LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Ivan Bubelíny z Liptovského Mikuláša vtipy zbiera. Nazbieral ich už viac ako päťsto, no najstaršie z nich, ešte z detstva, sa mu už nezachovali.
Zberateľ vtipov pochádza z Horehronia a do Liptova prišiel pred asi štyridsiatimi rokmi za prácou. „Mal som staršieho brata, ktorý bol veľmi dobrý žiak. Písal aj básne a zháňal si rôzne knižky. Mal preto veľkú knižnicu a keďže som od neho pochytil vzťah k literatúre veľkú časť som z nej aj prečítal. Už ako malý žiak som sa preto naučil veľmi dobre čítal,“ povedal I. Bubelíny
V období, keď bol ešte malý, skoro každá rodina na dedine odoberala kresťanské alebo poľnohospodárske kalendáre. Boli tam rôzne rady, napríklad, kde sú počas roka jarmoky, ako, čo a kedy zasiať, kedy sú dôležité kresťanské sviatky.
„Bolo v nich aj množstvo iných užitočných informácií a medzi iným aj vtipy. Tie sa mi páčili najviac a najzaujímavejšie som si postupne odpisoval. Takže zbierať som ich začal už na základnej škole. Čítal som aj známe detské časopisy Ohník a Zornička. V nich zase boli rôzne detské vtipy. Tiež som ich prepisoval a zbieral,“ zaspomínal zberateľ.
Takmer päťsto vtipov poznal aj naspamäť
Neskôr, keď už po skončení školy pracoval v Novákoch a Žiari nad Hronom, býval v slobodárni. Mal vtedy veľa času a vtipy preto zbieral intenzívnejšie. „Mal som ich okolo päťsto, možno aj viac, takmer všetky som poznal aj naspamäť. Žiaľ, najstaršie prepisy z detstva a mladosti sa mi nezachovali,“ dodal I. Bubelíny.
Nikdy ale vtipy nezbieral systematicky. Aj dnes má aspoň tri zväzky písaných, kreslených ale aj prekresľovaných vtipov, no nemá ich zoradené podľa nejakých pravidiel.
„Ťažko sa mi v nich po rokoch orientuje, tak som si niektoré z nich označil vlastnými značkami. Ľudia, ktorí sa zbieraním vtipov zaoberajú intenzívnejšie, si ich aj systematicky zoraďujú. Označujú si ich napríklad číslami. Na základe toho vznikla aj jedna veselá príhoda. Dvaja chlapi sa smejú keď, jeden z nich povie nejaké číslo. Okoloidúci len nechápavo krútia hlavami. Pointa je v tom, že ide o čísla, ktorými sú označené vtipy v ich zbierkach. Keďže takmer všetky poznajú naspamäť, nemusia si ich celé rozprávať. Na to, aby sa pobavili, im stačí povedať číslo vtipu,“ porozprával veselú príhodu zberateľ.
I. Bubelíny raz na vtipy aj doplatil. „Keď som ešte chodil do školy, často som rozprával vtipy spolužiakom, jeden z nich raz počul aj majster na praxi a zobral ho príliš osobne. Nebol ani neslušný, no napriek tomu sa mi potom vyhrážal dvojkou zo správania. Neskôr som si už dával pozor na to, komu, kde a aký vtip poviem,“ zaspomínal zberateľ.
Obrázky v časopisoch potieral riedidlom
Vtipy ho však stále zaujímajú. Ešte aj teraz, keď číta nejaké noviny či časopisy a nájde zaujímavý vtip, tak si ho vystrihne a odloží.
„Často vtipy používam, keď chodím na rôzne spoločenské podujatia, preto som si tie najzaujímavejšia už zoradil podľa tém. Potom, podľa toho, čo sa mi hodí, ich aj ľahšie nájdem. Niektoré boli príliš dlhé, tak som si ich skrátil. Napísal som si len niekoľko záchytných bodov, no teraz si už po rokoch na celý obsah či pointu nespomínam,“ doplnil I. Bubelíny.
