Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku vyhlásil vo štvrtok 13. septembra celoštátny jednodňový výstražný štrajk. Zapojili na do neho aj liptovské školy.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. LIPTOVSKÝ HRÁDOK. V Hotelovej akadémii v Liptovskom Mikuláši vstúpili do protestov takmer všetci učitelia. Nepedagogickí pracovníci svoje právo nevyužili.
Na predpoludňajšom stretnutí povedali, že okrem lepších platových podmienok v slovenskom školstve chýba väčší objem peňazí, aby školy dosiahli vyššiu úroveň.
Chýba materiálno-technické vybavenie
Miriam Devečková z Hotelovej akadémie v Liptovskom Mikuláši učí anglický jazyk. V štrajku podľa angličtinárky nejde len o vyššie platy učiteľov, ale aj o lepšie podmienky študentov. „Chýbajú aj prostriedky pre školy, bez nich len ťažko dosiahnu európsku úroveň. Program vlády hovorí o modernom školstve, no chýba nám kvalitné materiálno-technické vybavenie. Napriek tomu naša škola oproti iným má dobrú technickú úroveň, ale stále to nepostačuje. Často, napríklad na mojich hodinách angličtiny žiaci prinesú projekt, ktorý kvôli zastaranej výpočtovej technike neotvorím. Preto používam vlastný notebook,“ vysvetlila angličtinárka.
Prvým protestným zhromaždením podľa M. Devečkovej učitelia pravdepodobne veľa nedosiahnu. „Minister si povie, veď je to iba jeden deň, ale ak štrajk zopakujeme, napríklad v čase maturít, vládu skôr presvedčíme, že problémy v školstve treba akútne riešiť,“ dodala.
Aj v daždi stáli učitelia v Liptovskom Hrádku pred svojou školou. FOTO: AUTORKA
Postačuje menej hodín matematiky
Anna Kiapešová, vyučuje v hotelovej akadémii odborné predmety. „Podstatné sú pre nás platové aj pracovné podmienky. Vývoj ekonomických aj odborných predmetov ide dopredu, nemáme učebnice a príprava na vyučovanie je veľmi náročná. Veľa si od dnešných protestov nesľubujem, financie v súčasnosti chýbajú všade, no verím, že keď sa učitelia masovo zomkli, že sa problémy časom pohnú dopredu,“ povedala A. Kiapešová.
Katarína Grosošová je učiteľkou na dôchodku. Skončila matematicko-fyzikálnu fakultu, no napriek tomu vyučuje angličtinu a nemčinu. „V súčasnosti podľa ministerstva školstva vraj postačuje menej hodín matematiky. Keby som nemala dodatočnú kvalifikáciu, bola by som nepotrebná. Do štrajku som vstúpila hlavne preto, že finančné ohodnotenie je skutočne slabé. Platovo už pri mojich odučených rokoch vyššie nepostúpim. Pomôžu mi len nadčasy a osobný príplatok, inak nedostanem v čistom ani 600 eur. Mám kvalifikáciu na vyučovanie štyroch predmetov, takže je to určite dosť málo. Dnes je svetový deň pozitívneho myslenia, no ak mám byť úprimná, od dnešných protestov neočakávam veľké veci,“ dodala.
Prácu učiteľa má veľmi rád
Učiteľ odborných predmetov Peter Pirončiak povedal, že v štrajku ide v prvom rade o platy. „Neodvážim sa znevažovať žiadne povolanie, každá práca je dôležitá, ale aby som bol učiteľom, musel som dosiahnuť vyššie vzdelanie, mám väčšiu zodpovednosť a zarábam takmer rovnako ako, napríklad upratovačka na ministerstve školstva. Mám svoju prácu veľmi rád a či sa niečo zmení, alebo nie, ďalej sa budem snažiť byť dobrým pedagógom. Pozitívne je, že sme sa spojili. Preto verím, že naše požiadavky nakoniec dosiahneme,“ dodal.
„Nemáme pre žiakov učebnice alebo ich nemáme dosť pre všetkých. Objednáme si plný počet a príde ich menej,“ otvorila ďalší problém Viera Melichová zo Základnej školy na Matejovie ulici v Liptovskom Hrádku. „Hovorí sa, že učitelia učebnice nepotrebujú. Nepotrebujú, ale potrebujú ich žiaci. Ak ich pre deti nemáme, hľadáme po internete, vyberáme zo starších kníh, kopírujeme, medzi sebou si podávame informácie o tom učive, ktoré by malo byť v učebniciach.“
„Keď niečo pre školu či žiakov chceme, treba hľadať sponzorov,“ doplnila učiteľka Katarína Madudová z tej iste hrádockej školy. Nie je však podľa V. Melichovej v silách jedného učiteľa, aby zvládal aj svoju prácu, aj hľadal sponzorov, aj robil projekty. „Chodíme po sponzoroch, prosíme, aby sa deti v škole cítili dobre,“ pridali svoje upratovačky. „Tak by sme chceli, aby mali deti nové lavice. Z projektu to nevyšlo, staré lavice opravujeme, šmirgľujeme, maľujeme. Snažíme sa, aby deti mali estetické prostredie.“
Ľubo Kráľ, predseda odborového zväzu v Strednej odbornej škole drevárskej v Liptovskom Hrádku vysvetlil: „Do štrajku sme išli pre to, čo učiteľom a zamestnancom školy patrí, nie pre nejaké vymoženosti. Napríklad mladí učitelia si nedokážu zarobiť na svoje domácnosti. Tu nejde o dovolenky v Karibiku, ide o prežitie. Každý z nás má rodinu, potrebuje existovať, ale problémy sú aj v škole. Myslím, že keď stotisíc učiteľov sa do toho dá, určite prinesie štrajk aj systémové zmeny.“
Aj s rapkáčom, ale ticho. FOTO: AUTORKA
Čo ukázal štrajk
Na otázku, čo ako prvé priniesol učiteľom štrajk, odpovedali takmer zhodne v rôznych školách. „V konečnom dôsledku zjednotil. Učiteľov aj nepedagogických zamestnancov, ktorí podľa mňa už rezignovali. Aj oni sa do štrajku pridali. Veď kuchárky, upratovačky či školník majú len minimálnu mzdu, ale v škole sa doslova nadrú,“ dodala V. Melichová zo základnej školy.
Ľubo Kráľ zo strednej pridal: „Morálnu podporu máme aj od riaditeľa školy a tiež vidím, že kolektív sa v týchto dňoch stmelil.“
