LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Jestvujú rôzne charty, zákony, dohovory a odporúčania, ktoré majú zjednodušiť život postihnutým a začleniť ich do bežného života. Prax je ale často úplne iná.
Ľudia, najmä s kombinovaným mentálnym a telesným postihnutím, sú vyčleňovaní z bežného života. Kvalita ich života závisí od tých, ktorí sa o nich starajú, najčastejšie na rodičoch. Stávajú sa rukami, očami a najmä mozgom svojich detí. Srdcom však nie, to majú veľké a výnimočné.
Problémy s bežným životom
Aby sa postihnutým deťom skvalitnil život, potrebujú mať pri sebe nielen milujúceho a starostlivého rodiča či opatrovníka, musí byť aj dostatočne zbehlý v praktickom živote, právne podkutý a zbehlý v tom, na čo má jeho zverenec právo.
Nie vždy má ale rodič v kolotoči povinností čas na to, aby sa zorientoval v stále komplikovanejších zákonoch a sledoval všetky zmeny.
„Telesne a mentálne postihnutí sú skupinou ľudí, ktorá sa ťažko začleňuje do bežnej spoločnosti. Chceme naučiť deti aj rodičov obhajovať svoje základné práva. Nemôžeme ich prehliadať, tvoria dve až tri percentá našej populácie. Je preto dôležité, aby k nim bola väčšina citlivejšia,“ povedal Dušan Plaček, koordinátor projektu Ako sa nepoznáme.
Veľké veci vyjadrujú maličkosťou
Cieľom projektu je aj pomoc zdravotne ťažko postihnutým vo vyjadrovaní vlastných názorov, prejaviť svoju individualitu a jedinečnosť.
Jedným zo spôsobov, ako to urobiť, je tvorba vlastných výtvorov. Cez malé umenie dokážu okoliu povedať veľké veci. Výstava prác bude v priestoroch Praktickej školy na Alexyho ulici v Liptovskom Mikuláši.
