LIPTOV. Na financovanie základných a materských škôl, takzvaných ZUŠ-iek či centier voľného času, ktoré mestá a obce prevádzkujú, využívajú dva finančné toky.
Na náklady, réžiu a mzdy spojené s chodom základných škôl dostávajú prostriedky z ministerstva školstva. Tieto peniaze sú účelovo viazané a zúčtovávajú sa na osobitnom účte mesta či obce pre školy. Ide o takzvané prenesené kompetencie.
Na chod materských škôl, školských jedální, centier voľného času a základných umeleckých škôl, samosprávy vyčleňujú prostriedky z podielových daní, ktoré dostanú z ministerstva financií. To sú, takzvané originálne kompetencie.
Nechcú postupovať nesystémovo
Vedenie samosprávy v Liptovskom Mikuláši považuje návrh vlády, aby sa na zvýšení platov učiteľov finančne podieľali aj zriaďovatelia, za nešťastný.
„Tento rok sme dostali zo štátneho rozpočtu na školy v našej pôsobnosti viac ako tri milióny eur a tri štvrtiny z tejto sumy išli len na mzdy učiteľov základných škôl a ostatné na prevádzku.
Na chod školských jedální (ŠJ), centier voľného času (CVČ), materských škôl (MŠ) a základnej umeleckej školy (ZUŠ) sme dali 42 percent z celkovej sumy z podielových daní. Je to o niečo viac ako celoslovenský priemer,“ povedal primátor mesta Alexander Slafkovský.
Ak by mikulášska radnica chcela peniaze na platy učiteľov ušetriť, musela by vraj urobiť nesystémové kroky.
„Znamenalo by to zlúčiť niektoré školy, zvýšiť počet žiakov v triedach a pravdepodobne aj prepustiť časť pedagógov. My však chceme, aby školy v meste fungovali a aby učitelia boli primerane ohodnotení,“ doplnil A. Slafkovský.
Zodpovednosť bude na samosprávach
Mikulášsky primátor si myslí, že v prvom rade by vláda mala zvýšiť objem peňazí v školstve, sprísniť limity na počty detí v triedach a zvýšiť normatív na žiaka pre originálne kompetencie.
„Určite nie je férové preniesť zodpovednosť na plecia samospráv. Väčšina z nich všetky peniaze, ktoré od štátu na školstvo dostane, na školy aj použije. Ak niektoré mestá či obce s účelovo viazanými peniazmi nenarábajú podľa pravidiel, treba ich potrestať, veď vláda na to právomoci má,“ dodal mikulášsky primátor.
Päťpercentný nárast miezd učiteľov v Liptovskom Hrádku zakomponovali do rozpočtu ešte pred štrajkom učiteľov. „V rámci normatívu na jedného žiaka nám to jednoducho tak vychádzalo. Nechceme ochudobňovať prenesené kompetencie, peniaze, ktoré od štátu na školstvo dostaneme, naň aj v plnej výške použijeme. Personálna politika v školách je predovšetkým na riaditeľoch, učitelia by mali byť v rámci možností zaplatení, ale ich úlohou na druhej strane je, aby si svoje povinnosti plnili čo najlepšie,“ povedal primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger.
Kapacita škôl je naplnená
Kapitálové výdavky malo mesto Liptovský Hrádok pomerne veľké. „Za posledné roky sme investovali predovšetkým do rekonštrukcie školských budov a prevádzkové náklady sa nám tým výrazne znížili. Ešte musíme vyriešiť nové priestory pre Základnú umeleckú školu a materskú školu na Belanskej štvrti. Tieto investície by nám v roku 2014 až 2015 mali priniesť viac ako tridsaťpercentnú energetickú úsporu,“ doplnil B. Tréger.
Liptovský Hrádok je spádovou oblasťou pre dediny zo širokého okolia. Základné a materské školy v meste preto navštevuje aj veľa detí s trvalým pobytom mimo mesta. Kapacitne sú preto naplnené na sto percent.
„Ak by sa nám to nepodarilo z normatívu, ktorý máme na jedného žiaka, prevádzku škôl by sme finančne neutiahli. Dôležité je pre nás aj to, aby personálna politika riaditeľov školy bola vyvážená. Nejde len o pomer učiteľov aj učiteliek, ale aj vekovú štruktúru pedagógov,“ spresnil hrádocký primátor.
Ružomberská samospráva sa touto otázkou nezaoberala, pretože rokovania medzi vládou a odborármi stále prebiehajú. „Ak budeme musieť časť navýšenia miezd zamestnancov školstva doplatiť, potom budeme hľadať prostriedky priamo v školstve,“ povedal primátor Ružomberka Ján Pavlík. Bez plánovaného zvýšenia platov bude mať vraj mesto v roku 2013 nižší príjem na školákov cez podielové dane o približne 1,5 milióna eur ako v predchádzajúcom roku. Dôvodom je novela zákona o financovaní v školstve, ktoré bude v platnosti od 1. januára 2013.
Nechcú ísť cestou prepúšťania
„Existuje vraj niekoľko možností, ako ušetriť. Napríklad, znížením energetickej náročnosti školských budov a prevádzok. Postupným zateplením a reguláciou vykurovania, výmenou svietidiel za úsporné, či výmenou spotrebičov v školských jedálňach. Napriek tomu, že hovorím o šetrení, vyvolá to nové náklady. Dôležitá je však návratnosť investícií, tie sa prejavia okamžite,“ vysvetlil J. Pavlík.
Ružomberská samospráva by určite nešla cestou prepúšťania. Riešenie vidí vo viaczdrojovom financovaní.
„Napríklad zvýšiť vlastné príjmy v školách prostredníctvom prenájmov priestorov, hlavne telocviční. Zvýšiť poplatky v materských školách a základných umeleckých školách, v školských družinách a CVČ či zaviesť príspevok rodiča na réžiu v ŠJ na jeden obed. Využívať projektové výzvy na vybavenie škôl novou technikou či nábytkom. Školy by mali využívať aj dve percentá z daní. Myslím si, že financie v štáte sú, len ich tok a používanie nie je príliš transparentné,“ dodal ružomberský primátor.
