LIPTOV. Trinásty november je medzinárodným dňom nevidomých. Zaujímalo nás, aké možnosti na uspokojenie túžob po informáciách či relaxe prostredníctvom kníh majú zdravotne ťažko postihnutí v regióne.
Širokú ponuku zvukových kníh nájdu v regionálnej knižnici Gašpara Fejérpataky-Beloptockého v Liptovskom Mikuláši, no radi im vyjdú v ústrety aj v ružomberskej mestskej knižnici. Zvukové knihy nie sú ako rozhlasové hry. Knihu totiž prerozpráva vždy jeden umelec.
Zaujímajú sa o rovnaké knihy ako vidiaci
Knižnica v Liptovskom Mikuláši má špeciálne oddelenie pre nevidiacich a slabozrakých. Nachádza sa spolu s úsekom náučnej a regionálnej literatúry v budove národnej kultúrnej pamiatky Čierny orol.
„Navštevujú nás aj klienti so zrakovým postihnutím. Každému sa venujeme individuálne a čo najviac sa mu snažíme vyjsť v ústrety. Môžu využívať všetky služby, ktoré knižnica poskytuje od absenčných a prezenčných výpožičiek cez rešeršné služby po výpožičky zvukových kníh,“ povedala Marcela Feriančeková, riaditeľka regionálnej knižnice.
Zvukové nahrávky si môžu vypočuť aj cez internet
Nevidiacim a slabozrakým sa v knižnici už jedenásť rokov venuje Patrícia Lubelanová. „Ak k nám príde klient, pár slovami mu opíšem dej, aby mohol zhodnotiť, či by sa mu kniha páčila, alebo či ju už nečítal,“ opísala Lubelanová.
Čitatelia chodia do knižnice so sprievodom alebo si knihy telefonicky objednajú a prinesie im ich ošetrovateľ či príbuzný.
„Záujem o zvukové knihy klesá, je to spôsobené tým, že mladí nevidiaci sú v Levoči, kde majú všetky služby knižnice pod rukou. Nevidiaci si môžu nahrávky vypočuť aj na internetovej stránke Knižnice Mateja Hrebendu,“ povedala Ľubelanová. Pri výbere žánrov sú rozhodujúce záujmy nevidiacich a slabozrakých. Sú veľmi rôznorodé ako aj u vidiacich čitateľov. „Muži preferujú detektívky, cestopisy, ženy skôr romantiku, historické romány,“ zhodnotila Feriančeková.
Ponuku obmieňajú každé tri mesiace
Knižnica má k dispozícii zvukové knihy na magnetofónových kazetách a CD nosičoch. Knihy na magnetofónových kazetách ale do konca budúceho roka nahradia nahrávky vo formáte mp3. Okrem toho sú v knižnici aj knihy v Braillovom písme, napríklad Ústava, Pamiatky Unesco na Slovensku či Kniha základných znakov.
„Súbory zvukových kníh sú putovné a poskytuje nám ich Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu z Levoče. Obmieňajú sa každé dva až tri mesiace. Bežne máme k dispozícii 200 až 250 zvukových kníh,“ opísala Feriančeková.
Knihy môžu zabezpečiť z inej knižnice
Služby ružomberskej mestskej knižnice využíva jediná slabozraká čitateľka, požičiava si klasické knihy, ktoré číta doma pomocou špeciálneho zariadenia. Fond zvukových kníh je v mestskej knižnici oveľa tenší, no v prípade záujmu môže zabezpečiť inú nahrávku alebo knihu v Braillovom písme zo Slovenskej knižnice pre nevidiacich.
„Máme zatiaľ niekoľko zvukových kníh. Vzhľadom na finančnú náročnosť zatiaľ neplánujeme nakúpiť ďalšie. Audioknihy požičiavame len prezenčne, záujemcovia si ich môžu vypočuť na klasickom CD-prehrávači,“ povedala Tatiana Babincová, riaditeľka Mestskej knižnice v Ružomberku.
