LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Na výstave s názvom Svet, ako ho vidíme my, sú práce viac ako stovky telesne ťažko hendikepovaných výtvarníkov a ľudovoumeleckých remeselníkov z celého Slovenska.
„Túto výstavu organizujeme už štvrtý rok po sebe, aby sme ukázali zdravej populácii, že aj my sme tu, niečo dokážeme a nielen pýtame, ale aj dávame. Pri pohľade na tieto úžasné a umelecky hodnotné diela je zrejmé, že aj mnohí zdraví ľudia sa majú od nás čo naučiť," povedala na slávnostnej vernisáži predsedníčka Republikovej rady Slovenského zväzu telesne postihnutých Monika Vrábľová.
Pripomenula, že niektoré obrazy vznikli napríklad bez pomoci rúk. „Mimochodom, vystavuje tu aj jedna pani, ktorá nemôže chodiť ani rozprávať. S okolitým svetom komunikuje prakticky len prostredníctvom svojich nádherných obrazov. Prvý raz sme sa podujali okrem maliarov predstaviť aj šikovnosť hendikepovaných ľudových remeselníkov," vysvetlila Vrábľová.
Výtvarné umenie ako jedinečnú príležitosť sebarealizácie vyzdvihla Eva Rošteková z Ľubochne, matka 12-ročného Mareka. „Na invalidný vozík ho pripútala detská mozgová obrna. Má limitované možnosti, nemôže behať či hrať futbal ako jeho rovesníci. Veľmi rád však maľuje a tejto svojej záľube sa oddáva s ohromným nasadením. Verím, že by sa jej mohol v dospelosti venovať aj profesionálne," skonštatovala s tým, že Marek je čerstvým laureátom celoštátnej výtvarnej súťaže.
K maliarskemu plátnu, farbám a štetcom sa podľa vlastných slov neustále utieka aj Košičanka Barbara Alkmanová. „Môj zdravotný hendikep mi nedovolí ísť všade, kam by som chcela. Väčšinu času trávim doma, no a aby mi rýchlejšie ubehol, potrebujem si ho nejako užitočne vyplniť. Tak maľujem, dodala.
