Základné nahrávky urobili len prednedávnom a momentálne ho liptovským hudobníkom mixujú a dolaďujú v Prahe. Názov neprezradili, pretože ho ešte nepoznajú.
Ideový vedúci, gitarista a textár kapely Ján Dzúr povedal, že s každým novým albumom sa vždy spájajú rovnaké problémy. „Často nám fanúšikovi hovoria, že hráme síce do tanca, ale stále jeden rytmus dookola. Akonáhle však prídeme s úplne novou vecou, ľudia si na koncertoch opäť pýtajú staré známe piesne. Najčastejšie chcú počuť Nás čaká Hollywood, Aranku Španielku alebo Ovčiu kožu. Tomu sa ale asi nevyhneme, podobný problém majú aj iní hudobníci. Napríklad, keď som bol na koncerte Pavla Hammela v Dolnom Kubíne, od začiatku od neho chceli Pri poslednom litri vína. Bránil sa zubami-nechtami, pesnička mu už po dlhých rokoch hrania lezie na nervy,“ vysvetlil J. Dzúr.
Občas im pri nahrávkach nejaká pieseň zvýšila
Poslednú platňu Nákup mesiaca nahrala kapela v roku 2004. Napriek tomu, že odvtedy ubehlo už osem rokov, muzikanti nezaháľali. Každý rok odohrali desiatky koncertov po celom Slovensku. Na nový album nahrali až dvanásť pesničiek, ku ktorým pridali dva bonusy. Niektoré už ale fanúšikovia určite poznajú z koncertov. Najznámejšia je asi Lovili sme Halibúta, ktorú kapela venovala priateľom morského rybolovu v Nórsku. Určite poznajú aj skladbu Mám namiesto hlavy puk, ktorá bola paródiou na hymnu majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji z roku 2011 v Bratislave.
Všetci členovia sú zamestnaní, takže veľa času na novú tvorbu nemali. Za dlhší čas sa im však nazbieralo mnoho pesničiek. Aby na ne s odstupom času nezabudli, tak sa rozhodli, že ich nahrajú. „Keď sme vydávali staršie albumy, tak nám občas nejaká pieseň zvýšila. Jedna z nich má dokonca asi desať rokov, teraz sme ju trošku upravili a konečne zaradili na nový album. Volá sa Vianoce boli vlani a je o prítulnosti manželiek po dlhých rokoch manželstva. Niektoré, trebárs Schody do humna, ktorá hovorí, že aj ženatí chlapi ešte majú svoje sny, vznikla len tento rok. Hip-hopovú paródiu Hej, babenka, poľúb ma, ekologický trhák Divožienka z riečnej pláže či severskú ságu o Olafovi a Ingrid sme vytvorili priebežne. Väčšina z nich sú ale absolútne novinky. Niektoré určite predstavíme na Mikulášskom jarmoku v piatok 8. decembra. Chceme, aby si ľudia na našu novú tvorbu postupne zvykali,“ vysvetlil gitarista a textár.
Majú veľa zážitkov a málo spomienok
Nový album nahral Ploštín Punk v Liptovskom Mikuláši. Pre pracovné povinnosti sa už liptovskí hudobníci nedokázali zorganizovať tak, ako pri platni Nákup mesiaca. Vtedy ho nahrávali v Prahe v štúdiu na Barrandove a strávili tam dva týždne. Od tých čias sa riadia heslom - Zážitkov veľa, spomienok málo. „Bobo Kantor, u ktorého sme ho pripravovali, si tentokrát časť štúdia presťahoval ku kamarátovi Jozefovi Matejkovi do Liptovského Mikuláša. Tam sme ho potom celý nahrávali. Iba bicie samostatne pripravil Pavel Rak v Prahe. Povedal nám, že keď si túto platňu bude púšťať v spoločnosti nejakej kočky zo Žižkova, chce počuť poriadny priestor. K podkladu sme potom dohrali basovú gitaru, sólové gitary a klávesy. Odspievali sme texty a doplnili aj sólový spev, ku ktorému sa opäť v drvivej miere vypol Jožo Fašánok. Je to v podstate bežný postup, celý album sa potom ešte dolaďuje a dopĺňa, aby mal čo najlepší zvuk. To len v klipoch Bryana Adamsa behá po štúdiu pes,“ povedal J. Dzúr. Zvuk novej platne bude ale gitarovejší a v jednej z piesní zaznie aj mandolína. Metla a mop, ktorými Jožo Fašánok pravidelne stieral podlahu v štúdiu, sa tam, žiaľ, už nezmestili.
