Sobota, 16. december, 2017 | Meniny má Albína
Pridajte si svoje mesto

Povesti sú ako učebnice, ktoré múdrosť vlievajú do srdca

Bez vetra sa ani lístok na strome nepohne. Pri povestiach to platí dvojnásobne. Okrem toho, že vychádzajú z histórie a múdrosti starších generácií, učia nás byť lepšími ľuďmi.

Narodil sa v dolnoliptovskej Hubovej. Dnes pôsobí ako učiteľ informatiky v Škole úžitkového výtvarníctva v Ružomberku, kde aj s rodinou žije.Vyštudoval odbor číslicová technika v strojníctve na Žilinskej univerzite. V strojníctve sa nevidel, preto nastú(Zdroj: ARCHÍV MICH)

Ružomberský autor Milan Igor Chovan, pochádzajúci z dolnoliptovskej Hubovej, čoskoro oslávi desaťročnicu svojho pôsobenia v literatúre. Na konte má už štrnásť kníh, k tomu dva preklady do češtiny, jeden knižný audioformát a niekoľko prekladov do Braillovho písma.

Už ako chlapec veľmi rád písal rôzne príbehy a túžba po vlastnej knihe v ňom driemala od ukončenia štúdia strojníctva na Žilinskej univerzite.

Tvorba v tom období nebola jednoduchá, najmä preto, že ju poznačila nesloboda aj v literatúre a v Chovanovom živote aj preto, že sa naplno venoval rodine. No sen o knižnom dieťati vždy driemal niekde v pozadí.

Pred desiatimi rokmi sa Chovan sám seba spýtal, možno aj s malou výčitkou: „Dokedy chcem ešte čakať?“ Všetky záujmy odložil nabok a začal písať a vydal svoju prvú knihu pre deti Terezkin košíček.

„Keď chodím na rôzne besedy s deťmi, vždy im prízvukujem, aby neurobili takú chybu, akej som sa dopustil ja. Každý človek má nejaký talent a hneď na začiatku ho treba chytiť, rozvíjať a hlavne nečakať,“ priblížil autor.

Rozmanitosť vďaka pestrému obyvateľstvu

Milan Igor Chovan sa neskôr preorientoval na dospelého čitateľa, snažiac sa ho nielen zabaviť, ale aj poučiť. Darí sa mu to vďaka ľahkému peru, ktoré vedie úsmev ale aj zaznávaná múdrosť šedín. Vo svojich povestiach snáď nie je kút Liptova, ktorý by neobišiel.

Veď kraj pod Tatrami oplýva nevšednou pestrosťou. Dediny tu zakladali pastieri, drevorubači, stavitelia hradov, baníci, pltníci, uhliari, vojaci, sokoliari, lovci divej zveri, ale aj sklári či uhliari. Vďaka tejto rozmanitosti sú liptovské povesti mimoriadne bohaté.

Z jeho príbehov sa napríklad dozvedáme, že Ľubochnianska dolina nebola známa len ťažbou dreva, ale aj chýrnou sklárskou hutou, od čoho vznikol názov Okoličné alebo Jamník, že Gombašania boli majstri pltníci, prečo do Rakytova udierajú blesky, alebo prečo Ružomberčanov volajú Medvediari a Ludrovcov zas Sovy.

Dobrý koláč, v ktorom nechýbajú žiadne maškrty

Tretinu povesti tvoria historické reálie, teda to, čo zaznamenávajú staré kroniky a listiny. Chovan ich nachádza v múzeách, vlastivedných, historických, kartografických a geologických odborných prácach. Ďalšia tretina vychádza zas z toho, čo sa zachovalo v spomienkach a povedačkách medzi ľuďmi. Posledná tretina je autorov vklad, ktorým rozvinie príbeh.

Tento pomer sa však nedá vždy dodržať, záleží na konkrétnom prípade.

„Povesti sa väčšinou zakladajú na pravde, alebo na tom, čo ľudia za pravdu považujú. Niektoré povesti sa dajú prerozprávať v troch vetách, no chýba im príbeh. Napríklad povesť o ružomberskej ruži hovorí o šípe, ktorý prebodol ružu a súčasne nevestino srdce. Inde je zas viac historických faktov, ako napríklad v bitke pri Vavrišove. Príbehy o Krkavej skale pri Ružomberku sa zachovali skôr v ľudových rozprávačkách,“ priblížil Chovan.

Ľudia mali k povestiam vždy blízko, je v nich niečo tajomné a mrazivé, a práve preto sú také čarovné.

