Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Dedinská zabíjačka bola aj spoločenskou udalosťou

Chladné jesenné počasie je obdobím dedinskej zabíjačkovej sezóny. Spracovanie mäsa z podomácky vychovaného prasiatka bolo v minulosti dôležitou udalosťou každého gazdovského dvora.

Zabíjačka bola kedysi udalosťou, ktorou žila celá dedina.Zabíjačka bola kedysi udalosťou, ktorou žila celá dedina. (Zdroj: MAREK JURIŠ)

LIPTOV. Skutočnú dedinskú zabíjačku už mnohí poznajú len z rozprávania. No tí, ktorí si ju pamätajú, vedia, že sa v ten deň sa zišla celá rodina, ale aj priatelia. Prišli, aby pri práci pomáhali a hlavne aby utužili vzájomné vzťahy. Všetci sa dobre bavili, porozprávali, čo-to vypili, až pokým to niektorí s alkoholom neprehnali.

V minulosti sa zabíjačkové obdobie začínalo 21. decembra, podľa starého cirkevného kalendára na Tomáša, pretože sa mu pripisoval magický význam. Gazdovia verili, že keď v tento deň zabijú prasiatko, mäso dlho vydrží. Nazývala sa aj zakáľačka, bravčovina, svinský kar alebo karmina.

Začínali vždy skoro ráno

Prvá fáza zabíjačiek prebiehala pred vianočnými sviatkami, druhá fáza v období fašiangov. V zime sa zabíjačky robili preto že chladničky ešte neexistovali a ľudia mali aj menej práce. Zabíjačkové výrobky tvorili aj súčasť sviatočných stolov a boli chutným pohostením na fašiangoch či svadbách. Príprava sa začínala už niekoľko dní dopredu. Nešlo len o samotné ingrediencie, ale aj náradie, ako trojnožka, koryto či nože. Už deň pred zabíjačkou museli ženy pripraviť a očistiť cesnak, cibuľu, majorán, nakrájať pečivo do krvavničiek.

Ich úlohou počas zabíjačky bolo aj nepríjemné čistenie čriev. Začínalo sa vždy skoro ráno s brieždením, aby sa počas dňa stihli výrobky spracovať.

Z prasiatka zúžitkovali každú časť. Mäso, slaninu aj masť museli uskladniť tak, aby vydržalo celý rok. Mäsa konzervovali soľou alebo dymom, čiže údili. Nasolené sadlo z čriev dávali do žrádla chorým zvieratám, vraj ako liek. Hodilo sa aj na obklady, nielen pre ľudí, ale aj pre dobytok. Slaninu údili v komíne. Keď však ešte existovali čierne kuchyne, zavesili ju na povalu na krokvy. Dym, ktorý vychádzal z kuchyne cez dymový otvor, slaninu pekne vyúdil a zakonzervoval.

Čerstvá žihľava chránila pred hmyzom

Nasolené mäso skladovali v čistej gelete, drevenej nádobe, spevnenej kovovými obručami. Ukladali ho tak, aby medzi jednotlivými kusmi nevznikla vzduchová medzera, aby sa mäso neznehodnotilo. Prázdny priestor vypĺňali menšími kúskami a dobre ich utláčali tĺčikom. Ako ochrana pred hmyzom slúžila čerstvá žihľava. Ukladali ju vždy na vrch nádoby a potom ju zavreli. Takto uskladnené mäso vydržalo na tmavom chladnom mieste až od skorej jari.

Neočistenú prasaciu kožu pribili na vráta stodoly, aby sa usušila. Podľa toho, ako potrebovali, ju potom odrezávali. Keď ju očistili a holili britvou, hodila sa napríklad na krpce. Z odrezkov, ktoré zostali po vykrojení, sa v chudobných regiónoch varila aj huspenina. Takto ju postupne celú spotrebovali.

Názvy zabíjačkových špecialít sa menia v závislosti od regiónu. Napríklad jaternice môžu byť aj hurky alebo jelítka, zabíjačková kaša z krvi, krúpkov a zmesi vysmaženého sadla s cibuľou sa volá žobrácka alebo cigánska kaša. Ovarová polievka je aj obarovica či rajcupa, varený lalok podhrdlina alebo potarlina. Huspenina sa označovala aj ako studenina, studeno, kočoňa.

S gazdovstvom hodovali aj susedia

Prasa často zabíjal sám hospodár alebo, ak si na odbornú prácu netrúfol, zveril ju mäsiarovi. V minulosti prasiatko podrezávali, strieľanie bolo záležitosťou 50. až 60. rokov dvadsiateho storočia. Za najväčšiu delikatesu a poctu hneď po zabití považoval majster mäsiar smažený mozoček.

Zabíjačkové produkty sa rýchlo kazili, preto s gazdovstvom hodovali aj susedia a známi. Gazda im posielal jaternice, mäso, tlačenku či iné zabíjačkové špeciality. Viac ľudí ich tak spotrebovalo za kratší čas, pretože nič sa nemohlo vyhodiť. Keďže sa zabíjačky robil skoro v každom dome, tak sa z čerstvého mäsa či jaterníc striedavo tešila celá dedina.

V minulosti gazdovia prasa zabíjali hlavne preto, aby rodine na zimu zabezpečili dostatočné zásoby potravy. Z prasaťa sa snažili uskladniť čo najväčšiu časť.

Tlačenky a klobásy nerobili, iba zabíjačkovú kašu. Pestrosť produktov je novodobejšou záležitosťou. Prasiatko sa snažili vykŕmiť tak, aby malo veľa tuku, ktorý rodina potom používala na prípravu jedál.

V súčasnosti tradičné zabíjačky takmer vymizli, prežívajú predovšetkým len na dedinách. Robia sa skôr zo spoločenských či komerčných dôvodov. Stále menej ľudí je ochotných starať sa o prasa desať mesiacov a trikrát do dňa ho kŕmiť a opatrovať. Navyše, už samotný chov je poriadne nákladný. Chovatelia si skôr kúpia prasa už len na niekoľkomesačné dochovanie. Zabezpečia si tak kvalitnejšie mäso keďže vedia, čím sa ho chovali, a ako ho spracovali.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Nechajte zamestnancov vybrať si služobné auto, oplatí sa vám to
  2. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  3. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  4. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  5. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  9. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  10. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 38 234
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 26 309
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 19 149
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 810
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 023
  6. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 14 857
  7. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 13 372
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 544
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 132
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 690
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Testovali sa aj klienti Spišskej katolíckej charity

Chceli sa nechať otestovať, hoci sa na viacerých vzťahuje výnimka. Testovali ich v dôvernom prostredí Charitného domu sv. Kláry v Liptovskom Mikuláši.

Svätý Kríž: Máme fantastický a flexibilný odberový tím

Do Svätého Kríža chodia aj z okolitých dedín.

Ilustračné foto.

V Bobrovci majú dva odberné tímy, vyskladali si ich sami

Testujú aj obyvateľov susedného Trsteného.

Michal Pažitný a Jakub Lysý z DHZ Bobrovec.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ľudia z miest sa chodia testovať na dediny, tým však dochádzajú testy (minúta po minúte)

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Banská Bystrica, Lučenec, Žiar nad Hronom, Zvolen a ostatných okresoch BB kraja.

Nitra hlásila mimoriadny tlak na drive-in odberné miesta

Monitorujeme odberné miesta v okresoch Nitrianskeho kraja.

Na niektorých miestach dochádzajú testy, inde je situácia pokojná

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Trenčín, Prievidza, Považská Bystrica, Púchov a ostatných okresoch kraja.

Už ste čítali?