LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. „Hoci máme na dverách paneláka elektrický zámok, manželka večer zistila, že spred dverí bytu nám zmizol kočík. Krátko predtým počula podozrivé zvuky skupinky rómskych asi šiestich približne dvanásťročných detí. Mala tušenie, že niečo sa deje, preto sa pozrela na chodbu,“ začal hovoriť o zážitku z nedele 28. októbra Pavol.
Pripomenul, že v kočíku mali aj športovú obuv a ďalšie veci. Manželia teda zavolali na políciu.
Hliadka prišla do troch minút
„Na stopäťdesiatosmičke mi veľmi ochotne povedali, ako mám postupovať. Okamžite zalarmovali hliadky, jedna z nich prišla k nám ani nie o tri minúty. Už rýchlosť príchodu policajtov ma prekvapila,“ poznamenal.
Na ich odporučenie šiel potom Pavol na políciu spísať zápisnicu. „Kým som niekoľko minút čakal na chodbe na konkrétneho príslušníka, počul som, ako komunikuje s hliadkami, ktoré už medzitým našli podozrivého maloletého chlapca s prázdnym kočíkom. Popis kočíka sa hodil na ten, ktorý nám ukradli,“ vysvetlil a dodal, že spolupráca a ochota policajtov mu dali nádej, že o kočík neprídu.
„Policajt mi povedal, aby som vyšiel pred budovu polície, s tým, že príde po mňa auto. Len čo som vyšiel z budovy, prišlo policajné auto, ktorým ma zobrali na Borbisovu ulicu, kde zaistili chlapca s kočíkom.“
Našli kočík aj ostatné veci z neho
Na mieste Pavol zistil, že kočík je ich. Veci v ňom však neboli. „Netrvalo dlho a profesionálnym prístupom policajtov sa im podarilo získať späť aj veci z kočíka. Bolo vidieť, že policajti nerobia takýto zásah prvýkrát.“
Pavol bol po vyriešení krádeže kočíka, samozrejme, spokojný, ale aj veľmi milo prekvapený, s akou profesionálnosťou za ani nie hodinu policajti prípad vyriešili.
„Nedúfal som, že keď ide v úvodzovkách len o kočík, budú policajti takto rýchlo a účinne konať. Nestihol som sa ich ani opýtať na mená, ale som im za takýto ich prístup veľmi vďačný. Chcem, aby vedeli, že ich prácu, ktorá určite nie je jednoduchá, vedia ľudia aj oceniť,“ dodal.
