RUŽOMBEROK. Práznovský prišiel pod Čebrať v lete 2011 zo Žiliny po hosťovaní v druholigovej Rimavskej Sobote.
Na jar ste vyčnievali v ružomberskom B tíme, no cesta do zostavy áčka akoby bola pre vás zarúbaná. V aktuálnej sezóne sa všetko zmenilo, vaše meno ani raz nechýbalo v ružomberskej základnej jedenástke. Možno povedať, že konečne sa začínajú napĺňať vaše predstavy, ktoré vás zaviali do Ružomberka?
- Áno som spokojný, je to pre mňa zadosťučinenie. Prvý rok na novom pôsobisku sa mi aj smola lepila na päty, dosť ma brzdili zranenia. No na jar sa mi v B tíme darilo, čakal som, že si to všimne aj tréner prvého mužstva Aleš Křeček. Žiaľ, šancu som nedostal, ale to je už za nami.
Prejdime k aktuálnej ružomberskej sezóne. Pozmenený a hlavne omladený tím, ktorý mnohí ešte pred štartom súťaže odpisovali, začal veľmi dobre. Mužstvo si získalo divákov oku lahodiacou hrou i výsledkami. Po nádejnom rozbehu však prišiel určitý útlm. Registrujeme už sedem kôl bez víťazstva a v posledných zápasoch vonku sa zmenil aj herný prejav. Skôr to bolo o poctivej defenzíve. Ako to vnímate?
- Myslím si, že v úvode sme mali aj kúsok šťastia a efektívni sme boli v koncovke. Prišli nejaké prehry a s nimi aj psychický tlak. V takejto situácii asi každý z nás išiel do ďalšieho zápasu s tým, aby sme neprehrali.
No a po spomínanom šťastí, sa zase dalo hovoriť o smole. Aj v stretnutiach, ktoré nám výsledkovo nevyšli, sme si šance vypracovali, ale gólovo sa nám prestalo dariť. Asi sme sa trochu zľakli zvýšeného tlaku.
Ružomberok sa prekvapujúco ocitol aj na čele tabuľky, lenže potom začal padať dole a v súčasnosti, po dvanástich kolách, je so štrnástimi bodmi tretí od konca. Aký to malo vplyv na atmosféru v kabíne?
- Neviem, či si niekto z nás pripúšťal, že môže prísť aj kríza. Keď sme v 6. kole dokázali remizovať v Žiline, ani by mi nenapadlo, že o chvíľu sa nám prestane dariť. Jednoznačne najviac nás zasiahla prehra 0:4 s Myjavou. Tento zápas sme jednoducho nezvládli.
Dva rohy súpera, dva signály a dva góly. To boli rozhodujúce okamihy stretnutia s Myjavou. Išli na vrub obrany. Súhlasíte?
- Ešte dlho som si v mysli vybavoval niektoré situácie zo zápasu. Bol to deň, na ktorý sa nedalo len tak zabudnúť. V prvom polčase sme súpera takmer nepustili na našu polovicu. Hneď po prestávke nám mohli Serečin a Ďubek zabezpečiť dvojgólové vedenie. No potom prišli góly Myjavy. Po štandardných situáciách, na ktoré nás zvlášť tréner upozorňoval. Obom inkasovaným gólom predchádzalo niekoľko chýb, ani ja som nebol pri nich bez viny.
Pred reprezentačnou prestávkou mužstvo po bezgólovej remíze prinieslo bod z ihriska rozbehnutých Zlatých Moraviec. Možno v danej situácii hovoriť o zlatom bode ?
- Zlatým by som ho nenazval, želal som si v Zlatých Moravciach vyhrať. Po troch bodoch veľmi túžili aj ostatní. No vzhľadom na to, že domáci hráči nás v druhom polčase pritlačili, remíza je cenná.
V sobotu po dvojtýždňovej pauze privítate Nitru. Klub, ktorý je v tabuľke pod vami, navyše sa nachádza v značných problémoch. Je tu veľká šanca na ďalší rozbeh.
- Verím, že konečne zase vyhráme. Nič iné si nepripúšťam. Áno, Nitra má svoje problémy, no my sa musíme pozerať len na seba a s ničím iným nekalkulovať. Dlho sme neskórovali, už to musí prísť.
