Takéto vybavenie a útulné prostredie je však na detskom oddelení Nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši.
Detské oddelenie je základným oddelením, má dvadsaťpäť lôžok, z toho dve na jednotke intenzívnej starostlivosti. Poskytuje zdravotnú starostlivosť deťom od prepustenia z novorodeneckého oddelenia do osemnásť rokov.
„Poskytujeme starostlivosť v celom rozsahu, nemáme oddelenia napríklad urologické, kožné a podobne, ako je to u dospelých pacientov. Na našom oddelení je všetko pod jednou strechou,“ dozvedeli sme sa od primára detského oddelenia Romana Mojžiša.
Na oddelení ošetrujú aj týrané deti
Závažnejšie prípady posúvajú na vyššie pracoviská.
„Takých prípadov nie je veľa, sú to približne dve percentá z tisícdvesto až tisícštyristo detí, ktoré ročne ošetríme. Ide o prípady, keď zdravotný stav detského pacienta vyžaduje špeciálnu odbornú chirurgickú, kardiologickú či onkologickú starostlivosť alebo špeciálne vyšetrenie,“ povedal R. Mojžiš.
Najčastejšie ochorenia, pre ktoré sú deti v nemocnici, sú zápaly dýchacích ciest: priedušiek, hrtana, pľúc, nasledujú hnačky a bolesti brucha z rôzneho dôvodu. „Časté sú aj úrazy hlavy či popáleniny. Žiaľ, stretávame sa aj s týranými deťmi. To je smutná stránka našej práce,“ dodal primár.
Pribudlo dievčat, ktorým hrozila otrava alkoholom
Na detské oddelenie sa dostávajú aj neplnoletí opití, ktorým hrozí otrava alkoholom.
„Takýchto prípadov máme priemerne dvadsať za rok. Kedysi bol pomer opitých chlapcov väčší, dnes ošetrujeme viac dievčat pod vplyvom alkoholu. Napríklad, mali sme dve šestnásťročné dievčatá, ktoré oslavovali narodeniny rovnako starej kamarátky. Otec im dal na stôl päťdesiat-dvapercentný tatranský čaj a dve sa opili. Keď som sa na vizite čudoval, že piť taký silný alkohol je dosť aj pre chlapa, dievča mi povedalo, že to sa predsa pije s kolou. Z toho som usúdil, že to nebola jeho jednorazová skúsenosť, čo je dosť alarmujúce,“ povedal R. Mojžiš.
Marihuana nie je celkom neškodná
Na oddelení mali aj prípady predávkovania neznámou drogou, lysohlávkou, ale väčšinou riešia prípady pacientov, ktorí to prehnali s fajčením marihuany. Primár spomenul prípad chlapca, ktorý mal po fajčení až psychotickú reakciu.
„Pacient mal vidiny, že mečom rozsekal svojho kamaráta. Mnohí tvrdia, že fajčenie marihuany je neškodné a nenávykové. Ja si myslím, že je to prvý krok k tvrdším drogám,“ upozornil R. Mojžiš.
Primár dodal: „Ešte nie je stopercentne dokázané, ale pravdepodobne existuje receptor v mozgu, ktorý u niektorých ľudí, keď sa dostane do kontaktu s látkami obsiahnutými v marihuane, sa zaklapne a začne sa vyvíjať schizofrénia alebo iná vážna psychická porucha. Mali sme prípad milého priateľského študenta, ktorý vyskúšal pár dávok marihuany a počas mesiaca sa mu úplne zmenila psychika a správanie. Stal sa z neho psychiatrický pacient. Takže treba myslieť, že existuje aj takéto riziko. Odporúčam radšej sa drogám vyhnúť, lebo nikto nevie, ako jeho telo a psychika zareaguje.“
Sestry sú ako náhradné mamy
Niektoré deti sú prístupnejšie, iné menej, ale v nemocnici si musia zvyknúť. Dospelý ide do nemocnice dobrovoľne, ale dieťa nevie, prečo ho tam matka nechala.
„Matka nám dieťa odovzdá v nádeji, že ho vyliečime a postaráme sa oň. Máme zodpovednosť o dieťa po zdravotnej stránke, o nakŕmenie a prebalenie, ale aj po psychickej stránke. Detské sestry sú v tejto súvislosti špecifické, lebo musia byť empatické a vedieť sa dieťaťu odovzdať ako náhradné mamy. To sa nedá naučiť, to majú v sebe,“ poznamenal R. Mojžiš.
S deťmi môžu byť na oddelení matky
Na detskom oddelení pracuje osem lekárov, z nich sú dvaja lekári, ktorí pracujú na oddelení dlhšiu dobu, zo šiestich mladých lekárok dve už atestovali a štyri sa na atestáciu pripravujú.
Zo štrnástich zdravotných sestier má väčšina vysokoškolské vzdelanie, na oddelení sú aj dve zdravotné asistentky a jedna sanitárka.
Niektoré matky chcú tráviť čas hospitalizácie na oddelení s dieťaťom.
„Poskytujeme možnosť aj hospitalizácie dieťaťa s matkou, máme štyri izby pre celkom 6 matiek. Za rok ošetríme približne 350 detí do jedného roka, teda dojčiat. Z nich približne 200 až 220 hospitalizujeme s matkami. Celkom za rok príjmeme asi 450 matiek a občas aj otcov. Isté obmedzenie z kapacitných dôvodov je u detí od troch rokov. Matky prijímame k dieťaťu na oddelenie na odporučenie ošetrujúceho lekára.“
Diagnostika detí je často ako detektívka
Roman Mojžiš prišiel do Liptova pred tridsiatimi šiestimi rokmi. Ako mladý lekár prišiel do Liptovského Mikuláša najskôr na skusy. Neskôr dostal ponuky z iných nemocníc, ale v Liptovskom Mikuláši ostal. Primárom oddelenia je od roku 1990.
