PODBANSKÉ. Úlohou lavínových špecialistov je získavať základné lavínové informácie o počasí, kvalite snehu či snehového profilu. Každý deň ich potom sprístupňujú a aktualizujú aj na špeciálnom lavínovom webe.
Šéfom strediska je Marek Biskupič. Povedal, že momentálne pracujú na zlepšení prístupu k informáciám o aktuálnej lavínovej prevencii. Využijú na to moderné mobilné telefóny a systém by chceli spustiť ešte tento rok.
V prevencii pomôžu aj smartfóny
„Takzvané smartfóny si ľudia veľmi rýchlo obľúbili. Tí, ktorí chodia do hôr, chcú mať aktuálne snehové správy vždy poruke. My sa tiež chceme prispôsobiť novým trendom a ešte pred začiatkom zimnej sezóny plánujeme spustiť aplikáciu pre operačné systémy android či iPhon.
Keď si používateľ aplikáciu stiahne, bude si môcť priamo v teréne overiť aktuálnu lavínovú situáciu, potom si podľa toho prispôsobí túru v horách. Dostupné budú lavínové informácie z Vysokých, Nízkych Západných Tatier, z Malej a Veľkej Fatry,“ vysvetlil M. Biskupič.
Pri doslova vedeckej práci lavínovým špecialistom pomáhajú aj takzvaní pozorovatelia. Vyškolení profesionálni záchranári Horskej záchrannej služby (HZS) ich pravidelne z každého strediska horskej služby zásobujú aktuálnymi informáciami o výške snehovej pokrývky, o oblačnosti či slnečnom svite. Dôležitú úlohu majú aj záchranári pyrotechnici, ak pracovníci zo Strediska lavínovej prevencie zvážia, že lavína ohrozuje bezpečnosť, tak ju jednoducho odstrelia.
Lavína môže niekedy zaskočiť
Lavínoví špecialisti situáciu v horách sledujú aj prostredníctvom siete automatických meteorologických staníc. Každú hodinu z nich dostanú aktuálne informácie z horského prostredia.
„V budúcnosti by sme ich chceli ešte zhustiť, na Slovensku máme asi štyritisíc lavínových svahov a na monitorovanie máme k dispozícii len päť staníc. Sú vo Vysokých, Západných a Nízkych Tatrách. Stanice chýbajú ešte vo Veľkej a Malej Fatre,“ doplnil M. Biskupič.
O bezpečnosť hlavne mimo zjazdoviek v otvorenom teréne by sa mal návštevník starať sám. Milan Lizuch, služobne najstarší lavínový odborník v stredisku, vysvetlil, že lavíny v horách vznikajú spontánne alebo mechanicky, no napriek všetkým opatreniam môžu niekedy zaskočiť. Každý, kto sa vo voľnom teréne pohybuje, by si preto mal skontrolovať stupeň lavínového nebezpečenstva. Neodmysliteľnou súčasťou je základná výbava, to znamená lopatka, lavínová sonda, lavínový vyhľadávač, prilba a prípadne lavínový batoh,“ dodal.
Pomôže takzvaný boxerský postoj
Ak už pred lavínou človek nestihne ujsť, treba sa snažiť udržať na jej povrchu a pokúšať sa o niečo podobné, ako plávanie na hladine mora. Okamžite sa treba zbaviť lyží a batoha.
„Tie fungujú ako kotva a stiahnu nadol,“ doplnil Marek Biskupič. Rovnako nevyhnutné je podľa neho chrániť dýchacie cesty. Nosiť na hrdle šatku a v prípade potreby si ju dať pred tvár, prípadne vytvoriť rukami pred tvárou akýsi lievik a zaujať takzvaný boxerský postoj.
Predchodcovia zo Strediska lavínovej prevencie v 70. rokoch minulého storočia vydávali snehové správy a lavínové informácie raz do týždňa vo štvrtok, aby turisti vedeli, čo ich čaká cez víkend a čomu sa majú v horách vyvarovať. V súčasnosti ich vydávajú najmenej raz denne, pri zhoršených podmienkach aj dvakrát.
Učia sa aj od kolegov zo zahraničia
Doba sa podľa M. Lizucha veľmi zmenila, v obchodoch je dostupný veľmi kvalitný výstroj či rôzne výdobytky modernej techniky, ktoré pomáhajú pri bezpečnom pohybe v horách.
„Ľudom však často na úkor výbavy chýba pokora, preto neraz zbytočne riskujú. Pre vlastnú bezpečnosť by sa radšej mali nebezpečným miestam včas vyhýbať. Preto je naším prvoradým cieľom ešte viac zrýchliť vydávanie lavínových správ, lepšie ich prezentovať, aby sa čím skôr dostali k tým, ktorí ich v správnej chvíli potrebujú,“ zdôraznil.
Slovenskí lavínoví špecialisti sa učia aj od kolegov zo zahraničia. Napríklad, ako môžu zistiť vlastnosti snehovej pokrývky z družicových snímok, či od rakúskych aj nemeckých kolegov zbierajú skúsenosti o mobilnej aplikácii pre sprístupnenie lavínových správ v smartfóne, ktorá už v Alpách funguje.
Z histórie lavínového výskumu
Na Slovensku sa intenzívnejšie problematikou lavín začali zaoberať lesníci po roku 1924, keď padla lavína zo svahov Krížnej vo Veľkej Fatre.
Jedným z prvých priekopníkov lavínovej problematiky v 50. rokoch minulého storočia bol lesný inžinier Bukovčan, ktorý má veľkú zásluhu na vybudovaní protilavínových zábran nad osadou Rybô aj v iných horských oblastiach Slovenska. V roku 1968 po lavínovej katastrofe na Kubínskej holi padlo rozhodnutie o vybudovaní špecializovaného pracoviska na problematiku lavín pre celé Slovensko. Je ním Stredisko lavínovej prevencie so sídlom v Jasnej.
