ĽUBOCHŇA. V sezóne 2009/2010 v Ľubochni po sedemročnom pôste tamojší zanietenci opäť postavili na nohy futbal dospelých a takmer postúpili z tretej do druhej triedy. Nakoniec išli hore Liptovské Revúce, no v ďalšom ročníku už postup oslavovali v Ľubochni.
V barážovom stretnutí s Lúčkami o novom účastníkovi II. triedy rozhodol penaltový rozstrel. V obci, kde sa roky hrávala vyššia súťaž, netajili plán dvojkou prebehnúť a v aktuálnej sezóne už kopať I. triedu. Keďže za dvadsaťšesť kôl rozhodnutie nepadlo a dva tímy - Ľubochňa i Bobrovec - mali po záverečnom „gongu“ navlas rovnakú bilanciu a futbalistov Havrana zase čakala barážová bitka. Tentoraz po nej gratulácie na ihrisku v Liptovských Sliačoch prijímal ich súper.
Na postup boli štyria
„Verili sme si, že máme na postup, a tak sklamanie bolo cítiť,“ vracia sa do leta tréner Ľubochne Vojtech Žihlavník.
„Barážový duel sme absolútne nezvládli. Možno to bol aj dôsledok veľkého chcenia. Život ale prináša i takéto chvíle. Tak to hráči zobrali, povedali sme si, ideme ďalej a znovu to skúsime.“ Po jesennej časti je Havran druhý, o bod za Podturňou. No rovnaký počet bodov nazbieralo aj tretie Vavrišovo a iba o bod menej štvrté Lúčky.
„Čakali sme jednoduchšiu jeseň,“ priznáva Žihlavník. „Mužstvo mohlo mať viac bodov, doplatili sme na nevyrovnané výkony a hlavne zbabrané koncovky v niektorých stretnutiach. Výsledkovým výkyvom sa ale nevyhli ani naši súperi. Hore je to vzácne vyrovnané, každý z prvej štvorky má šancu postúpiť. Aj z pohľadu kvality jednotlivých kádrov.“
Ľubochňa do ročníka 2012/2013 vletela suverénne, po troch kolách mala deväť bodov a skóre 9:0. Potom ale vycestovala do Vavrišova, kde svojim priaznivcom spôsobila poriadny šok. Na výprask 1:6 len tak v dedine nezabudnú.
„Zápas sa začal podľa našich predstáv, viedli sme 1:0, lenže potom domáci troma rýchlymi gólmi všetko zmenili. V druhej polovici sa naše mužstvo hlavne psychicky úplne položilo a výsledok bol taký, aký bol,“ vysvetľuje ľubochniansky kouč. O týždeň si chalani vrátili futbalový apetít, keď na vlastnom ihrisku do skrutky rozobrali Liptovskú Lúžnu – 8:0. Hneď na to ale nasledovali ďalšie horké pilulky, dve prehry 1:2, v Partizánskej Ľupči a doma s Lúčkami. Štvrtý raz Havran vyšiel naprázdno štyri kolá pred koncom jesene v Podturni (2:3). „Vo Vavrišove a v Podturni chalani viedli do posledných minút, no nedokázali zápasy úspešne dotiahnuť. S Lúčkami takisto, napriek tomu, že sme nepremenili jedenástku, mužstvo išlo do vedenia, lenže ho neudržalo. Bola to zbytočná prehra. Všetky tri stretnutia náš skúsený mančaft mal jednoznačne inak zvládnuť.“
Vypočujú si prianie dediny
Žihlavník je presvedčený, že jeho kolektív má herný potenciál na I. triedu. „K zrelým futbalistom sa snažíme zabudovávať vlastných dorastencov,“ poznamenáva tréner Havrana.
„Samozrejme, že sa chceme pobiť o prvú pozíciu, no nevykrikujeme to. Aj pokora je dôležitá vlastnosť futbalistu. V tejto vyrovnanej súťaži, kde každému mužstvu o niečo ide, nemožno nikoho podceniť. Každý zápas si vyžaduje maximálnu koncentráciu, v konečnom dôsledku môžu zavážiť detaily.“
Dedina by si veľmi želala, aby sa na tamojšom ihrisku hrávala „jednotka“. „U nás je stále futbalová eufória. Na domáce majstráky chodí 150 – 250 divákov. Fanúšikovia nás pravidelne sprevádzajú i na stretnutiach vonku,“ zakončil Žihlavník.