Zaujímalo nás, prečo si vybral práve detskú medicínu. „Ako desaťročný som preležal polovicu prázdnin v nemocnici s rozsiahlym zápalom pľúc a celý mesiac mi pichali injekcie. Vtedy som znenávidel detských lekárov a povedal som si, že budem detským lekárom, ale takým, ktorý nebude pichať injekcie.“
Neskôr sa k tomuto dôvodu pridružil aj ďalší. „Pediatria je zaujímavá aj z dôvodu diagnostiky chorôb detí. Dieťa nevie presne pomenovať príznaky choroby, takže prísť na diagnózu je občas ako detektívka. Dieťa nespomenie všetko, ako napríklad starý človek, ktorý pospomína choroby aj spred niekoľkých desaťročí. Lekár musí pátrať a v deťoch sa vyznať.“
Niektoré choroby sa už nevyskytujú
Ako vníma za roky praxe R. Mojžiš vývoj chorôb? „Mnohé ochorenia sa už nevyskytujú aj vďaka očkovaniu.
Napríklad hemofilový zápal mozgových blán. Zhodou okolností v okrese bol ako prvé dieťa zaočkovaný môj syn. V priebehu pol roka, keď som rozvíjal kampaň na očkovanie a ešte mnohé lekárky otáľali, sme mali tri deti so zápalom mozgových blán a dve z nich ostali hluché.
To bol tiež jeden z argumentov, ktorý mnohých presvedčil o význame očkovania. Reumatickú horúčku som videl naposledy pred štvrťstoročím. Voľakedy bolo veľa chronických zápalov stredného ucha, dnes je to už zriedkavé ochorenie, ale tiež je to spôsobené očkovaním proti hemofilu a pneumokoku.
Takmer vymizli niektoré ochorenia obličiek. Vďaka modernej liečbe nemáme pacientov na lôžku s hemofíliou, teda krvácavými ochoreniami. Dnes je možné túto poruchu liečiť ambulantne,“ vymenoval primár Mojžiš.
Počet detí s alergiami sa zvýšil
„Na druhej strane sa zvyšuje počet detí s alergiami. To je spôsobené zmenou životného štýlu a možno aj nedočkavosťou rodičov. Výskyt alergií zvyšuje prílišná čistota a veľmi včasné podanie antibiotík. Pri skorom podaní antibiotík sa detský organizmus nedokáže ani oboznámiť s infekciou a už je zničená. Potom imunitný systém nemá čo robiť a vymýšľa, prenesene povedané, hlúposti a výsledkom tých hlúpostí je alergia.“
Primárov názor je, že ak je dieťa vážne choré, má zápal mozgových blán, zápal srdca či ťažký zápal pľúc, patrí na detské oddelenie, kde antibiotiká dostane. Ak jeho stav nie až taký vážny, mamičky nemusia robiť paniku a hneď bežať na pohotovosť, dieťa do rána vydrží.
Teplota nie je pre človeka nepriateľ, má zmysel
„Nie je totiž rozdiel medzi tým, či sa angína začne antibiotikami liečiť o deviatej večer alebo ráno. Naopak, je to lepšie, lebo imunitný systém dieťaťa sa do rána zaktivizuje. Zároveň sa rozvinie obraz choroby a lekár môže lepšie určiť správnu diagnózu. Na chrípku či zápal priedušiek aj tak antibiotiká nepomôžu, lebo je to ochorenie vírusového pôvodu.
Že má dieťa o jeden deň dlhšie teplotu, nie je až také rozhodujúce, pretože teplotu netreba chápať ako nepriateľa. Pri teplote sa organizmus chráni, pomalšie sa rozmnožujú vírusy aj baktérie a lepšie funguje imunitný systém, tvorba protilátok. Teplota má svoj zmysel. Ak je veľmi vysoká, treba ju znížiť pod tridsaťosem stupňov.“
Spýtali sme sa, ako majú matky postupovať pri znižovaní teploty? „Dieťa treba obliecť vzdušne, nie zababušiť, čo práve často matky robia opačne. Treba ho okúpať alebo osprchovať vo vlažnej vode. Lepší je kúpeľ, lebo dieťa sa vo vode vydrží dlhšie čvachtať a má z toho aj zábavu. Po vybratí z vody ho netreba rýchlo obliekať, ale nechať ho chvíľu voľne odpariť. Možno podať aj bežné lieky na zníženie teploty.“
Vyskytnú sa aj vtipné situácie
Pri všetkej zodpovednosti detského lekára sa občas vyskytnú aj vtipné situácie.
„Spomínam si na jedného pacienta s astmou, ktorý na oddelenie často chodieval. Poslal som ho na liečenie do Šrobárovho ústavu v Dolnom Smokovci. Zhodou okolností som sa tam v tom čase zúčastnil pracovnej konferencie, ktorej súčasťou bola obhliadka oddelení ústavu. Na jednom z nich sa chlapec tmavšej pleti rozbehol oproti mne a na celé oddelenie zakričal: „Oco!" Samozrejme, všetci kolegovia sa začali smiať. Dnes je už dospelý a sám je otcom,“ zaspomínal R. Mojžiš.
