Elo Romančík sa narodil 17. decembra 1922 v Ružomberku, jeho rodný dom však nie je presne známy.
Po jeho narodení sa rodičia presťahovali do Liptovského Mikuláša, kde si na námestí otvorili jedáleň. Budovu neskôr odkúpila banka.
Rodičia sa v roku 1925 presťahovali do Važca. Po veľkom požiari vo Važci v roku 1931, keď mal Elo deväť rokov, boli nútení odtiaľ odísť. Pomoc hľadali u blízkych a našli ju v Podturni.
Odvtedy prežíval Elo detstvo a mladosť v Podturni. Jeho rodičia si tam otvorili obchod, neskôr si postavili malý domček pri Jamníčku.
Bol najmladším predsedom v republike
Skôr ako sa stal mladý Elo hercom, nadobudol vojnovú skúsenosť. V roku 1943 narukoval a ako vojak robil kresliča máp. Keď vypuklo Slovenské národné povstanie, odišiel k partizánom a pôsobil v Brezne, Bujakove, Mlynkách, Klenovci.
Tam neskôr vážne ochorel, liečil sa u neznámych ľudí a potom sa vrátil domov. Po prechode frontu sa stal tajomníkom a potom najmladším predsedom Miestneho národného výboru v republike, mal 23 rokov.
Bavilo ho však divadlo, pôsobil najprv ako ochotník v Podturni, v Liptovskom Mikuláši a v okolitých obciach. Veľmi na neho pôsobil učiteľ Böhmer v činnosti čitateľského spolku a v Matici slovenskej. Pri jednom ochotníckom vystúpení v roli Jánošíka, kde bol iba na záskok, sa začala jeho profesionálna dráha, ktorá sa stala naplnením jeho snov.
Vytvoril nespočetné množstvo postáv
V martinskom divadle účinkoval jedenásť rokov, od roku 1945 do 1956 a stvárnil desiatky postáv.
V roku 1956 nastúpil Elo Romančík do činohry Slovenského národného divadla. Tam vytvoril nespočetné množstvo postáv a postavičiek a mnohé z nich sa natrvalo zapísali do pamäti divákov i do histórie slovenského divadelníctva.
Zvláštnym fenoménom sa stalo jeho účinkovanie v muzikáli Na skle maľované. V ňom bol aktívny až dovtedy, keď sa mu zhoršil zdravotný stav.
Svoj herecký talent uplatnil nielen vo filme, televízii a divadle, ale aj v dramatickej rozhlasovej tvorbe. Známy bol aj so svojou maliarskou záľubou, pričom karikatúrnym spôsobom zachytil takmer všetkých svojich kolegov. Venoval sa aj fotografii.
Do Podturne sa rád vracal
„Elo Romančík často chodieval do Podturne. Má tam pochovaných rodičov, navštevoval sestry Jarjabekové, s ktorými mal hlboký priateľský vzťah. Spolu s ich bratom Ondrejom Jarjabkom vytvorili množstvo divadelných a filmových rolí. Na návštevy Podturne ho lákali aj spomienky na prežité detstvo. V rozhovoroch roky prežité v Podturni vždy rád spomínal a vracal sa do minulosti,“ povedal Marián Vojtík, starosta Podturne.
Keď v obci organizovali spoločenské akcie a Elo Romančík sa ich nemohol zúčastniť zo zdravotných dôvodov, vždy sa o dianie v Podturni zaujímal vrelo želal obyvateľom a obci úspechy v jej ďalšom rozvoji.
„Naši obyvatelia najmä zo strednej a staršej generácie budú na neho spomínať ako na človeka, ktorý svojím prístupom k umeleckému životu, ale aj aktívnemu kultúrno – spoločenskému životu v našej obci vytváral hodnoty pre ďalšie generácie,“ poznamenal M. Vojtík.
Ružomberčania spomínajú na vystúpenia
Elo Romančík sa vracal aj do rodného Ružomberka. Ľudia spomínajú na jeho divadelné predstavenia v kultúrnom dome, na folklórnom festivale v Likavke aj pri nakrúcaní rôznych filmov aj s Jozefom Krónerom.
Veľkosťou kumštu sa zaradil nielen do klenotnice slovenských hereckých osobností , ale aj k významným hereckým osobnostiam z Ružomberka ako Peter Lorre, Jozef Króner, Rudolf Bachlet, Frída Bachletová, Anna Javorková, Anton Šulík, Blaho Uhlár.
Bol vzorom nastupujúcej ružomberskej hereckej vlne: Ladislavovi Hrušovskému, Petrovi Marcinovi, Igorovi Adamcovi či Silvii Šuvadovej.
S majstrom Romančíkom sa nelúčime. Vždy bude pre nás prítomný v jeho nezabudnuteľných úlohách na javisku na striebornom plátne, v rozhlase i na televíznej obrazovke.
