LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Pri riešení situácii s podnapitými ľuďmi na verejnosti majú mestskí a obecní policajti zviazané ruky, pretože ich nemajú kam umiestniť.
„Neustále riešime oprávnené podnety nespokojných ľudí, aby sme s opilcami v uliciach niečo robili, pretože mnohí znepríjemňujú obyvateľom život. Chýbajú záchytky, poisťovne hospitalizáciu v takomto zariadení nepreplácajú, ich prevádzka je preto veľmi nákladná. Štát, ktorý vyberá stámilióny eur na spotrebnej dani za alkohol, na riešenie problémov, zavinených popíjaním, neprispieva. Chýba aj funkčný zákon,“ vysvetlil prezident Združenia náčelníkov mestských a obecných polícií Slovenska Ján Andrejko.
Pijú, pokiaľ vládzu chodiť a hovoriť
Náčelník Mestskej polície v Liptovskom Mikuláši Vladimír Bella povedal, že sa s podnapitými v uliciach stretávajú často.
„Niektorí pijú až tak, že nie sú schopní chodiť ani hovoriť. Keď hliadka takého človeka nájde, automaticky zavolá rýchlu zdravotnú službu. Podnapitého obhliadnu a zistia, či nie je zranený. Ak áno, odvezú ho do nemocnice na centrálny príjem a tam rozhodnú o ďalšom postupe,“ povedal V. Bella.
Rýchlu zdravotnú službu mestská polícia nevolá, ak podnapitý nie je zranený.
„Potom doslova improvizujeme. Liptovský Mikuláš je malé mesto, takže o mnohých prípadoch vieme. Naposledy to s alkoholom prehnal muž, ktorého už poznáme. Bol z neďalekej dediny, zavolali sme jeho rodine, naložili ho do linkového autobusu a dohodli sa so šoférom, aby ho v dedine odovzdal čakajúcim príbuzným,“ doplnil V. Bella s tým, že s opilcom, ktorý nerobí výtržnosti a nikoho neobťažuje, nemôžu mestskí policajti nič robiť.
Ohrozujú aj personál a ničia majetok
Nemocnice majú často problémy s opitými pacientmi, zasiahnuť voči nim ale nemôžu.
„Mnohí sú agresívni, ohrozujú personál a ničia majetok v nemocnici. Nemôžeme sa účinne brániť, nemáme na to prostriedky ani oprávnenie. My sa o nich postaráme, urobíme im základné vyšetrenie, ráno podpíšu reverz a odídu. Hospitalizáciu ani ďalšie práce nám potom poisťovňa neuzná. V podstate sa vyspia v čistej posteli a vykúrenej izbe zadarmo,“ vysvetlil lekár z liptovskomikulášskej nemocnice.
Niekedy takíto ľudia končia na psychiatrickom oddelení, no prijímajú ich tam len na základe presných indikácií. „Takýchto prípadov je dnes veľa, často sú to alkoholici, ľudia na okraji spoločnosti, ktorí nestoja o liečbu a na oddelení spôsobujú len problémy,“ dodal M. Kováč.
Protialkoholické záchytné stanice, ktoré fungovali v minulosti, problém opilcov z ulice riešili. Jedna z nich bola ešte pred viac ako desiatimi rokmi v aj v areáli mikulášskej nemocnice.
„Podnapitého tam hliadka doviezla a zamestnanci sa o neho postarali. Ráno, keď vytriezvel, zaplatil paušálny poplatok. Bol približne osemsto korún, neskôr sa vyšplhal na dvetisíc. Ak bol opilec agresívny a niečo zničil, služba mu to pripísala na účet,“ vysvetlil náčelník mikulášskej mestskej polície.
Prevádzka záchytky je príliš drahá
Podľa zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o prevádzke protialkoholických záchytných izieb by malo takéto zariadenia zriaďovať ministerstvo zdravotníctva po dohode s obcou. Samosprávy ale na to, aby znovu sprevádzkovali záchytné izby, nemajú peniaze.
Museli by platiť zdravotníckeho pracovníka a zabezpečiť rýchlu pomoc v prípade zdravotných komplikácií. Keďže opití sú často agresívni, medzi personálom by musel byť aj človek, ktorý by zamedzil útokom a poškodzovaniu záchytnej izby. Zariadenie by muselo fungovať vo viaczmennej prevádzke.
Posledné takéto zariadenie na Slovensku zatvorili v Trnave pred štyrmi rokmi. Slovensko je tak jedinou krajinou strednej Európy, kde nie je ani jedna záchytka. Všetky postupne zanikli, pretože ich prevádzka bola drahá, opilci často nemali z čoho za nocľah zaplatiť.
V susedných Čechách je v prevádzke približne dvadsať záchytiek. Je to však o viac ako polovicu menej než v minulosti. Ceny za noc sa líšia podľa krajov. V Prahe je poplatok približne 70 eur, ale v Plzni už napríklad o 10 eur viac.
Ak opilec dlh nezaplatí, pobyt uhradí magistrát a právne ho vymáha. Problémom je vymôcť peniaze od cudzincov a bezdomovcov. Vo Viedni záchytku spravuje rakúska polícia. Noc v nej vyjde do dvesto eur.
V Prahe fungovala prvá záchytka na svete
Slovenské ministerstvo zdravotníctva sa nevzdáva úsilia na zriaďovanie a zabezpečovanie prevádzky záchytných izieb pre opilcov všade tam, kde si to spoločenská situácia vyžaduje. Túto úlohu chce zaradiť aj do novopripravovaného Národného akčného plánu pre problémy a alkoholom (NAPPA). Zriadenie takýchto izieb sa nachádzalo v NAPPA na roky 2006 až 2010, ktorý vláda zobrala na vedomie, ale uskutočnenie zámeru sa nepodarilo.
Zakladateľom protialkoholických záchytných staníc je Jaroslav Skála. Prvú záchytku na svete založil v máji 1951 v Prahe. Prvým klientom bol vraj ruský vojak.
Doktor Skála bol vraj známy drsnými metódami liečby. Liečil emetínom, ktorý po požití alkoholu vyvoláva silné kŕče a zvracanie. Klienti liečebne boli aj pomocným personálom v záchytke, aby na vlastné oči videli, čo dokáže urobiť z človeka nadmerné pitie.
