RUŽOMBEROK. „Naši ľudia nemôžu mať dojem, že futbalista je niekto viac. Človek, ku ktorému nie je prístup, ktorého sa nemožno dotknúť.
Naopak je jeden z nás, takisto z mäsa a kostí. Aj preto sme zorganizovali túto akciu, z ktorej chceme urobiť tradíciu,“ vysvetľoval nám poslanie zaujímavého podvečera na jednej kolibe v Čutkove, ktoré nieslo názov 1. stretnutie ružomberskej rodiny, jeho hlavný iniciátor Juraj Hariň.
Na posezónne rande s futbalistami Ruže prišli predovšetkým fanúšikovia, ktorí sa schádzajú v G sektore štadióna pod Čebraťom, aby vytvárali žičlivý „kotol“ pre svojich obľúbencov na trávnatom koberci. Na majstrov „koženej“ sa asi najviac tešili tí najmladší, prichádzajúci so zošitmi v ruke a bažiaci po cenných autogramoch. Pri podpisovaní sa mládež, a nielen ona, mohla s hráčmi tiež porozprávať.
Niektorí chalani z futbalového podhubia ružomberského klubu zo žiackych výberov sa zvlášť tešili na Konžana Calvina Mukendiho Mulumbu. No vysoký útočník na príjemnej „párty“ chýbal. Balil si kufre pred odletom do Afriky.
Fanklub sa zmobilizoval
„Ja som takúto akciu ešte nikdy nezažil,“ prezradil hlavný kouč ružomberského corgoňligistu Ladislav Šimčo. „Musím pochváliť fanklub, ako sa zmobilizoval,“ pokračoval Šimčo. „Celá kabína to veľmi pozitívne vníma. V nie jednom prípade nám práve fanúšikovia pomohli otočiť nepriaznivo sa vyvíjajúci zápas.“
Právom sa usmieval aj generálny riaditeľ a predseda predstavenstva ružomberskej futbalovej „akciovky“. „Na začiatku mi bolo divné, prečo v Ružomberku existujú dva fankluby. No teraz všetci ťahajú za jeden povraz a na zápasoch to cítiť. Došlo k veľkej zmene, hlavne vďaka členom fanklubu tribúny ožili,“ vystrúhal poklonu „fans“ Baraník.
Záujem ľudí narastal
Štefan Pekár zo Šimčovej družiny práve v ten deň dovŕšil 24 rokov. „Ešte som neoslavoval, až tu oslávim svoje narodeniny,“ vyznal sa po príchode do koliby „Peki“. „Fanúšikovia nám pripravili milé prekvapenie. V Ružomberku ťahám tretiu sezónu, no takéto stretnutie ešte nebolo. Od zápasu k zápasu počet ľudí v povestnom „géčku“ narastal. No je len na nás, ako bude žiť nielen tento sektor i celý štadión. Keď budeme na ihrisku „driapať“, určite to diváci ocenia,“ vravel Pekár.
Vo fandení i v spolupráci s klubom zaviali v jesennej časti pod Čebraťom nové vetry. Kultivovanosť a vtipnosť tu víťazí nad hulvátstvom a škaredými pokrikmi.
„Povedali sme si, prečo by sme nemohli byť príkladom pre celú slovenskú futbalovú scénu?“ vyslovil smelú, avšak veľmi sympatickú ambíciu Hariň.
