LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Ojedinelý projekt sa volá Flexi Liptov a jeho autorom je Jaroslav Grygar, personálny manažér spoločnosti Ceragon Networks. Výrobné spoločnosti sa tak snažia znížiť nezamestnanosť a zvýšiť flexibilitu na pracovnom trhu v regióne.
Zatiaľ sa do neho zapojili tri firmy a približne dvadsať zamestnancov, je predpoklad, že počet ľudí aj firiem bude narastať. Záujem prejavili aj ďalšie spoločnosti z Liptovského Mikuláša.
Autor projektu povedal, že oficiálne ide o dočasné pridelenie, alebo, zjednodušene povedané, aj o požičiavanie zamestnancov.
„Naša spoločnosť napríklad túto možnosť využije už v decembri, očakávame nárast výroby a nárazovo potrebujeme zamestnať viac ľudí. Týmto spôsobom sa chceme vyhnúť dočasnému zamestnávaniu na nevýhodné dohody cez agentúry,“ vysvetlil autor netradičného nápadu.
Škola zvyšuje kvalifikáciu zamestnancov
Ďalšom výhodou podľa J. Grygara je aj to, že v prípade organizačných zmien v niektorej zo spoločností sa zamestnanec nemusí prihlásiť na úrade práce, ale môže pracovať na podobnej pozícii v inej spoločnosti. Základom je efektívna komunikácia a spolupráca zamestnávateľov.
Do projektu sa zapojila aj elektrotechnická priemyslovka v Liptovskom Hrádku. „V rámci spolupráce škola poskytuje bezplatné študijné programy pre zvýšenie kvalifikácie našich zamestnancov, čo je pre nás veľká pridaná hodnota,“ poznamenal J. Grygar.
Firmy v rámci spolupráce pomáhajú škole nielen finančne. „Každoročne venujú dve percentá z dane a my z prostriedkov pravidelne investujeme do výpočtovej techniky v odborných učebniach. Naši študenti môžu popri možnosti budúceho profesijného uplatnenia ale v rámci odbornej praxe nadobudnúť aj skúsenosti pri práci so špičkovými technológiami s vysokou pridanou hodnotou a naučia sa, ako funguje firemné prostredie založené na princípe zodpovedného podnikania,“ povedal riaditeľ liptovskohrádockej elektrotechnickej priemyslovky Miroslav Daniš.
Výmenu zamestnancov zažil na vlastnej koži
Michal Hnila pracuje ako test koordinátor a výmenu zamestnancov zažil na vlastnej koži.
„S ponukou na výmenu, ktorú som dostal, som ihneď súhlasil. Bola to pre mňa lepšia možnosť, inak by som musel čerpať nútenú dovolenku. Na druhej strane som pomohol aj firme, v ktorej som predtým pracoval, keďže v tom čase pre mňa práca nebola. Veľkým prínosom boli aj nové pracovné skúsenosti, ktoré som získal,“ vysvetlil požičaný zamestnanec.
Pojekt Flexi Liptov pozitívne zhodnotila aj riaditeľka odboru služieb zamestnanosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši Beáta Sprisková.
„Takéto aktivity zamestnávateľov sú veľkým prínosom nielen pre zamestnanosť a flexibilitu pracovného trhu, ale pomáhajú aj zamestnancom v prípade nedostatku práce uľahčiť im ich sociálnu situáciu,“ dodala.
Na tradíciu nadviazali domáce aj zahraničné firmy
Garantom projektu je aj miestna samospráva. Pre Liptovský Hrádok je typický elektrotechnický priemysel. Primátor Branislav Tréger povedal, že to má hlbšie historické súvislosti.
„Vyvinul sa z kovospracujúceho priemyslu, ktorého začiatky sú na baníckej vážnici a klopačke na Maši. Spracovávali rudu z Malužinej a Bocí. Neskôr tam postavili železiarsku dielňu, ktorá sa venovala hlavne výrobe zbraní pre rakúsko-uhorskú armádu. Tam niekde je začiatok hrádockého elektronického školstva či priemyslu. Na jeho tradíciu neskôr nadviazali domáce aj zahraničné firmy,“ vysvetlil.
V súčasných firmách v meste dominujú high-tech a net-work technológie, ktoré majú vysokú pridanú hodnotu. Mesto firmám pomáha v rámci svojich možností, snaží sa urýchliť predovšetkým administratívne úkony.
