Sobota, 16. december, 2017 | Meniny má Albína
Pridajte si svoje mesto

Prevencia vzniku odpadov je najdôležitejšia

Problém nakladania s komunálnym odpadom narastá. Na Slovensku sa ročne vyprodukuje približne dvadsať miliónov ton zvláštnych, nebezpečných a komunálnych odpadov.

Samosprávy sa čoraz častejšie zaoberajú problémami s odpadom.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ JÁN KROŠLÁK)

Problém nakladania s komunálnym narastá. Na Slovensku sa ročne vyprodukuje približne dvadsať miliónov ton zvláštnych, nebezpečných a komunálnych odpadov.

LIPTOV. Najrozšírenejším spôsobom zneškodňovania odpadov je stále ich skládkovanie. Skládkovanie komunálneho odpadu nezaberá len veľké plochy v krajine, ale vytvára aj nežiaduci plyn – metán. Ten sa dostáva do atmosféry a veľkou mierou prispieva ku skleníkovému efektu. Ročne prírastok odpadov na skládkach vo svete narastá asi o tri percentá.

Zmena legislatívy odpadového hospodárstva by mala v budúcnosti vytvoriť nielen ekonomické nástroje, ako minimalizovať jeho množstva, ale aj podmienky na zhodnocovanie ako zdroja druhotných surovín a energie.

Samospráva v Liptovskom Mikuláši tiež rieši, ako ďalej s odpadom. Skládku neďaleko Veternej Poruby pomaly uzatvára.

„Musíme sa včas rozhodnúť pre jednu z viacerých reálne rozpracovaných možností, aby celý náš región nezostal o dva roky bez pozitívneho riešenia,“ povedal primátor Liptovského Mikuláša Alexander Slafkovský.

Moderná technológia je finančne náročná

Na skládku v Liptovskom Hrádku môžu navážať ešte asi osemnásť rokov. Pri väčšom objeme odpadu sa jej životnosť zníži.

Spôsob nakladania s komunálnym odpadom sa tak podľa primátora Liptovského Hrádku Branislava Trégera dostane do úplne inej roviny.

„S problémom sa budeme musieť popasovať. Dôležité je, aby mestá a obce spolupracovali, musíme nájsť dlhodobé a efektívne riešenie. Jeden zo spôsobov je energetické využitie odpadov spaľovaním alebo splynovaním v plazmových reaktoroch. Ide o modernú technológiu, ktorá je, žiaľ, finančne veľmi náročná. Používajú ju v Japonsku, Indii či Izraeli. My však musíme zohľadniť nielen ekonomickú výhodnosť pre obyvateľov a samosprávy, ale aj klimatické podmienky a vplyv na životné prostredie,“ vysvetlil primátor.

Likvidácia odpadov v plazmovom reaktore je podľa B. Trégera prakticky bezodpadová technológia s minimálnym vplyvom na životné prostredie. „Jej nevýhodou je však vysoká energetická náročnosť, ktorá sa dá čiastočne eliminovať využívaním energie spalín v kogeneračných jednotkách, čo je zariadenie zabezpečujúce výrobu elektrickej energie,“ dodal.

Riešením by bol aj vyšší podiel separácie

Ďalšou možnosťou znižovania množstva odpadu je vyšší podiel separácie.

„Triedenie odpadu je o výchove a zodpovednosti jednotlivca. Možno to súvisí aj s tým, koľko za odpad ľudia zaplatia. Keby sme to porovnali napríklad s Rakúskom, tam sú platby za odpad podstatne vyššie ako na Slovensku. Ľudia si potom určite dajú väčší pozor na to, čo na vyhodia na skládku a čo budú separovať,“ vysvetlil B. Tréger.

Predseda Združenie miest a obcí Liptova Pavol Baráni si myslí, že v prvom rade treba vybudovať veľkokapacitnú triediacu linku, ktorá by pomohla k zvýšeniu podielu separovaného odpadu v regióne. Životnosť skládok v Partizánskej Ľupči a Liptovskom Hrádku sa tak podľa neho o niekoľko rokov predĺži.

