Pondelok, 18. december, 2017 | Meniny má Sláva, Slávka
Pridajte si svoje mesto

Doly vliezol medveďovi do brloha

Indiánsky svet si preniesli do dospelosti. Bývajú v típí uprostred liptovskej prírody. Vyrábajú lapače snov, náramky či náušnice. Horský nosič Doly a jeho priateľka Saja.

Doly (vpravo) prežil so Sandrou (v strede) čas od skorej jari v indiánskom típí pod Západnými Tatrami.(Zdroj: ARCHÍV D. S.)

Indiánsky svet si preniesli do dospelosti. Takmer od skorej jari bývajú v típí uprostred liptovskej prírody. Vyrábajú lapače snov, náramky či náušnice. Horský nosič Doly a jeho priateľka Saja.

ZÁPADNÉ TATRY. Medzi Liptovským Hrádkom a Liptovským Jánom nad minerálnym prameňom pred viac ako rokom vyrástla strieška, okolo pribudli lavičky. Čia je to robota? Doly nekričí – moja.

Chlapci tvorili pre druhých

Jemne sa usmial a pomaly, rozvážne kládol slová: „Kamarát Tomáš mi ukázal studničku na Borovej Sihoti. Mne napadlo, že by sme prostredie okolo nej mohli zlepšiť. Aj keď sme už mali všetko pripravené, stále nám vŕtalo hlavou, či môžeme len tak niečo začať práve na tom mieste robiť. Potom som kamarátovi položil otázku: „Máš pocit, že ideme robiť niečo zlé?“ Nie. Tak sme do toho šli. Najprv sme urobili lavičky, striešku, ale hlavne sme odklonili cestu, ktorá viedla priamo cez kráter, kde voda vyviera. Mohlo sa totiž stať, že pod váhou traktorov, ktoré tadiaľ chodia, by sa mohol prameň stratiť, pretože sa nachádza niekoľko metrov nad riekou.“

Oboch prekvapovalo, koľko ľudí chodí k prameňu po vodu, koľko ich tadiaľ prejde na prechádzke. Mnohí sa pri nich zastavovali, niektorým nešlo do hlavy, že chlapci všetko robia len tak. Zo svojho, s radosťou a pre druhých. Teraz štafetu prác pri prameni prebral Liptovský Ján v rámci projektu Náučný chodník k minerálnemu prameňu Medokýš. „Pôvodné prostredie je v klipe Idem poľnou cestou,“ doplnil pesničkár Janko Svetlan Majerčík. „Natočili sme ho ešte pod starou strechou pri prameni, tesne predtým, ako sa toho chytili priatelia. Vtedy Doly spával v okolitých lesoch pod stromami. Medveďov, zvierat sa vraj nebojí.“ Doly so smiechom doplnil, že sa vzájomne rešpektujú.

Učaroval im indiánsky štýl

Doly s bratom Tonym vyrastali v dedinke pod Súľovskými skalami. K prírode mali vždy blízko, k životu Indiánov zvlášť. A nebola to len záležitosť puberty či Winnetua. Úprimný vzťah k prírode, indiánskemu životnému štýlu im prerástol aj do dospelosti.

„Ako som sa dostal do Liptova?“ zopakoval Doly otázku. „Často som ním prechádzal do Tatier. Žijem horami, a tak často boli mojimi zastávkami okolité hory a doliny. Horská cyklistika, lezenie, skialpinizmus, turistika, horský beh či len prechádzky prírodou. Začal som robiť horského nosiča vo Vysokých Tatrách.“

S vysokoškoláčkou Sandrou ho zoznámili spoloční známi. Vraj si budú spolu rozumieť, budú sa mať o čom rozprávať, keďže obaja inklinujú k Indiánom. Stalo sa a od prác na studničke tvoria pár.

Večer pri ohníku pred típí, ktoré sa mladým ľuďom stáva v lete ich domovom. FOTO: ARCHÍV D+S

Ako sa zoznámil Doly s liptovským pesničkárom? „Všimol som si Dolyho na jednom koncerte vo vysokohorskej chate. Silno sa započúval do mojich pesničiek ako máloktorý iný človek. On pesničky doslova nasával. Vtedy som ešte nevedel, že je horským nosičom a už štrnásť rokov vynáša tovar do tatranských chát.“

Možno preto, že Doly je veľa v prírode a načúva v nej, občas pôsobí dojmom, že sa mu nechce rozprávať. Keď sme sa však v rozhovore dotkli jeho srdcových tém, vykľul sa z neho dokonalý rozprávač. Navyše, s veľkým prehľadom nielen o prírodných pravdách, ale dokazoval, že knihy sú tiež jeho priateľkami. Ako a kedy v típí číta? „Za svetla na lúke alebo v típí s čelovkou,“ zapojila sa Sandra.

