Problém nakladania s komunálnym narastá. Na Slovensku sa ročne vyprodukuje približne dvadsať miliónov ton zvláštnych, nebezpečných a komunálnych odpadov.
LIPTOV. Najrozšírenejším spôsobom zneškodňovania odpadov je stále ich skládkovanie. Skládkovanie komunálneho odpadu nezaberá len veľké plochy v krajine, ale vytvára aj nežiaduci plyn – metán. Ten sa dostáva do atmosféry a veľkou mierou prispieva ku skleníkovému efektu. Ročne prírastok odpadov na skládkach vo svete narastá asi o tri percentá.
Zmena legislatívy odpadového hospodárstva by mala v budúcnosti vytvoriť nielen ekonomické nástroje, ako minimalizovať jeho množstva, ale aj podmienky na zhodnocovanie ako zdroja druhotných surovín a energie.
Samospráva v Liptovskom Mikuláši tiež rieši, ako ďalej s odpadom. Skládku neďaleko Veternej Poruby pomaly uzatvára.
„Musíme sa včas rozhodnúť pre jednu z viacerých reálne rozpracovaných možností, aby celý náš región nezostal o dva roky bez pozitívneho riešenia,“ povedal primátor Liptovského Mikuláša Alexander Slafkovský.
Moderná technológia je finančne náročná
Na skládku v Liptovskom Hrádku môžu navážať ešte asi osemnásť rokov. Pri väčšom objeme odpadu sa jej životnosť zníži.
Spôsob nakladania s komunálnym odpadom sa tak podľa primátora Liptovského Hrádku Branislava Trégera dostane do úplne inej roviny.
„S problémom sa budeme musieť popasovať. Dôležité je, aby mestá a obce spolupracovali, musíme nájsť dlhodobé a efektívne riešenie. Jeden zo spôsobov je energetické využitie odpadov spaľovaním alebo splynovaním v plazmových reaktoroch. Ide o modernú technológiu, ktorá je, žiaľ, finančne veľmi náročná. Používajú ju v Japonsku, Indii či Izraeli. My však musíme zohľadniť nielen ekonomickú výhodnosť pre obyvateľov a samosprávy, ale aj klimatické podmienky a vplyv na životné prostredie,“ vysvetlil primátor.
Likvidácia odpadov v plazmovom reaktore je podľa B. Trégera prakticky bezodpadová technológia s minimálnym vplyvom na životné prostredie. „Jej nevýhodou je však vysoká energetická náročnosť, ktorá sa dá čiastočne eliminovať využívaním energie spalín v kogeneračných jednotkách, čo je zariadenie zabezpečujúce výrobu elektrickej energie,“ dodal.
Riešením by bol aj vyšší podiel separácie
Ďalšou možnosťou znižovania množstva odpadu je vyšší podiel separácie.
„Triedenie odpadu je o výchove a zodpovednosti jednotlivca. Možno to súvisí aj s tým, koľko za odpad ľudia zaplatia. Keby sme to porovnali napríklad s Rakúskom, tam sú platby za odpad podstatne vyššie ako na Slovensku. Ľudia si potom určite dajú väčší pozor na to, čo na vyhodia na skládku a čo budú separovať,“ vysvetlil B. Tréger.
Predseda Združenie miest a obcí Liptova Pavol Baráni si myslí, že v prvom rade treba vybudovať veľkokapacitnú triediacu linku, ktorá by pomohla k zvýšeniu podielu separovaného odpadu v regióne. Životnosť skládok v Partizánskej Ľupči a Liptovskom Hrádku sa tak podľa neho o niekoľko rokov predĺži.
„Dôležitá je spolupráca, obce chcú problém zhodnocovania odpadu riešiť spoločne. Je to pre ne ekonomicky výhodnejšie aj ekologickejšie,“ dodal.
P. Baráni povedal, že v súčasnosti si nevie prestaviť, že by sa v regiónoch vybudovala nejaká moderná technológia na zneškodňovanie tuhého komunálneho odpadu (TKO).
„Je do skôr záležitosť budúcnosti. Nie sme na to ešte ekonomicky pripravení, technológie sú veľmi drahé a aby bola prevádzka využitá a produkovala dostatok energie, ktorú by predávala ďalej, potrebovali by sme dostatočný prísun TKO. Do projektu by sa pravdepodobne musel zapojiť celý Žilinský kraj,“ dodal predseda.
Budovanie skládok už Európa nepodporí
Rudolf Pado, predseda občianskeho združenie Tatry si myslí, že plazmové spaľovanie je len fantazmagóriou.
„Je to len teoretický model, v Európe nie je inštalovaný ani jediný plazmový reaktor. Keď analýzu odpadového hospodárstva pre Liptovský Mikuláš, robila špecializovaná firma tak plazmovú technológiu v hierarchii odpadového hospodárstva zaradila na predposledné miesto. Dôvodom bola vysokú energetickú náročnosť, prevádzkové a investičné náklady, prísun približne 70 tisíc ton odpadu ročne,“ vysvetlil.
K budovaniu skládok TKO podľa R. Pada má Európska únia (EÚ) veľké výhrady, z operačných programov už pravdepodobne nebude podporovať budovanie skládok odpadov na nových územiach. Maximálne sa s prižmúrením jedného oka bude kapacita už existujúcich skládok rozširovať.
„V regióne Liptova už prakticky neexistuje lokalita, ktorá by spĺňala geologické a hydrologické podmienky pre vybudovanie novej skládky,“ dodal Pado.
Nezmyselné obaly si kupovať nemusíme
Nová legislatíva EÚ o odpadovom hospodárstve, ktorá bola do zákona o odpadoch zapracovaná pod hrozbou žaloby zo strany Európskej komisie, priniesla podľa R. Pada zásadné zmeny.
„Na prvom mieste je prevencia vzniku odpadu a znižovanie jeho množstva, potom nasleduje opätovne použitie odpadov a recyklácia,“ vysvetlil.
Potom nasleduje energetické zhodnocovanie. „V tomto prípadoch už nejde o klasické spaľovne. Európska únia bude podporovať len výstavbu zariadení na energetické zhodnocovanie. Ukladanie TKO priamo na skládky a využívanie klasických spaľovní má byť úplne poslednou možnosťou,“ povedal ekologický aktivista.
V praxi však Slovensko za západnou Európou stále zaostáva. Podiel TKO uloženého v roku 2010 na skládkach tvoril približne osemdesiat percent.
„Energeticky sa zhodnotilo takmer desať percent, kompostovalo a recyklovalo približne osem percent. Na Slovensku sa vyseparovalo asi len dvadsaťpäť kilogramov odpadu na obyvateľa. Dôležitým článkom sú aj ľudia, môžu to ovplyvniť napríklad už v obchode tým, že si tovary v nezmyselných obaloch nekúpia,“ uzavrel R. Pado.
Obce odpadové hospodárstvo riešia samostatne alebo v ekologických združeniach. Viac ako dvadsať hornoliptovských obcí sa spojilo v združení Čistý Liptov a desať spolupracuje v rámci združenie Ekológ. Separovaný zber robia v spolupráci so spoločnosťou OZO, firma obciam zabezpečuje aj zváženie TKO na skládku v Partizánskej Ľupči. Ostatné obce majú individuálne zmluvy s liptovskomikulášskymi Verejnoprospešnými službami, Technickými službami v Liptovskom Hrádku alebo firmou OZO.
