Dušan Kutnár behá maratóny viac ako tridsať rokov. Nedávno oslávil životné jubileum. Na 70. narodeniny odbehol Kľačiansku desiatku a na stupni víťazov stál po boku seniorského šampióna.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. V minulosti pretekársky jazdil motokross. Začínal s bratrancami v Ostrave a s kamarátmi Jozefom Čulým, Jozefom a Petrom Mikom v Liptovskom Mikuláši.
„Motokros nebol vtedy ešte poriadne rozvinutý, orientačné súťaže sme jazdili po celom Slovenku a zažili sme pritom veľa zábavy. Motorky sme si vyrábali sami. Kúpil som si pretekársky rám a podľa plánov od bratranca som si urobil motor. Jazdil vynikajúco, keď som potom išiel na majstrovstvá Slovenska do Martina, technický komisár neveril, že motor má predpísané technické parametre. Musel som ho rozobrať, aby mi uveril. Trénovali sme, kde sa dalo, no najčastejšie v Palúdzke neďaleko diaľnice,“ zaspomínal D. Kutnár.
Prvýkrát dobehol v poslednej chvíli
Popri motokrose D. Kutnár vždy behával a keď ho úplne zavesil na klinec, vstúpil na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov do atletického klubu Kriváň v Liptovskom Mikuláši. „Dal som sa na maratóny a prvý som odbehol v Košiciach. Bolo to obdobie, keď sme ešte ani poriadne nevedeli, čo je maratón. V Košiciach sme mali krutý limit, do cieľa som dobehol vtedy, keď už odratávali limit a chceli zavrieť bránu. Ledva som to stihol. Neskôr sa časové limity začali zvyšovať, s tým rástol aj počet štartujúcich,“ povedal maratónec.
Druhý maratón bežal v Liptovskom Mikuláši. „Zakladali sme ho s domácimi chlapcami, napríklad aj s Ivanom Bubelínym a Milanom Fronkom. Žiaľ, nezvládol som ho a na tridsiatom piatom kilometri som to vzdal. Bola zima a ja som svoje sily precenil, nemal som toľko skúseností. Dnes by som sa už nevzdal, posledných sedem kilometrov by som určite dobehol,“ dodal.
Štart mikulášskeho maratónu bol na námestí a cieľ na Jánošíkovom nábreží. Trasa viedla cez Liptovský Trnovec popri Liptovskej Sielnici až na koniec priehradného múra a naspäť. Niekedy organizátori trať trošku obmenili. Vždy ju ale premeriavali, aby mala presne predpísanú dĺžku 42 kilometrov a 195 metrov.
Ten, kto chce podľa skúseného bežca maratón zvládnuť, musí mať kondíciu, takže musí pravidelne trénovať.
Za týždeň absolvoval tri maratóny
„Všetok voľný čas som využíval na tréning. V najlepších rokoch som preto nemal žiadny problém zabehnúť maratón v limite tri hodiny dvadsať minút. Keď som chcel v Liptovskom Mikuláši osláviť svoj päťdesiaty maratón, krátko predtým mi ešte chýbali tri. Aby som ten mikulášsky stihol ako jubilejný, tak som v sobotu týždeň predtým bežal maratón v Prahe, v nedeľu v Trnave a potom som môj jubilejný päťdesiaty maratón odbehol v Liptovskom Mikuláši. Za sedem dní som tak stihol tri maratóny,“ porozprával D. Kutnár.
Za celú bežeckú kariéru zabehol 77 maratónov a len tri nedobehol do konca - v Liptovskom Mikuláši, Dolnom Kubíne a Košiciach. Po poslednom z nich dva roky nebežal. „Potom som sa do bežeckého kolotoča opäť dostal polmaratónom v Košiciach. Rozhodol sa na poslednú chvíľu, bolo už po termíne podania prihlášky, no nakoniec ma za zvýšené štartovné zapísali."