„Dôležitá je spolupráca, obce chcú problém zhodnocovania odpadu riešiť spoločne. Je to pre ne ekonomicky výhodnejšie aj ekologickejšie,“ dodal.

P. Baráni povedal, že v súčasnosti si nevie prestaviť, že by sa v regiónoch vybudovala nejaká moderná technológia na zneškodňovanie tuhého komunálneho odpadu (TKO).

„Je do skôr záležitosť budúcnosti. Nie sme na to ešte ekonomicky pripravení, technológie sú veľmi drahé a aby bola prevádzka využitá a produkovala dostatok energie, ktorú by predávala ďalej, potrebovali by sme dostatočný prísun TKO. Do projektu by sa pravdepodobne musel zapojiť celý Žilinský kraj,“ dodal predseda.

Budovanie skládok už Európa nepodporí

Rudolf Pado, predseda občianskeho združenie Tatry si myslí, že plazmové spaľovanie je len fantazmagóriou.

„Je to len teoretický model, v Európe nie je inštalovaný ani jediný plazmový reaktor. Keď analýzu odpadového hospodárstva pre Liptovský Mikuláš, robila špecializovaná firma tak plazmovú technológiu v hierarchii odpadového hospodárstva zaradila na predposledné miesto. Dôvodom bola vysokú energetickú náročnosť, prevádzkové a investičné náklady, prísun približne 70 tisíc ton odpadu ročne,“ vysvetlil.

K budovaniu skládok TKO podľa R. Pada má Európska únia (EÚ) veľké výhrady, z operačných programov už pravdepodobne nebude podporovať budovanie skládok odpadov na nových územiach. Maximálne sa s prižmúrením jedného oka bude kapacita už existujúcich skládok rozširovať.

„V regióne Liptova už prakticky neexistuje lokalita, ktorá by spĺňala geologické a hydrologické podmienky pre vybudovanie novej skládky,“ dodal Pado.

Nezmyselné obaly si kupovať nemusíme

Nová legislatíva EÚ o odpadovom hospodárstve, ktorá bola do zákona o odpadoch zapracovaná pod hrozbou žaloby zo strany Európskej komisie, priniesla podľa R. Pada zásadné zmeny.

„Na prvom mieste je prevencia vzniku odpadu a znižovanie jeho množstva, potom nasleduje opätovne použitie odpadov a recyklácia,“ vysvetlil.

Potom nasleduje energetické zhodnocovanie. „V tomto prípadoch už nejde o klasické spaľovne. Európska únia bude podporovať len výstavbu zariadení na energetické zhodnocovanie. Ukladanie TKO priamo na skládky a využívanie klasických spaľovní má byť úplne poslednou možnosťou,“ povedal ekologický aktivista.

V praxi však Slovensko za západnou Európou stále zaostáva. Podiel TKO uloženého v roku 2010 na skládkach tvoril približne osemdesiat percent.

„Energeticky sa zhodnotilo takmer desať percent, kompostovalo a recyklovalo približne osem percent. Na Slovensku sa vyseparovalo asi len dvadsaťpäť kilogramov odpadu na obyvateľa. Dôležitým článkom sú aj ľudia, môžu to ovplyvniť napríklad už v obchode tým, že si tovary v nezmyselných obaloch nekúpia,“ uzavrel R. Pado.

Obce odpadové hospodárstvo riešia samostatne alebo v ekologických združeniach. Viac ako dvadsať hornoliptovských obcí sa spojilo v združení Čistý Liptov a desať spolupracuje v rámci združenie Ekológ. Separovaný zber robia v spolupráci so spoločnosťou OZO, firma obciam zabezpečuje aj zváženie TKO na skládku v Partizánskej Ľupči. Ostatné obce majú individuálne zmluvy s liptovskomikulášskymi Verejnoprospešnými službami, Technickými službami v Liptovskom Hrádku alebo firmou OZO.


