HYBE. V bývalom kráľovskom mestečku udelili čestné občianstvo trom významným rodákom: lekárovi Jánovi Brezovi, architektovi Jozefovi Chrobákovi a spisovateľovi Petrovi Jarošovi.
Architekt J. Chrobák sa priznal k obdivu k rodným Hybiam a k obyvateľom: „Ľudia tam stáročia kultivovali svoje prostredie a urobili z Hýb veľké, slávne mesto. Pravda, žilo sa tam nielen v dobrom, ale aj v zlom, no so cťou drahí rodáci prešli skúškami.“
Školu morálky dostal od rodičov
Synovec slávneho spisovateľ Dobroslava Chrobáka si spomenul aj na hybskú školu.
„Ale aj na základnú školu morálky, ktorá sa mi dostala od rodičov. Ako študent som si prečítal, vraj o veľkých veciach sa má hovoriť veľko, alebo iba mlčať. Je tu ešte tretia možnosť a tou sú jednoduché slová môjho nebohého otca, ktorý to vyjadril jednoducho, keď pripomínal, že sú to hroby a hrudy, ktoré priťahujú.“
Profesor Jozef Chrobák je aj v osemdesiatich rokoch stále hosťujúcim vysokoškolským pedagógom na Technickej univerzite vo Zvolene, kde dlhé roky žil a tvoril.
K Chrobákovým najznámejším dielam patria komplexy v Banskej Bystrici, pri ktorých naplno rozvinul svoj talent. Stoja tam jeho architektonické diela, ktoré sa výrazne zapísali do dejín slovenskej architektúry v 20. storočí.
V meste pod Urpínom k najznámejším patria Dom kultúry, banka, administratívna budova bývalého krajského úradu s kongresovou sálou i ďalšie. Architektonicky funkčnými hodnotami, priestorovou veľkorysosťou a schopnosťou vytvárať urbanistický a interiérový priestor patria k dominantným dielam architektúry v meste.
Bol vedúcim ateliéru Stavo-projektu vo Zvolene a Banskej Bystrici, kde sa venoval aj návrhom obytných domov i pamätníkovej tvorbe, učil na Katedre dizajnu nábytku Drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene. Za svoju činnosť získal viaceré ceny aj štátne vyznamenania.
Mediálne najznámejší čestný občan Hýb
Najpopulárnejším z troch čerstvých čestných občanov obce Hybe je nepochybne prozaik, dramatik, filmový a televízny scenárista Peter Jaroš.
Bývalý gymnazista z Liptovského Mikuláša vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Bol redaktorom vo vydavateľstve Mladé letá, v týždenníku Kultúrny život, v Československom rozhlase a od roku 1994 je art producentom v spoločnosti Trigon Production.
Je členom Slovenského filmového zväzu a Klubu nezávislých spisovateľov, Slovenského P.E.N. klubu Spolku slovenských spisovateľov. Okrem množstva poviedok a viacerých románov, z ktorých najznámejší je generačný román Tisícročná včela preložený do viacerých jazykov, je aj spoluautorom scenára k rovnomennému filmu a iných filmov.
Debutoval novelou Popoludnie na terase v roku 1963, o dva roky neskôr mu vyšiel román Zdesenie, neskôr dvojdielny román Váhy, dve prózy Putovanie k nehybnosti, kniha poviedok Menuet, zbierka próz Krvaviny, romány Trojúsmevový miláčik, Nemé ucho, hluché oko, Milodar slučka, Kárový horník - Modrý jazdec, zbierka poviedok Samochod srdca a Kvet na šachovnici v roku 2010.
Klobásy majú byť dlhé, reči krátke
Peter Jaroš pripomenul, že život v obci a jej obyvatelia boli vždy hodní obdivu. Spisovateľ ich opísal, architekt Jozef Chrobák o Hybanoch kreslil karikatúry. P. Jaroš zdôraznil, že čestné občianstvo od rodákov berie vážne.
„Nikto z nás nepadol múdry z neba, stojíme na pleciach predchodcov, ja som mal za vzor spisovateľa Dobroslava Chrobáka, Júliusa Lenka. Keď som sa chystal niečo napísať, myslel som na Hybe.
Mama mi písavala do Bratislavy listy a v nich bolo všetko, lebo tu sa vždy o každom všetko vedelo. Čo varí suseda, čo sa komu prihodilo, kto sa oženil, ktorá dievčina sa prespala, kto umrel.
Vždy ma zaujímali osudy Hybanov a to som sa snažil stvárniť, zverejniť v literatúre. Ak mi bolo zle, spomenul som si na myšlienku môjho starého otca Samuela Jaroša, opakoval ju aj môj otec a vedela ma povzbudiť i postaviť na nohy. Znela: Chuť, chuť, pri mne buď,“ prezradil.
Zároveň pripomenul aj myšlienku, ktorú spomína aj v románoch: „Klobásy majú byť dlhé a reči krátke.“
Profesor Ján Breza chcel byť vždy lekárom
Tretím oceneným je lekár, profesor Ján Breza. Je absolventom postgraduálneho štúdia a stáže v nemocniciach v Edinburgu, Leedse, Cambridgi a Londýne.
V rokoch 1991 - 1993 bol hosťujúcim profesorom na univerzite v Kalifornii, San Francisco v Spojených štátoch amerických. Od roku 1996 je profesorom a vedúcim Katedry urológie Lekárskej fakulty a od roku 2003 vedúcim Katedry urológie Slovenskej zdravotníckej univerzity.
Je prvým viceprezidentom Slovenskej lekárskej spoločnosti, Slovenskej urologickej spoločnosti, Slovenskej sexuologickej spoločnosti, Maďarskej a Českej urologickej spoločnosti, Českej lekárskej spoločnosti. Je držiteľom desiatok medailí a ocenení.
„Neuveríte mi, ale ja som chcel byť vždy doktorom,“ povedal v jednom zo zverejnených rozhovorov hybský rodák. „Môj otec bol lekárom, primárom Detskej fakultnej nemocnice, takže od neho viem, čo je to obetovať sa medicíne. Otec bol ušno-nosno-krčným lekárom. Profesor Vladimír Zvara ma získal pre urológiu a naučil ma všetko, čo som potreboval. Som len obyčajný človek so životným šťastím. Mojím hobby je moja práca,“ potvrdil v rozhovore J. Breza.