Na plátne budú logá mecenášov
„V jednej pesničke hráme aj na mandolíne. Najprv ju nikto z nás nechcel. Ale nakoniec nás náš producent Bobo Kantor presvedčil, že by v jednej pasáži pieseň osviežila. Mandolínu sme si kúpili asi pred štyrmi rokmi. Jožo Fašanok po ňu utekal domov, zobral pre istotu aj návod, aby sa na nej mohol v štúdiu naučiť hrať. To, čo sa v prvých lekciách naučil, hneď aj nahral. Zvládol to na jednotku a do pesničky to perfektne zapadlo,“ doplnil gitarista a textár.
Autorom textov je Ján Dzúr, na tvorbe hudby sa podieľali Albín Rak a Jozef Fašánok. Na jednej piesni hudobne spolupracoval i Ján Hrdko. Album skupina financovala z vlastných zdrojov, prevažne z tržieb koncertov, časť im venovali priatelia a sponzori. „Keď budeme krstiť platňu, natiahneme nad nás veľké plátno s logami našich mecenášov. Na jednej strane budú tí, čo nám prispeli. Na druhej strane tí, čo sľubovali a dnes nám nedvíhajú telefóny, alebo tvrdia, že náhle schudobneli a už nemajú ani euro. Zoznam na tejto strane bude oveľa dlhší, ako sme si pôvodne mysleli,“ povedal s úsmevom J. Dzúr.
O kapelu je stále veľký záujem, počas tohto roka už stihla odohrať skoro štyridsať koncertov. Dali by vraj aj viac, ale s niektorými sa už doma bavia iba dvere. „Na naše počudovanie máme plné námestia aj tam, kde sme nikdy predtým nehrali. Naposledy napríklad v Žiari nad Hronom,“ dodal J. Dzúr.
Béďu spláchol v Amerike hurikán
Svoje albumy nepredáva Ploštín Punk cez kamenné obchody, ale práve na koncertoch. Ich piesne nehrajú dokonca ani rádiá, nemajú o ich piesne záujem, vraj ich hudba nie je vhodná pre ucho väčšinového poslucháča. No napriek tomu vždy všetky albumy predali do jediného kusa. Takmer každý už vydávali nanovo a opäť sa všetky predali. Budúcnosť Ploštín punk nerieši. Hrať bude dovtedy, kým bude o jeho vystúpenia záujem.
Začiatky kapely Ploštín Punk siahajú niekde do roku 1992. Gitaristi Ján Dzúr a Jozef Fašánok vytvorili akési neoficiálne jednorázové zoskupenie s cieľom vystúpiť na folkovom festivale Folk Tatry, ktorý sa konal v Posádkovom dome armády. Potom prišiel do skupiny klarinetista Ján Filka a neskôr stiahol aj klávesistu Albína Raka. Ten zase stiahol svojho synovca, bubeníka Pavla Raka. Na basovej gitare hrával Peter Bernadič. Neskôr, keď sa odsťahoval do zahraničia, ho nahradil Tomáš Mastiš. Peter Bernadič alebo aj Béďo dnes žije v USA v New Jersey. Prednedávnom sa členovia kapely dozvedeli, že spláchol hurikán Sandy. Našťastie o dom neprišiel, ale nemá elektrický prúd, takže elektriku má len z provizórnej benzínovej elektrocentrály. Ako posledný člen prišiel do kapely po treťom albume gitarista Ján Hrdko. Najväčšiu zásluhu na tom má vraj klávesista, pretože počas skúšok nemal s kým popíjať víno.