„Hovoria o histórii, a zároveň obsahujú rozprávkové tajomno. Povesť je ako dobrý koláč, ktorému nechýba lekvár, čokoláda či oriešky,“ opísal spisovateľ.

Tajomstvo lúžňanského syra a liky z Likavky

Tak ako ktorékoľvek iné povesti, ani tie Chovanove neopisujú Liptákov výhradne len v lichotivom svetle. Spisovateľ sa však neobáva, že by ľudia na neho preto hľadeli pomedzi prsty.

V povesti Prečo sa stal syr spod Salatína chýrnym napríklad prezradil, že lúžňanský syr je preto najchutnejší v celom okolí, lebo sa naň bača nechtiac vymočil.

V povesti o Likavskej mladuche zas opísal tamojšie pekné dievčatá ako liky, teda pyšné.

„Príbeh o lúžňanskom syre má zabaviť a nie je celkom vymyslený. Veď vo Švajčiarsku kedysi bežne očkovali syr močom. O Likavke sa popísalo mnoho, preto som chcel uviesť niečo iné. Námet mi dal jeden starý pán z Martinčeka a pravdepodobne nie je ďaleko od pravdy. Ľudia, bývajúci v podhradí, hoci boli v porovnaní s pánmi biedni, predsa len mali akú takú istotu, z čoho pramenilo ich domnelé sebavedomie voči ostatnému sedliackemu okoliu. Žilo sa im o voľačo ľahšie ako v iných dedinách, pretože za susedov mali svojich bohatých chlebodarcov,“ opísal Chovan.

Človek žije podľa toho, čo nosí v srdci

Aj hrdosť patrí k ľudským vlastnostiam a zlé vlastnosti, podľa jeho slov, dovedna s dobrými kráčajú. Je to nevyhnutná súčasť osobného dozrievania každého jednotlivca. Spisovateľ hovorí, že povesť má charakter poučenia, ukazuje východiská a cesty a jej snahou je urobiť človeka lepšieho než bol.

„Je to druh učebnice, ktorý nenalieva múdrosť do hlavy ale do srdca. Čo je v hlave, sa ľahko zabúda, ale čo dlie v srdci, zostáva s človekom späté večne ako citom prežitá trvalá skúsenosť.“

Nechce kráčať cestou vysokej predajnosti

Po povesti, hoci tu bola od nepamäti, ľudia siahajú zriedka. Kníhkupectvá sú dnes plné kníh, ktorých cieľom je zabezpečiť čo najvyšší zisk aj za cenu absencie zmysluplnosti.

„Ťažko nazvať hodnotnou literatúrou niečo, čo je plné násilia, vulgárnosti, nekultúrnosti či nám cudzích amerikanizmov. Nemuselo by to tak byť, keby ľudia dokázali správne premýšľať a najmä cítiť. Dobrá kniha má mať nielen obsahovú, ale aj duchovnú hodnotu, lebo umenie je prejavom ducha, ktorý je podstatou človeka,“ vysvetlil Chovan, ktorý nechce predávať za každú cenu.

„Som presvedčený, že z hľadiska ponuky pravých ľudských hodnôt má takáto cesta svoj význam,“ dodal.

Zo sluhu si ľudia urobili pána

Chovan, okrem tvorby pre deti a písania povestí, venuje sa aj románovej tvorbe a v menšej miere i poézii. Jeho knihy nevtieravo nabádajú čitateľa vnímať svet srdcom.

„Rozum má slúžiť, vládnuť nám musí ušľachtilý cit, v opačnom prípade sa z ro-zumu stáva šelma, ako je to u ohňa, keď sa vymkne spod kontroly. Ako to však vyzerá dnes? Vo svete vládne sebectvo, chamtivosť, intrigy a všetky možné zlé formy vypočítavého rozumu. Rozum je pre človečenstvo dobrý, keď slúži citu, no mám pocit, že dnes sme si zo sluhu spravili vládcu. A pravý pán, ktorým je citovosť, je zahnaný do kúta, lebo sme to sami ľahkovážne dovolili,“ uzavrel spisovateľ.

Darček k dvom významným výročiam

V novembri oslávi, okrem životného jubilea, aj desať rokov literárnej tvorby. Čitateľom, ale aj sám sebe, pripravuje zaujímavý darček, knihu Liptovské čriepky, ktorá je výberom najkrajších povestí z jeho dosiaľ vydaných kníh Sokolčianska mladucha, Ružový grúň a Strážcovia hôr.