Mikulášsky maratón bol náročný
Dušan Kutnár povedal, že za jeden z najnáročnejších považovali bežci mikulášsky maratón. „S humorom hovorili, že by mal byť úradne zakázaný. Trať okolo Liptovskej Mary bola kopcovitá a pretekári, ktorí chceli dosiahnuť dobré časy, to nemali jednoduché. Podobne to bolo aj na maratóne Košice-Seňa, kde na rovinke za mestom často fúkal silný vietor. Bežci tam preto nedokázali dosiahnuť kvalitný čas. V súčasnosti sú preto obľúbené hlavne mestské maratóny, kde usporiadatelia pozývajú kvalitných bežcov aj zo zahraničia. Na okruhoch mestom dokážu pretekári ľahšie zabehnúť kvalitnejší čas,“ vysvetlil.
Keď s maratónmi začínal, boli bežci väčšinou samouci. „Dnes už existuje dostupná literatúra, máte sa s kým poradiť a pripraviť si tréningový plán, šport je jednoducho už na vyspelejšej úrovni. V minulosti to bolo skôr o sebazaprení, behali sme s nadšením. Keď sme sa postavili na štart, mali tam zastúpenie všetky ročníky. V súčasnosti sú kategórie medzi deťmi a seniormi veľmi riedko zastúpené. Mám pocit, že mladí ľudia už nemajú takú motiváciu, chýba im výdrž, pravidelnosť, ale aj správna životospráva,“ skonštatoval športovec z Palúdzky.
Maratóny Dušan Kutnár behával prevažne na Slovensku, ale aj v zahraničí. Štartoval v Nemecku v Berlíne a Lipsku, v poľskej Poznani, ale aj v Moskve, Paríži či Benátkach. Jeden z najlepšie pripravených maratónov býval vraj v Prahe, organizoval ho priateľ Dušana Kutnára Ivo Dolanský.
Do Paríža sa dostal len náhodou
Maratónec má dodnes odloženú letenku z roku 1983, keď letel do Moskvy. „Boli to veľké preteky, veľa súťažiacich prišlo aj zo západu. Zaujímavé bolo, že spoločné priestory organizátori oddelili na kapitalistický a socialistický sektor. Sovieti sa vtedy chceli ukázať a nechceli, aby sme videli luxusnejší jedálny lístok pretekárov zo západu. V Berlíne som zase spal u jedného kamaráta, bol to vynikajúci nemecký bežec. Miestna televízia s ním robila rozhovor a zapojila do neho aj mňa. Keď ma zavolali pred kameru, privítal ma aj vtedajší prezident Erich Honecker," zaspomínal Kutnár.
Do Paríža sa dostal náhodou. Prišli za ním kamaráti, že by potrebovali druhého šoféra na cestu do Paríža. „Keď som sa opýtal, načo tam idú, odpovedali, že bežať maratón. Tak som sa pousmial a povedal, že nebudem len šofér, ale aj bežec. Podobne som sa dostal aj na preteky do Benátok,“ vyrozprával zážitky mikulášsky maratónec.
Tento rok Dušan Kutnár zabehol síce len jeden maratón, ale až jedenásť polmaratónov. Na posledných pretekoch oslávil svoju sedemdesiatku. „Narodeniny mám 13. októbra, chcel som ich osláviť behom, no v ten deň som žiadne preteky na Slovensku nenašiel. Najbližším podujatím bol o deň neskôr 41. ročník Kľačianskej desiatky. Desať kilometrovú dedinskú trať neďaleko Hlohovca som zabehol za 56 minút a končil som tretí. Keď som stál na stupni víťazov, zistil som, že na najvyššom stupienku stojí veteránsky majster sveta Vinco Bašista. Potešilo ma to, že som sedemdesiatročné jubileum úspešne odbehol a stál po boku takého šampióna,“ dodal všestranný športovec.
V súčasnosti je členom Kanoe Tatra Klubu (KTK) Liptovský Mikuláš. Občas ho na pretekoch zahlásia ako kolegu olympijských víťazov Eleny Kaliskej a Michala Martikána.
Keď išiel do dôchodku kúpil si kolieskové korčule. Povedal, že potrebuje pohyb, doma by vraj neobsedel. Učil sa na nich korčuľovať najskôr v suteréne nemocnice, kde roky robil šoféra, trénoval na parkovisku pred Kauflandom aj na letisku v Jakubovanoch.
