LIPTOV. Typickou súčasťou domácností bol však betlehem, ktorý má v príbytkoch dlhšiu tradíciu ako vianočný stromček.
Historické pramene, ktoré dokazujú existenciu prvého betlehema na svete, sa rôznia. Vraj sa začal objavovať už v siedmom storočí v rímskych kostoloch. Druhá a rozšírenejšia teória spája vznik betlehemov s Františkom z Assisi.
Mních, ktorý je až dodnes vzorom skromnosti, dal postaviť prvý betlehem po svojom návrate z ciest po Egypte. Pred vianočnou liturgiou dal zhotoviť jasle. Bol to obyčajný válov so slamou, Božie dieťa strážili iba osol a vôl. Chcel veriacim ukázať, v akej chudobe prišiel Ježiš na svet. Aj keď bol Božím synom, narodil sa ako chudobné dieťa.
Živé dieťa vo válove so senom
Neskôr požiadal priateľa, aby vyhotovil scénu jasiel v jaskynnom chráme neďaleko mesta Greccio. V drevenom válove ležalo živé dieťa, Máriu a Jozefa znázorňovali tiež živé postavy. Práve od tejto udalosti z roku 1223 sa píše história betlehemov.
Až v 13. storočí sa doplnila scéna o ďalšie biblické výjavy spojené s narodením Krista, teda klaňanie sa Troch kráľov či pastierika, ktorý ako prvý prišiel k maštali.
Paradoxom je, že Mária a Jozef ako rodičia Ježiša sa medzi betlehemské postavy dostávajú ako poslední, až o dve storočia neskôr od prvého znázornenia motívu narodenia Ježiša.
Bohato zdobené biblické postavy
V 14. storočí sa témy narodenia chytili aj maliari a sochári, výjav sa dostáva do výzdoby kostolov. Zásluhu na šírení betlehemov mali františkáni a jezuiti, v 16. storočí sa pod ich vedením začali hrávať vianočné hry v kláštoroch a kostoloch s cieľom pritiahnuť veriacich a priblížiť im príbeh narodenia Krista.
Prelom nastal v 18. storočí. Kostoly už zdobili postavy v životných veľkostiach, objavujú sa dokonca aj v meštianských príbytkoch. Pri tvorbe betlehemov vtedy vôbec nešetrili, nechávali si ich zhotovovať z vzácnych drevín, obliekajú ich do drahých látok, postavy zdobia zlatom.
Cisár Jozef II v roku 1780 však betlehemy z kostolov vykázal pre ich zbytočnú veľkoleposť a pretože odpútavajú pozornosť ľudí od liturgie.
Darovníci boli aj členovia rodiny
Zákazom ale betlehemy dostávajú priestor v ľudovom prostredí, postavičky sa zmenšujú, betlehemy sú jednoduchšie. Výjav narodenia Krista zhotovujú ľudia sami, napríklad v rodinách rezbárov sa v betleheme objavujú aj postavičky príslušníkov rodu.
„Typickým príkladom je betlehem od Jana Hálu. Pri jasličkách sa klaňajú Važťania v tradičných krojoch,“ povedala Anna Kolkusová z Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku.
Betlehemy ukladali do kultového kúta
Zaujímavosťou je, že baníci v okolí Banskej Štiavnice si maľovali vlastné salaše, ktoré si položili do izby, kde sa prezliekali a fárali do podzemia. Otočili si ich tak, aby zakaždým, keď vychádzali hore, ich prvý pohľad padol na salaš. Bol symbolom slobody a túžby po živote na čerstvom vzduchu a slnku. Tieto maľované salaše si cez Vianoce ukladali za klasické betlehemy.
Každý roľnícky dom, v ktorom bývala katolícka rodina, mal kultový kút. Obyčajne sa nachádzal naľavo od dverí. V kultovom kúte mali ľudia uložené sväté obrázky, sošky Panny Márie alebo Božského srdca Ježišovho.
„Betlehemy si ľudia stavali práve do týchto kútov na Štedrý večer a skladali ho na Hromnice. Až v 1. polovici 20. storočia ich vytlačili vianočné stromčeky, ktoré k nám prišli z nemeckých krajín,“ spresnila Kolkusová.
Výzdoba odrážala krajinu a ľudí
V Liptove mali výroba a stavanie betlehemov silnú tradíciu v dolnom Liptove. „Súvisí to s tým, že väčšina obyvateľstva sú katolíci,“ vysvetlila Kolkusová.
Typický liptovský ľudový betlehem je taký istý ako kraj, v ktorom vznikol. V drvivej väčšine ho vyrábali z mäkkého lipového dreva, postavičky nevyfarbovali, nechávali ich v prírodnej farbe dreva. Pri Božom dieťati, ktoré ležalo v„kolíbke", sa skláňajú pastieri a valasi.
„Výzdoba liptovských betlehemov bola veľmi skromná, aj ľudia pri jasličkách majú jednoduchý odev. Vidieť obyčajné súkenné nohavice, kožušinový kamizol a liptovský klobúk,“ opísala Kolkusová.
Živé betlehemy vystriedali veľké plastiky
Najstarší betlehem, ktorý má Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku vo svojej zbierke, pochádza od nestora liptovského salašníctva Petra Slosiara staršieho. Jeho biblický výjav zachytáva Ježiška uloženého v kolibe, pri ktorom sa neskláňajú Mária s Jozefom a Troma kráľmi, ale obyčajní valasi.
Po roku 1989 námestia mnohých miest zdobili živé betlehemy, ktoré sú dnes už skôr výnimočnosťou. V súčasnosti ich nahradili veľkorozmerné plastiky, jednu takú môžu ľudia obdivovať na nádvorí Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku.
