HUBOVÁ. Európska komisia prijala zmierňujúce opatrenia na životné prostredie pri výstavbe diaľničného úseku medzi Turanmi a Hubovou, ktoré Slovensko dodatočne zapracovalo do projektu.
Akceptovala správu nezávislého odborníka Petra Rotha, ktorý konštatoval, že údolný variant s dvoma tunelmi Rojkov a Havran nemá významný negatívny dosah na celistvosť chránených území Natura 2000 a populácie medveďa a rysa.
Ochranári sú stále proti
Mimovládne organizácie však aj napriek tomu stále presadzujú tunelový variant. Opatrenia pi výstavbe tunela Rojkov s 1800 metrami nepovažujú za dostatočné.
Oveľa šetrnejšia k prírode by bola výstavba šesťkilometrového tunela Korbeľka, ktorý je podľa ochranárov aj kratší a lacnejší. Celková úspora nákladov pri tunelovom variante by bola vraj až 315 miliónov eur.
Priemerná cena jedného metra povrchového variantu je 51 565 eur. „Po započítaní ceny zmierňujúcich prírodno- ochranných opatrení a sanácie kraľovnianskeho zosuvu bude výsledná suma povrchového variantu v priemere 60 400 eur na jeden meter,“ priblížil dopravný inžinier Ján Snopko.
Zároveň zdôraznil, že v porovnaní s tým je cena za meter tunelového variantu 44-tisíc eur, teda o štvrtinu lacnejšia. „Povrchový variant je teda dlhší, drahší a časovo rovnako náročný,“ spresnil.
Na diaľnici sa vraj bude tvoriť námraza
Presadzovanie trasy povrchom, ktorú po zapracovaní zmierňujúcich opatrení schválil aj Brusel, je podľa ich názoru stavaním diaľnice za každú cenu. Výhrady pritom nemajú len pre jej vplyv na životné prostredie a vysokú cenu.
„Z analýzy priameho slnečného svitu vyplynulo, že v kritickom zimnom období od 5. novembra do 10. februára bude tento úsek diaľnice bez priameho slnečného žiarenia. Tým sa zvýši tvorba rozsiahlej námrazy na diaľničných mostoch a zníži bezpečnosť dopravy,“ varoval Snopko.
Výstavbu zaplatí únia
Slovensko muselo doplniť trasu o množstvo zmierňujúcich a doplňujúcich technických opatrení, akými sú napríklad aj nové ekodukty, biokoridory, protihlukové steny.
Vďaka tomu, že Brusel tieto opatrenia považuje za dostatočné pre ochranu prírody, bude môcť Slovensko čerpať z európskych zdrojov až 85 percent celej výšky investície, ktorá sa predbežne odhaduje na 700 miliónov eur.
Začať chcú v roku 2015
Ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť teraz rozpracujú navrhnuté zmierňujúce opatrenia.
Všetky zmeny projektu musia prejsť procesom posúdenia vplyvu na životné prostredie a zároveň územným a stavebným konaním. Do týchto procesov chce ministerstvo dopravy zapojiť aj verejnosť z obcí v blízkosti budúcej diaľnice, ktorá bude mať možnosť zapojiť sa.
„Je to dobrá správa pre celé Slovensko. Vysporiadali sme sa so základnou požiadavkou Bruselu na nezávislé a transparentné hodnotenie vplyvu výstavby tohto úseku diaľnice,“ povedal minister dopravy Ján Počiatek s tým, že s výstavbou by chcel začať v roku 2015.
Environmentálny dozor od budúceho roka
S environmentálnym dozorom na území, kde má byť diaľnica, začne ministerstvo už na budúci rok.
„Chceme porovnať funkčnosť niektorých kľúčových opatrení so stavom pred začatím stavebných prác,“ povedal Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy.
Počas výstavby bude na priebeh prác a stavbu dohliadať environmentálny stavebný dozor, ktorého správy bude ministerstvo priebežne zverejňovať.
