LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Peter Palan, Ľubomír Urban a Ján Šiška prepadli vášni k slovenskému folklóru ešte v súbore Váh.
Keď zistili, že sú trošku šedivejší a nemajú toľko času na pravidelné skúšky, rozhodli sa kráčať vlastnou muzikantskou cestou.
V súbore si vycibrili hudobný sluch a jemnosť v prstoch, na zdravom grunte sa im podarilo postaviť základy folklórneho zoskupenia Haluška. Už vtedy trojica chlapov vedela, že s hudobnými nástrojmi v ruke chcú zostarnúť. Významný míľnik, dvadsať rokov nepretržitej existencie, prekračujú v týchto dňoch.
Hrajú ako majstri, aj keď nepoznajú noty
Po hodine počúvania toho, ako chlapi sypú z klobúkov jednu pieseň za druhou, by málokto povedal, že ani jeden z nich nepoužíva noty a nemá hudobné vzdelanie.
„Sme samoukovia, učíme sa skúsenosťami a rokmi,“ povedal primáš Peter Palan. Pôvodné jadro Halušky tvorí on spolu s ďalšími zakladateľmi Ľubom Urbanom a Janom Šiškom, neskôr sa pridali Roman Nemček a Ľubomír Šupala. Ak jeden z nich náhodou vypadne a nemôže odohrať vystúpenie, bez problémov ho zastúpi ďalší kolega z veselého hudobného zoskupenia.
Haluškovci sú totiž multifunkční, každý člen vie zahrať aspoň na dva hudobné nástroje. Skupina má preto troch stálych členov a ďalších viac ako desať hosťujúcich.
Dvadsať rokov bez ponorky a prestávky
Drvivá väčšina kapiel, ktorá spolu funguje už tak dlho, má za sebou muzikantské rozchody a návraty alebo prestávky.
Haluška spolu hrá bez prestávky, ročne odohrajú približne stovku vystúpení, takže za tých dvadsať rokov existencie prekročili obdivuhodných tisícpäťsto. Čo vystúpenie, to zábavná príhoda, niekedy aj kaskadérska.
„Aj keď sme spolu naozaj často, ponorku nepoznáme. Ak bol problém, vždy sme si ho po svojom vydiskutovali. Je to tým, že sme všetci rovnaké veselé povahy a naviac sa aj dopĺňame, pretože každý sme z iného kúta Slovenska,“ povedal Ľ.Urban.
Najďalej hrali zahraničným Slovákom v Štokholme
Slovenský folklór nemusí v zahraničí reprezentovať len Lúčnica alebo Sľuk, bez hanby môžeme vyslať aj liptovskú muziku Haluška.
Najďalej hrala Haluška zahraničným Slovákom v Štokholme. Voľný program im vždy vypĺňal jeden švédsko-slovenský sprievodca.
„Priniesli sme si veľa veselých zážitkov, no veľmi nás pobavilo, ako Slovák, bez ohľadu na to, kde je, nezaprie svoje korene. Vo Švédsku je totiž prísne obmedzený predaj alkoholu, a keď sme sa nášho sprievodcu spýtali, ako sa žije Slovákovi v takýchto podmienkach, s úsmevom nám ukázal ústny sprej, v ktorom mal vodku namiesto mentolu,“ opísal primáš Halušky.
Zahrajú aj pieseň vytiahnutú z päty
Ľudia ich poznajú z rôznych plesov, podujatí, jarmokov, hrajú hosťom v hoteloch a penziónoch, na oslavách a svadbách.
Zbytočne by medzi nimi hľadali muzikanta s menom Haluška, chlapi si vybrali názov jednoducho preto, lebo na tanieri majú radi práve bryndzové halušky. Hrajú známe slovenské ľudové piesne, ktorých slová ľudia poznajú a môžu sa k nim pripojiť. No nemajú problém zahrať aj úplne neznáme, stačí, ak počujú melódiu a ihneď sa chytia.
„Často sa nám stáva, že niekto vytiahne doslova z päty nejakú starú pieseň, no ak vie aspoň trocha spievať a udržať rytmus, pieseň mu zahráme,“ uzavrel P. Palan.
Rovnaké uznanie, ako sami muzikanti, si zaslúžia aj ich manželky a rodiny. Veď do roka trávia doma možno dva víkendy. Ale na druhej strane, úspešne zasievajú medzi ľudí dobrú náladu a zachovávajú slovenské zvyky a tradície.