Mladých ľudí živil les

„Prežili sme nádherné leto v típí pod Západnými Tatrami a na horách. Vôbec sa mi nechce z tej slobody medzi štyri steny do školy,“ povzdychla si vysokoškoláčka Sandra. Nechýbala Sandre teplá voda, kozmetika, vymoženosti kúpeľne? „Naopak, keď som sa umývala v potoku, vždy som z neho vyšla neskutočne čistá, pokožku som mala nádherne jemnú, prirodzene vláčnu a príjemne napätú. Stačilo, aby som sa raz doma okúpala v teplej vode a s mydlom, ten pocit sa stratil.“ Podľa Dolyho voda v horských potokoch regeneruje ľudské telo, lieči ho.

Sandra či Saja, ako ju volá jej milý, dodala, že v típí žili úplne v súlade s prírodou. Jedli to, čo im les okolo ponúkal a v čase, keď plody dozrievali. Postupne začali od jahôd, cez maliny, hríby, černice. Čas jednej pochúťky sa nachýlil, dozrela druhá. V lete spávali menej, bolo dlho vidno a skoro sa rozvidnievalo. Ako sa dni skracovali, pridávali na spánku. „Keď sa zotmelo a nesedeli sme dlho pri ohníku, šli sme spať. Bol to prirodzený kolobeh aktivít a oddychu v rytme prírody,“ vysvetlila dievčina. Doly pridal: „Keď žijete v dome, máte okolo neho záhradu a aby ste mali upravené prostredie a dodalo vám energiu, keď ju vnímate, musíte kosiť a starať sa o pozemok. V prírode nemusíte nič, len sa pozerať – tam leží konár, tam ihličie, tam vyrastá tráva. Všetko je dokonalé. Aby toto približne vyformoval človek v dome, je otrokom svojho majetku, ktorý si ohrádza najlepšie vysokým múrom či plotmi. V skutočnosti každý vtáčik, hoc bude mať zlatú klietku, potrebuje slobodne lietať.“

Les sa každý deň postaral o pochúťky obyvateľom típí. FOTO: ARCHÍV D+S

Keďže obaja žijú v štýle Indiánov, prejavilo sa to aj na ich ďalších záľubách. Začali vyrábať drobnosti s indiánskou tematikou: náramky, náušnice, lapače snov, Doly ušil pre svoju milú indiánske šaty. „Všetko toto prišlo akosi samé. Tu nám priatelia darovali pierka, tam zas kožu či korálky. Ani sme sa nenazdali a už všetci naši priatelia či ďalší priatelia hôr nosia na zápästiach pestrofarebné náramky z našej dielne v típí,“ povedal Doly. Sandra pridala: „Veľakrát pri práci veľmi nerozprávame. Ticho tvoríme, ale sme na jednej vlne a hoci nikto z nás nič nepovie, vieme, čo ktorý kedy potrebuje a danú veci si podáme.“

Prežijú so Sajou v típí celý život? „To neriešim, žijem v prítomnosti,“ rýchlo zareagoval Doly, potom dodal: „Dovtedy, dokedy budeme cítiť, že tak máme žiť.“

Vliezol medveďovi do brloha

Hoci típí nemá textilnú podlahu ako klasický stan, mladí ľudia v ňom nemali problém ani s chladom, ani s mravcami. „Je to nádherný pocit spať na zemi. A mravce? Nie, nechodia nám dnu, akoby s rešpektom obchádzajú naše obydlie, hoci po lúke majú krížom-krážom cestičky.“

Ľudia, zvieratá okolo? „S ľuďmi máme dobré skúsenosti, veľa priateľov chodieva za nami, aby si užili aspoň jednu noc v típí. To je postavené na čistinke pod lesom a dokonale ladí s prírodou. Dokonca sme ho postavili na tichom mieste, kde je stanovanie povolené,“ odpovedal Doly.