Viac ako písané zaujímajú zberateľa kreslené vtipy. Maľoval niekedy vraj aj obrazy, no nikdy nemal takú fantáziu, aby nejaký vlastný kreslený vtip vytvoril.
„Skôr som len prekresľoval také, ktoré sa mi páčili. Robil som to tak, že som ich obkresľoval cez sklo. Ale keď boli vtipy na oboch stranách, príliš mi to nešlo. Potom som obrázok v časopise potrel riedidlom a otlačil ho na papier. To, čo na obrázku chýbalo, som už veľmi ľahko dokreslil. S odstupom času ma prekresľovanie prestalo baviť, trošku som zlenivel a začal som si vtipy z novín, časopisov či kalendárov vystrihovať a naliepať,“ dodal.
Humor pomáha udržovať duševnú rovnováhu
Keď bol I. Bubelíny na základnej vojenskej službe, kreslené vtipy použil pri aj výrobe tabla. „Vojaci, ktorí slúžili na Mokradi v Jamníku, odchádzali do civilu a na záver chceli originálne rozlúčkové tablo. Vedeli, že zbieram vtipy, tak mi dali fotografie a doplnili aj vlastné charakterové vlastnosti či záľuby. Ja som potom ku každému z nich našiel kreslený vtip, ktorý ho vystihoval. Potom si tablo odfotili, rozmnožili a posielali známym ako pohľadnicu. Bolo to celkom zaujímavé a myslím, že sa mi tablo vydarilo,“ zaspomínal zberateľ.
Bubelíny nemá presne vyhradenú tému, páčia sa mu mnohé vtipy, hlavne športové, ale aj rôzne úsmevné rady do života či veselé príhody. Napríklad: „Aké ja vaše krstné meno?" „Mikuláš." „Hovorte presnejšie! Liptovský alebo Borský?"
Úsmevné sú aj niektoré hádanky. Viete, kto chodí po hlavách do kostola? No predsa klince na topánkach.
„A tento poznáte? Samovrah sa obesil, náhodou išiel okolo policajt a obesenca odrezal. Ten sa ešte stihol prebrať, no neuvedomil si to, a prekvapený zvolal: - Ježišmária, to aj v nebi sú policajti? - a ušiel.
Humor je podľa I. Bubelíniho svojrázny spôsob nazerania na svet. „Niektorým ľuďom pomáha udržovať duševnú rovnováhu a iným zvládať náročné životné situácie. V minulosti mal nenahraditeľnú úlohu napríklad dvorný šašo, nestaral sa len o zábavu na kráľovskom dvore, ale humorom a satirou dokázal panovníkovi povedať pravdu do očí,“ povedal.
Vtip musia do témy doslova napasovať
Zberateľ si myslí, že nápady na vtipy neprichádzajú samé od seba. Humorista, ktorý vtipy tvorí, musí mať trpezlivosť pri pozorovaním každodenných situácií.
„Sám život je pre neho určite obrovskou studnicou inšpirácie. No nie je to vždy ľahké. Takí kresliari, ktorí vtipy vymýšľajú do novín či časopisov, často vlastne komentujú spoločenskú situáciu, takže vtip musia doslova napasovať na aktuálnu dobu a to určite nie je jednoduché,“ dodal.
Nie každému je, podľa I. Bubelíniho, humorný spôsob pozerania na svet dostatočne zrozumiteľný. V tom sa od seba odlišujú tí ľudia, ktorí vtipy doslova chŕlia, od takých, ktorí si vtipy ani nepamätajú.
„Pamäť v takomto prípade nezohráva takmer žiadnu úlohu. Podstatné je to, akú dôležitosť človek anekdote prikladá. O tom, aká je spoločenská úloha humoru, svedčí fakt, že vtip je niekde úspešný, inokedy trápny. Sú anekdoty, ktoré sa dajú s úspechom hovoriť až po polnoci alebo iba s určitou hladinou alkoholu v krvi,“ uzavrel mikulášky zberateľ.
