Prečo zdobíme vianočné stromčeky, kto vymyslel vianočné gule, odkiaľ k nám prišli adventné vence? Odpovede na tieto i ďalšie otázky musíme hľadať vo viac či menej vzdialenej minulosti.
LIPTOV. Jasličky sú súčasťou Vianoc. Dodnes sa vedú polemiky o tom, kedy sa vlastne narodil Ježiš Kristus. A to nemáme na mysli len rok jeho narodenia, ale aj deň, pretože ani tento dátum nebol jednoznačný. Až z roku 336 máme historicky dokázané slávenie narodenia Ježiša 25. decembra. Predtým jeho narodenie pripadalo na Troch kráľov.
Pochybnosti však nie sú o mieste jeho narodenia, ktoré sa spomína aj v Biblii. Vo vianočnej výzdobe sa však jasličky začínajú objavovať omnoho neskôr – v druhej polovici 16. storočia v Taliansku a Španielsku, o niečo neskôr aj v južnom Nemecku.
Po roku 1600 sa betlehemy rozšírili po celej Európe a na vrchole vianočného umeleckého diania boli takmer do konca 18. storočia v podobe vyrezávaných, maľovaných jasličiek.
Najväčší slovenský betlehem bol v roku 2011 postavený v Novom Meste nad Váhom. Počas šiestich sympózií šiesti ľudoví umelci postupne vyrezali 34 sôch nadživotnej veľkosti, niektoré sú vyššie ako dva metre. Igor Svitok, komisár Knihy slovenských rekordov je presvedčený o tom, že po vytvorení niekoľkých ďalších biblických postáv môže byť slovenský betlehem zapísaný aj do Guinnessovej knihy svetových rekordov.
Za stromčekom hľadaj Kelta
V Európe prvé vianočné stromčeky začali stavať pred 400 rokmi kresťania v Nemecku. Najprv ich zdobili jednoduchými predmetmi vyrezanými z dreva a vyrobené zo slamy a šúpolia.
Neskôr začali na ňom pribúdať z jesene uskladnené plody zeme - jablká, orechy, slivky. A ešte neskôr na stromčekoch viselo vianočné suché pečivo a rôzne ozdobné predmety zabalené do papiera.
Avšak za odpoveďou, prečo sa symbolom Vianoc stal strom, musíme ísť ešte hlbšie do minulosti. Navštíviť musíme starých Keltov, ktorí verili, že ich bohovia sa skrývajú v stromoch. Podľa jednej legendy sa kresťanský misionár zúčastnil slávnosti, na ktorej mal byť bohom obetovaný mladý muž. Misionár príbehom o Ježišovi presvedčil keltských druidov, aby upustili od krvavej obety, lebo Ježiš sa obetoval za všetkých ľudí na Zemi.
Keltskí kňazi preto zoťali strom, zobrali ho do osady a tam okolo neho tancovali a oslavovali narodenie Ježiša.
Vianočná guľa
Vianočnú výzdobu bez vianočných gúľ si nevieme predstaviť od roku 1889, kedy si ozdobu z tenučkého skla nechal patentovať Francúz Pierre Dupont.
Kým na začiatku svojej hviezdnej cesty boli vianočné gule jednofarebné, postupne pribúdala široká farebná škála, kresby a ornamenty. Aj tvarovo prešla táto ozdoba svojím vývojom – od klasickej gule po rôzne srdiečka, hviezdičky, snehové vločky.
V posledných rokoch je módnym trendom ladenie vianočných stromčekov do jednej farby a jej blízkych odtieňov s klasickým guľovým tvarom vyfukovaných ozdôb rôznej veľkosti. A tak sa na vianočných stromčekoch znovu objavujú jednofarebné gule od veľkosti čerešne až po veľkosť grapefruitu.
Vianočné pohľadnice
Aj keď v dobe počítačov a internetu posielanie vianočných pohľadníc výrazne upadá, tento pekný zvyk azda nikdy úplne nezanikne. Vďačíme zaň dvom gentlemanom z Britských ostrovov. A pravdupovediac, ich lenivosti.
Tlačiareň Charlesa Drummonda v Edinburgu vytlačila blahoprajné lístky pre svojho majiteľa prvý raz v roku 1841 v Škótsku, aby nemusel toľko písať vianočné listy s prianiami. Lístky dával do obálok.
O dva roky neskôr túto myšlienku do dnešnej podoby pretvoril obchodník Henry Cole z Londýna, ktorému sa tiež nechcelo vypisovať vianočné blahoželania. Maliar John Hersley mu nakreslil vianočný obrázok, ktorý dal vytlačiť. A obchodník už pripojil len podpis.
Posielania vianočných pozdravov sa rýchlo rozšírilo po celej Európe v rôznych inovovaných podobách – so stužkami, korálikmi, perím. Na území Slovenska sa najprv predávali pohľadnice v nemčine, po roku 1918 už v češtine a slovenčine.
Adventný veniec
Neustále otázky detí z útulku – koľko dní ešte ostáva do Vianoc - primäli hamburského duchovného Johanna Henricha Wicherna v roku 1860 vyrobiť veľký kruh, do ktorého osadil 20 tenkých sviečok a 4 hrubé predstavujúce adventnú nedeľu.
A keďže každý deň jednu sviecu nechal celú zhorieť, deti presne vedeli, kedy budú Vianoce. V súčasnosti do adventných vencov vkladáme len štyri hrubé sviece.
Tohto roku vytvorili v Turčianskych Tepliciach azda najväčší adventný veniec na Slovensku. Pôdorys venca tvorí elipsa s čečinou s výškou 55 centimetrov.
Priemer venca je šesť a pol metra, jeho celkový obvod 20 metrov. Štyri body osvetlenia vytvoria záhradné trojsvietidlá rozdielnej výšky - 170, 150 a 130 centimetrov. Štyri svetelné body symbolizujúce štyri adventné sviece budú rozsvietené v časovej postupnosti - od prvej až po štvrtú adventnú nedeľu.
