LIPTOV. S vykurovacou sezónou sa vždy spája väčší výskyt požiarov. V tej minulej likvidovali profesionálni hasiči v okrese Liptovský Mikuláš dvadsaťdva požiarov. Všetky súviseli s nevyčisteným komínom, opotrebovaním dymovodu alebo poruchami na palivových spotrebičov.
Pri požiaroch neprišiel nikto o život, ani sa nikto nezranil. No škoda na majetku sa vyšplhala až na 88-tisíc eur. Slovenské štatistky sú ale oveľa černejšie. Zomrelo šesť ľudí a zranilo sa ich šestnásť. Požiare spôsobili škody vo výške 2,2 miliónov eur.
O čistení komína si treba viesť záznam
K bezpečnosti domova môže prispieť každý bez väčšej námahy.
„Komín treba udržiavať v dobrom technickom stave a zabezpečiť jeho pravidelnú kontrolu a čistenie. To môže vykonávať užívateľ rodinného domu alebo kominár,“ vysvetlila Eva Krajčiová, riaditeľka Hasičského a záchranného zboru v Liptovskom Mikuláši.
O pravidelnom čistení si každý musí viesť záznam. Pri kontrole vykurovacích telies je dôležité zamerať sa na stavebné prevedenie, funkčnosť, zároveň skontrolovať, či nedošlo k prehoreniu materiálu na dymovode a jeho následnému poškodeniu.
Vypaľovanie môže urobiť iba kominár
V prípade používania tuhého paliva, dochádza k väčšiemu zaneseniu komína, čím prudko narastá nebezpečenstvo vznietenia sadzí. Sadze nahromadené v zbernej časti komínových prieduchov treba vyberať pri každom čistení komínov.
„Niekedy sa v komíne nachádzajú pevné usadeniny spalín, ktoré nie je možné vyčistiť bežným spôsobom, len vypálením komína. To však v žiadnom prípade nemôže urobiť hocikto, ale len kominár,“ varovala Krajčiová.
Tichý zabijak môže unikať aj z krbov na tuhé palivo
Smrteľne nebezpečným sa stáva oxid uhoľnatý, bezfarebný plyn bez chuti a zápachu, ktorý ľudia oprávnene volajú tichý zabijak.
„Nebezpečná koncentrácia oxidu uhoľnatého vzniká vo zvýšenej miere nesprávne nastaveným horením v plynovom spotrebiči alebo sa do miestnosti môže dostať cez netesnosti, nedostatočným ťahom v komíne, a to nielen pri plynových kotloch, ale aj z krbov a piecok na pevné palivo,“ vysvetlila Krajčiová s tým, že príznakmi ľahkej otravy sú bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť, prekrvenie v tvári, svalová slabosť či hučanie v ušiach. Pri väčšej otrave človek upadá do bezvedomia a zomiera.
Pálenie odpadu zvyšuje riziko požiaru
S vykurovaním nepriamo súvisí aj skladovanie dreva a papiera. V tesnej blízkosti kotlov, kachieľ a krbov nesmú byť uložené žiadne horľavé látky. Môžu ich zapáliť vylietajúce žeravé častice.
„V záujme zachovania bezpečnosti treba rýchlo zabudnúť na sušenie mokrého dreva na peci či dymovode. Treba sa vyvarovať neodborným zásahom do palivových spotrebičov, dodržiavať návody na obsluhu. Do kotlov, kachieľ a krbov patrí len určené palivo. Spaľovaním domáceho odpadu, plastov a iných vysoko horľavých látok sa riziko vzniku požiaru zvyšuje,“ zdôraznila Krajčiová.