„Do pripravovanej knihy pridám aj niektoré nové, v tejto forme dosiaľ nepublikované povesti,“ prisľúbil Chovan, a zároveň dodal, že paralelne s tým píše ďalší historický román.


  1. Legendárna Kamenná chata aj po rekonštrukcii zostane kamenná 1 081
  2. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 958
  3. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 639
  4. Železničnú zastávku na okraji mesta ničia najmä vandali Foto 175
  5. Parkovisko pred stanicou otvoria pre všetky taxislužby v meste 148
  6. Projekt novej mestskej plavárne sa zasekol 128
  7. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 104
  8. Zamŕzaniu vody vo vodovodnom potrubí možno predísť 91
  9. Mikulášskym námestím zneli vianočné koledy Video 90
  10. Zmeny v autobusoch 90

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Legendárna Kamenná chata aj po rekonštrukcii zostane kamenná

Kamenná chata pod Chopkom sa pre svoju neopakovateľnú atmosféru stala takmer kultovým miestom. V súčasnosti je zatvorená, majitelia ju zväčšujú a modernizujú.

Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach

Po viac ako štyridsiatich rokoch vypravili motorový vlak z ružomberskej hlavnej stanice na trať vedúcu do Korytnice. Ružomberskí nadšenci by boli radi, keby historický vláčik jazdil po trati pravidelne.

Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári

Práce sa naplno rozbehnú až po tom, ako diaľničiari ukončia proces posúdenia vplyvov novej trasy tunela na životné prostredie.

Železničnú zastávku na okraji mesta ničia najmä vandali

Zanedbané okolie aj nástupné peróny, budova pomaľovaná nápismi a tagmi, špinavý a močom páchnuci podchod. Takto to vyzerá na zastávke na okraji mesta v Rybárpoli.

Parkovisko pred stanicou otvoria pre všetky taxislužby v meste

Pred železničnou a autobusovou stanicou majú taxislužby najlukratívnejšie miesto v Liptovskom Mikuláši. Preto je o ne najväčší záujem. Miest je iba desať, taxislužieb pribúda a pribúdajú aj spory o parkovisko.

Blízke regióny

Minúta po minúte: Stretnutie so župankou Erikou Jurinovou

Osem krajov, osem županov osem diskusných podujatí s názvom Stretnutie so županom. Pokračujeme v Žiline.

Na Orave už niet hutníkov, firma siahla po cudzincoch

Nezamestnanosť láme pozitívne rekordy, čo zamestnávateľom komplikuje situáciu so získavaním pracovnej sily. Aj firmy na Orave sa musia obzerať po zahraničí. Už zamestnávajú takmer sto ľudí z krajín mimo Európskej únie.

Veľké dopravné zmeny v centre Žiliny. Nad železničnou stanicou postavia cestný nadjazd

Počas výstavby zostane križovatka ulíc 1. mája a Hviezdoslava v prevádzke. Práce potrvajú jeden a pol roka.

Od nového roku sa v martinskej nemocnici parkuje bezplatne, ale nie všetci

Zdarma budú môcť parkovať len pacienti a ich sprievod. Ostatní si zaplatia podľa stanoveného cenníka.

Vo Zvolene sa zrazili vlaky, zranených je najmenej osem ľudí

Na nákladnej stanici sa čelne zrazil osobný vlak s nákladným.

Všetky správy

Trnavskí policajti postrelili dvoch mužov, jeden zraneniam podľahol

Podozriví narazili do dvoch policajných áut, keď sa snažili ujsť.

Polícia v Opoji zastrelila Jána Golisa, mal šéfovať bankomatovej mafii

Obeťou policajnej streľby je 42-ročný Ján Golis, známy z kauzy bankomatovej mafie. Druhým je 34-ročný Martin Krajčovic, ktorý figuroval v rovnakom prípade.

A toto vám ako napadlo, pani Nicholsonová?

Kým Pašku musela schladiť Laššáková, Nicholsonovú poslal do reality Galko.

Rok 1996: Smrť Remiáša. Zločin, o ktorom mafiáni nechcú hovoriť

Róbert Remiáš bol kamarátom korunného svedka únosu Oskara Fegyveresa. Robil mu spojku, keď sa skrýval v zahraničí. Jeho smrť je tabu.

Jej telo dostalo záchvat hnusu. Salma Hayek vraví, že Weinstein sa jej vyhrážal zabitím

Pri filme Frida ju donútil k sexuálnej scéne s kolegyňou.