, lebo akčný rádius medveďa je dosť veľký.
„Pomocou fotopascí máme, napríklad zdokumentovaný pohyb jednej medvedice s mláďaťom. Počas jednej noci sme ich zaznamenali v dvoch lokalitách vzdialených od seba viac ako päť kilometrov,“ povedal M. Slašťan.
Odstrel alebo odchyt
V okolí Ružomberka premnožené medvede dosiaľ napáchali materiálne škody: usmrtili hospodárske zvieratá, poškodili včelstvá, ovocné stromy. Hrozba napadnutia človeka medveďom je však čoraz reálnejšia hlavne v týchto mesiacoch, v období zberu lesných plodín. Človek totiž berie medveďom potravu z prírody, pričom tak ohrozuje sám seba.
„Hrozba stretnutia a napadnutia ľudí sa mala odstrániť jednoduchým spôsobom, normálnym poľovníckym obhospodarovaním chráneného medveďa hnedého. Tak ako obhospodarujeme inú poľovnú zver, jeleňa, diviaka,“ vyslovil svoj názor M. Slašťan.
Posledný výstrel na medveďa na základe výnimky zo zákona odznel vo Vlkolínci 7. augusta. Poľovný hosť Ladislav Kozub z Turzovky vtedy jedným výstrelom skolil asi sedemdesiatkilogramovú medvedicu. Odvtedy zbrane mlčia a medvede sú čoraz väčšou hrozbou.
Odstrel premnožených medveďov sa nepozdáva rôznym ochranárskym spolkom, preto má M. Slašťan aj iný návrh. Kompetentné orgány by mali začať rokovať so zástupcami krajín, kde medveďa v minulosti vyhubili. Treba im navrhnúť odchyt a odpredaj väčšieho počtu jedincov z celého Slovenska za účelom opätovného zazverenia týchto krajín.
„Som presvedčený, že lesníci z celého Slovenska pri takýchto aktivitách pomôžu. Zároveň sa ukáže, ako tie krajiny myslia vážne s prístupom k ochrane zvierat,“ poznamenal M. Slašťan.