  1. Legendárna Kamenná chata aj po rekonštrukcii zostane kamenná 1 081
  2. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 958
  3. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 639
  4. Železničnú zastávku na okraji mesta ničia najmä vandali Foto 175
  5. Parkovisko pred stanicou otvoria pre všetky taxislužby v meste 148
  6. Projekt novej mestskej plavárne sa zasekol 128
  7. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 104
  8. Zamŕzaniu vody vo vodovodnom potrubí možno predísť 91
  9. Mikulášskym námestím zneli vianočné koledy Video 90
  10. Zmeny v autobusoch 90

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Legendárna Kamenná chata aj po rekonštrukcii zostane kamenná

Kamenná chata pod Chopkom sa pre svoju neopakovateľnú atmosféru stala takmer kultovým miestom. V súčasnosti je zatvorená, majitelia ju zväčšujú a modernizujú.

Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach

Po viac ako štyridsiatich rokoch vypravili motorový vlak z ružomberskej hlavnej stanice na trať vedúcu do Korytnice. Ružomberskí nadšenci by boli radi, keby historický vláčik jazdil po trati pravidelne.

Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári

Práce sa naplno rozbehnú až po tom, ako diaľničiari ukončia proces posúdenia vplyvov novej trasy tunela na životné prostredie.

Železničnú zastávku na okraji mesta ničia najmä vandali

Zanedbané okolie aj nástupné peróny, budova pomaľovaná nápismi a tagmi, špinavý a močom páchnuci podchod. Takto to vyzerá na zastávke na okraji mesta v Rybárpoli.

Parkovisko pred stanicou otvoria pre všetky taxislužby v meste

Pred železničnou a autobusovou stanicou majú taxislužby najlukratívnejšie miesto v Liptovskom Mikuláši. Preto je o ne najväčší záujem. Miest je iba desať, taxislužieb pribúda a pribúdajú aj spory o parkovisko.

Blízke regióny

Minúta po minúte: Stretnutie so župankou Erikou Jurinovou

Osem krajov, osem županov osem diskusných podujatí s názvom Stretnutie so županom. Pokračujeme v Žiline.

Na Orave už niet hutníkov, firma siahla po cudzincoch

Nezamestnanosť láme pozitívne rekordy, čo zamestnávateľom komplikuje situáciu so získavaním pracovnej sily. Aj firmy na Orave sa musia obzerať po zahraničí. Už zamestnávajú takmer sto ľudí z krajín mimo Európskej únie.

Veľké dopravné zmeny v centre Žiliny. Nad železničnou stanicou postavia cestný nadjazd

Počas výstavby zostane križovatka ulíc 1. mája a Hviezdoslava v prevádzke. Práce potrvajú jeden a pol roka.

Od nového roku sa v martinskej nemocnici parkuje bezplatne, ale nie všetci

Zdarma budú môcť parkovať len pacienti a ich sprievod. Ostatní si zaplatia podľa stanoveného cenníka.

Vo Zvolene sa zrazili vlaky, zranených je najmenej osem ľudí

Na nákladnej stanici sa čelne zrazil osobný vlak s nákladným.

Všetky správy

Trnavskí policajti postrelili dvoch mužov, jeden zraneniam podľahol

Podozriví narazili do dvoch policajných áut, keď sa snažili ujsť.

Polícia v Opoji zastrelila Jána Golisa, mal šéfovať bankomatovej mafii

Obeťou policajnej streľby je 42-ročný Ján Golis, známy z kauzy bankomatovej mafie. Druhým je 34-ročný Martin Krajčovic, ktorý figuroval v rovnakom prípade.

A toto vám ako napadlo, pani Nicholsonová?

Kým Pašku musela schladiť Laššáková, Nicholsonovú poslal do reality Galko.

Rok 1996: Smrť Remiáša. Zločin, o ktorom mafiáni nechcú hovoriť

Róbert Remiáš bol kamarátom korunného svedka únosu Oskara Fegyveresa. Robil mu spojku, keď sa skrýval v zahraničí. Jeho smrť je tabu.

Jej telo dostalo záchvat hnusu. Salma Hayek vraví, že Weinstein sa jej vyhrážal zabitím

Pri filme Frida ju donútil k sexuálnej scéne s kolegyňou.