„Medvede aj ostatné zvieratá z lesa sú naši kamaráti,“ doplnil a túto tému uzavrel príhodou. Vraj raz vliezol nechtiac medveďovi rovno do brlohu. Stalo sa to minulý rok, keď sa šiel do hôr len tak prejsť. „Prechádzal som kosodrevinou strmým terénom. Vôbec mi nenapadlo, že práve tam môže mať medveď brloh, v ktorom sa uložil na zimný spánok. Vyliezol som po skale hore a tam som zbadal kožušinu. Spiaci medveď. Nezobudil sa, ale uvažoval som, či rýchlo odísť, pretože som nevedel, kedy zaľahol a ako dlho spí, keďže v tom období zalíhali. Všimol som si však, že brloh je dobre ustlaný, medveď tuho spí, tak som ho chvíľu pozoroval. Bol to pre mňa veľmi silný zážitok. Navyše, uvedomujem si, že u Indiánov bolo stretnutie s medveďom dobrým znamením.“


  1. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 958
  2. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 639
  3. D. Kucharčík odchádza 267
  4. Tomáša zatkli pre drogy 221
  5. Smrečanci vyhrali grant na detské ihrisko 151
  6. Sapara by hokej pridal aj do tréningu futbalistov 105
  7. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 89
  8. Zmeny v autobusoch 72
  9. Tatran oslávil prelomový rok 71
  10. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 68

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach

Po viac ako štyridsiatich rokoch vypravili motorový vlak z ružomberskej hlavnej stanice na trať vedúcu do Korytnice. Ružomberskí nadšenci by boli radi, keby historický vláčik jazdil po trati pravidelne.

Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári

Práce sa naplno rozbehnú až po tom, ako diaľničiari ukončia proces posúdenia vplyvov novej trasy tunela na životné prostredie.

D. Kucharčík odchádza

Dušan Kucharčík bol 
neodmysliteľnou súčasťou obrany. 23-ročného stopéra sme vyspovedali ihneď po oznámení veľkej správy.

Tomáša zatkli pre drogy

Vo štvrtok 14. decembra vo večerných hodinách vykonala polícia policajnú akciu, počas ktorej zatkla 26-ročného Tomáša z Liptovského Mikuláša.

Smrečanci vyhrali grant na detské ihrisko

V internetovom hlasovaní podporili projekt nielen domáci, ale aj obyvatelia okolitých obcí a Liptovského Mikuláša.

Blízke regióny

Mapa bola starovekým GPS, treba po nej prejsť prstom

Prvým GPS budú možno naši pravnuci nazývať mapy a atlasy, vďaka ktorým sme ešte nedávno dokázali precestovať celý svet. Túto a aj iné pravdy si môžete pozrieť na výstave Prstom po mape, ktorú sprístupnili v Literárnom múzeu SNK.

Mesto ide riešiť problémové križovatky

Najhoršia situácia je na Huštáku, medzi Mestským parkom a Slovenkou a pri kruhovom objazde blízko Lidla smerom na Podlavice.

Vo Vrútkach zachraňovali topiacu sa srnku

Na podnet občana, ktorý videl v rieke Turiec topiacu sa srnku, začal boj o jej záchranu.

Ohňostroje už dostali pravidlá. Pozrite sa, aké

Používanie ohňostrojov v metropole Bielej Oravy upraví nové nariadenie. Jeho porušenie môže vyjsť až 500 eur.

Všetci záchranári budú pokope. Toto robí obec

Hasiči, zdravotníci aj horská služba budú pod jednou strechou. Obec stavia multifunkčnú budovu pre všetky tri záchranárske zložky.

Všetky správy

Velez-Zuzulová: Išla som do niečoho, čo sa doteraz nikomu nepodarilo

Som športovkyňa, ktorá sa nikdy neuspokojí s tým, čo dosiahla, hovorí slovenská slalomárka.

Fico dal opäť prednosť sebe, a kto je užitočný idiot politiky

Robert Fico si už musí poslušnosť svojich poslancov i partnerov vynucovať krajnými prostriedkami

Hlavné centrum džihádistov? Je hneď za hranicou

Viedeň sa stala bránou radikálov, ktorí cestovali do Sýrie aj Iraku. Niektorí sa vracajú.

Švajčiari otvorili najstrmšiu pozemnú lanovku na svete

Pozemná lanovka prejde prevýšenie 744 metrov.

Dravecký nebol v stave, aby mohol hrať a trénovať, tvrdí Šatan

Nechceme zlyhanie jedného hráča rozoberať a zakryť dobré výkony celého mužstva, vraví generálny manažér reprezentácie.