PARTIZÁNSKA ĽUPČA. V súčasnosti sa obci úspešne darí oživiť zašlú slávu obľúbeného remeselníckeho jarmoku a stáva sa z neho staronová tradícia.
Ľupča ležala už oddávna na starej obchodnej ceste, vďaka čomu hospodársky rýchlo rástla. Obchodná cesta Via Magna bola najdôležitejšia obchodná cesta vedúca Liptovom a Ľupča ležala prakticky v jeho strede. Už v roku 1263 Ľupčania získali od Bela IV. s prvým mestským privilé- giom aj trhové právo podľa Krupiny a Banskej Štiavnice.
V prípade Ľupče sa však všeobecne predpokladá, že trh sa tu pravidelne konal už aj predtým a kráľovské privilégium ho len potvrdilo.
Ľupču preslávili šikovní remeselníci
Tento rok sa v Ľupči jarmočilo už šiesty raz. S myšlienkou obnovenia tradície sa vedenie obce pohrávalo už dávno predtým. Najprv chceli usporiadať iba jeden jarmok, no myšlienka sa im tak zapáčila, že remeselnícke trhy sa stali každoročnou súčasťou ľupčianskeho leta.
Na jarmoku sa prezentovali zruční rezbári, medovnikári, výrobcovia fujár, drotári, košikári, včelári, brašnári, nechýbali ani novšie techniky, ako výrobky z papiera či maľované sviečky.
„Pozvali sme ich preto, aby predviedli prácu svojich šikovných rúk, ale aj preto, že Partizánska, niekedy Nemecká Ľupča, bola vychýrená usilovnými a šikovnými remeselníkmi a hlavne veľkými jarmokmi,“ povedala Renáta Antolová, jedna z organizátoriek remeselníckeho jarmoku.
Opatrujte svetlo, oheň, aby nebyl lidem škoden
Začiatok jarmoku tradične ohlásil hlásnik z veže katolíckeho kostola, tak ako to bolo kedysi. Hlásnik býval na veži a každú hodinu ohlasoval na všetky svetové strany nasledujúce slová:
„Chváľ každý duch Hospodina, i Ježiše, jeho syna. Už odbila desiata hodina, opatrujte svetlo, oheň, aby nebyl lidem škoden. Spočívej též s Pánem Bohem“.
Program pokračoval ekumenickými bohoslužbami v evanjelickom kostole a neskôr organovým koncertom Moniky Paškovej z Partizánskej Ľupče. Jarmok potom na hlavnom pódiu oficiálne odštartoval prvý muž Partizánskej Ľupče, starosta Ľubomír Frič.
Bryndza zabával celé publikum
Obecný úrad v spolupráci s umeleckou agentúrou pripravili bohatý program. Moderátori Michaela Šipeková a Milan Kellovský na začiatok uviedli duo Astraia a Poann, ktoré sa predvádzalo počas celého programu v rôznych pestrých kostýmoch a tanečných kreáciách.
Nasledovalo hudobno dramatické pásmo divadelníkov pri Miestnom odbore Matice Slovenskej z Liptovského Mikuláša. Po nich sa jarmočníkom predstavilo zoskupenie Gailard s nezvyčajným renesančným folkom. Potom už návštevníkom zatancovali žlté slnečnice Mirasol, mažoretky z Ľupče a po nich pokračovali programom žiaci miestnej základnej školy.
Brušným tancom očarila Natálka Taračová z Ružomberka. Všetkých dobre naladil folklórny súbor Liptov so svojím sviežim vystúpením, no a keď prišiel na javisko Jožko Bryndza, tak sa zabávala celá dedina. Podvečer všetkých roztancovala country skupina Ascalona a osvedčené hity zahrala skupina Z času na čas. Večer pokračoval ťahaním cien vo finále bohatej tomboly.
Mladí umelci sa nechávali inšpirovať Liptovom
Umelecky založení návštevníci si mohli pozrieť sympózium mladých umelcov z Brna, ktorí prezentovali svoje práce na poschodí kultúrneho domu. Ich umelecké diela vznikli počas pobytu v Partizánskej Ľupči a boli inšpirované liptovskou krajinou.
Súčasťou dvoch dní trvajúceho jarmoku bola výstava ľudových remesiel, ktorú aj tento rok pripravili Gabriela Moravová s dcérou Dominikou a Marika Adamčiaková s dcérou Nikolou. Jednou zo zaujímavostí výstavy bola aj ukážka starej izbice, z ktorej si gazda s gazdinou odskočili na pole, do krčmičky, alebo kostola.
Ľudia videli, ako sa zo železa rodia ruže
To však nebolo to jediné s nádychom starodávnej nostalgie, čo mohli návštevníci jarmoku v Partizánskej Ľupči vidieť. Kedže bolo jeho hlavnou myšlienkou prezentovanie tradičných ľudových remesiel, ľudia mohli byť svedkami toho, ako sa surové železo premieňa na najrôznejšie praktické výrobky, bez ktorých sa naši predkovia nevedeli zaobísť.
Prácu kováča predviedol majster Martin Moravčík z Kalamien, robil tak tradičným spôsobom, teda v starej kováčskej vyhni, na drevenom uhlí a s koženými mechmi.
„V tejto dielni ešte do nedávna koval svoje výrobky majster kováč Jozef Rybák, po ktorom je pomenovaná aj táto históriou dýchajúca kováčňa. Vidieť, ako sa kus železa mení pred očami na očarujúcu rozkvitnutú ružu je určite obrovský zážitok, ktorý len tak ľahko ľudia neuvidia,“ opísala Dana Havlanová, jedna zo spoluorganizátoriek podujatia.
Vidiek roztancoval a rozospieval vidiek
Nedali sa zahanbiť ani členovia miestneho zväzu chovateľov. V priestoroch budovy pri pošte návštevníci obdivovali nádherné výstavné zvieratká a ponúkli ich aj chutným gulášom a hriatym. O dobré jedlo sa postarali aj členovia obecného futbalového klubu dobrými jaternicami a miestni hasiči výborným držkovým gulášom a krapňami, teda šiškami.
Zlatým klincom celého programu bolo vystúpenie populárnej slovenskej skupiny. „Vidiek prišiel na vidiek. Spolu s lídrom Jankom Kuricom vytvorili úžasnú atmosféru, roztancovali námestie, ktoré s nimi spievalo,“ priblížila organizátorka.
Zážitok z celého dňa umocnil veľkolepý ohňostroj. Potom sa všetci zabávali pri hudbe a nikomu neprekážalo, že aj trošku spŕchlo.
Jarmok chcú v Ľupči usporiadať aj o rok
Počas remeselníckeho jarmoku prebiehalo aj množstvo sprievodných akcií. Deti sa mohli vyblázniť v nafukovacích hradoch i v pene, ktorú pre nich vyrobili miestni hasiči, povoziť sa na autíčkach alebo si dať pomaľovať tváričku.
„Chceli by sme sa poďakovať všetkým štedrým sponzorom, občanom Partizánskej Ľupče a obetavcom, bez ktorých by sa takáto úspešná akcia nemohla uskutočniť. Dúfam a verím, že sa o rok stretneme zas,“ povedal na záver starosta Partizánskej Ľupče Ľubomír Frič.
