LIPTOV. Hrebeňové partie hrebeňa Nízkych Tatier sú v smere od Čertovice na Veľký Bok takmer úplne vyrúbané. So stromami zmizli aj turistické značky, niekde chýbajú aj v sto metrov dlhých úsekoch.
Orientáciu sťažuje aj množstvo lesných ciest a zvážnic, ktoré sú v horskom teréne oveľa zreteľnejšie ako úzke, ľudskou nohou vyšliapané turistické chodníky.
„Ak nemáte orientačný zmysel a ak neviete, že kopec v diaľke je Veľký bok alebo Homôľka a tým smerom musíte ísť, potom takáto lesná cesta turistu celkom ľahko nasmeruje niekam úplne inam ako mapa,“ opísal svoj zážitok z prechodu východného hrebeňa turista Pavol z Liptovského Mikuláša.
Z hlavného hrebeňa schádzajú nesprávne
Komplikácie, ktoré počas túry vznikajú pre chýbajúce značku môže veľmi rýchlo podčiarknuť aj sadajúca hmla. „Keď sa na hrebeni zníži viditeľnosť a človek neuvidí v diaľke aspoň výraznejší Veľký Bok, zorientovať sa a vymotať odtiaľ je určite tvrdým orieškom aj pre veľmi skúseného človeka,“ zdôraznil Pavol.
Pre chýbajúce značky turisti schádzajú z hlavnej trasy a blúdia v neznámych dolinách. Zážitok z prechádzky kazia aj popadané stromy na chodníkoch. Na prekonanie prekážok musí neraz robiť akrobatické kúsky.
Pustia sa dole rúbaniskom s vierou, že nájdu cestu
Ďalším problémom sú náročné zostupy po rozbahnenom a zničenom chodníku, ktorý síce podľa mapy je turistický, no kopírujú ho odtlačky pneumatík ťažkých áut. Keď turista vidí chodníky v takomto stave, na viac bez značkovania, niet divu, keď neverí, že kráča po turistickej trase a hľadá inú cestu.
„Z vlastných skúseností viem, že na hrebeni sa motalo viacero bludných Holanďanov. Keď nevedia, ako ďalej pokračovať, pustia sa dole rúbaniskom do doliny a dúfajú, že tam nájdu nejakú cestu,“ spresnil Pavol.
Známe miesta po ťažbe vyzerajú ako bludisko
O ťažkej orientácií turistov vo východnej časti hrebeňa vedia aj horskí záchranári z oblastného strediska Jasná.
„V oblasti prebieha ťažba kalamitného dreva, krajina sa mení a ľudia majú sťažené podmienky. Turisti sa na nás väčšinou obracajú, keď sa stratia pre zle načasovanú túru a na pochod a orientáciu v teréne im skomplikuje súmrak a prichádzajúca tma,“ vysvetlil Roman Hlavna, horský záchranár z Jasnej.
Pochybiť mohli súkromné firmy
V oblasti východného hrebeňa vykonávajú ťažbu štátne Lesy SR, Odštepný závod Beňuš a Liptovský Hrádok a súkromní vlastníci. Vlastimil Rezek, hovorca Lesov SR upozornil, že správu lesných území je potrebné striktne rozlišovať, pretože štátny podnik nemá na rozsiahle urbárske pozemky vplyv.
Zároveň vylúčili, že zámerne spiľujú stromy s turistickým značením. Na druhej strane ale pripustil pochybenie firiem, ktoré pre Lesy SR vykonávajú spracovanie drevnej hmoty.
„No v prevažnej väčšine prípadov aj vzhľadom k dohode, ktorú máme od minulého roku podpísanú so Slovenským klubom turistov, značenie chodníkov zachovávame. Stromy so značkami teda nerúbeme celé, ale nad značkou, “ zdôraznil Rezek.
Značky mohli odpadnúť spolu s kôrou
„Často sa stáva, že značky namaľované na živý strom zmiznú po jeho vyschnutí a opadaní kôry. Po vyťažení kalamity na dlhých úsekoch nie tak je žiadna turistická značka,“ vysvetlil Rezek možnú príčinu stratených turistických značiek.
Po skončení ťažby, podľa jeho slov, upravujú chodníky do pôvodného stavu vrátane namaľovania značiek na vlastné náklady.
Stromy vypilujú aj urbárnici a mestské lesy
S najväčšími problémami s orientáciou sa turisti stretávajú v oblasti Končitého a Ramže. Oprávnenosť sťažností uznali aj štátne Lesy SR.
„Nedá sa ale povedať, že poškodenie turistického značenia ide na náš vrub. Väčšina lesov je vo vlastníctve urbáskych spoločenstiev, liptovských aj horehronských mestských lesov a ich hospodársku činnosť nemôžeme ovplyvniť. Našou snahou je zachovať doterajšie značenie, oboznámili sme s tým pracovníkov našich lesných správ a dodávateľov prác v ťažbovej činnosti,“ dodal Rezek.
Ťažiar by mal po skončení oboznámiť značkárov
O značkovanie turistických chodníkov sa starajú značkári z Klubu slovenských turistov (KST). „Vždy je to o dohode medzi ťažiarom a nami. Stáva sa, že počas ťažby sa strácajú nielen stromy, ale aj značky,“ povedal Jozef Cigánik, predseda regionálneho KST.
Ďalej vysvetlil, že kedysi fungovala nepísaná dohoda, podľa ktorej sa značkované stromy nesmeli vytínať. „Nemôžeme chodiť za každým pilčíkom a sledovať, kedy odpíli strom so značkou, aby sme ju ihneď urobili inde. Je pravidlom, že keď sa niekde ťažba ukončí, ťažiar o tom oboznámi klub a ten úsek nanovo preznačkuje,“ spresnil Cigánik.
