LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Autor obrazovej publikácie Július Šuba povedal, že Kvačianska dolina, je jedna s najkrajších slovenských dolín a je vraj jeho srdcovou záležitosťou. Veď v nej prežil celé detstvo, keď jeho otec pracoval na výstavbe a údržbe cesty z Liptova na Oravu.
„Dolina si za svoju jedinečnosť zaslúži hodnotnú obrazovú publikáciu. Mám z nej, ale aj z Kvačian a okolia, veľmi veľa fotografií. Bolo mi ľúto nechať ich len tak ležať v stole, preto som rozmýšľal, ako ich využiť. Rozhodol som sa, že výber z nich vydám knižne. Doplnil som k nim aj sprievodný text, s ktorým mi pomohol Bohuslav Kortman, šéfredaktor jedného vydavateľstva v Martine. Odborne ho posúdil a urobil drobné úpravy,“ povedal o nápade J. Šuba.
Fotografoval Flexaretom a Milonou
Knižka má viac ako sto strán a sprievodný text je podľa jej autora len druhoradý. Čitateľovi majú fotografie priblížiť viac.
„V prvej časti knižky som krátko zhrnul históriu Kvačian, Kvačianskej doliny ale aj výstavby cesty, ktorá bola dôležitou spojnicou Liptova a Oravy. Fotografie sú výberom z mojej celoživotnej tvorby. Niektoré čiernobiele majú aj päťdesiat rokov. Fotografoval som ich ešte prvým fotoaparátom Flexaretom alebo Milonou, ktorý som si požičal od staršieho brata. Bolo to obdobie od roku 1959 až 1962. To som bol ešte slobodný, mal som pred vojenčinou. Potom som sa oženil a na fotografovanie mi čas už neostával. Vrátil som sa k nemu až teraz na dôchodku. Farebné fotografie som preto vytvoril s veľkým časovým odstupom, až po roku 2006, keď som si kúpil digitálny fotoaparát,“ doplnil J. Šuba.
Kvačianska dolina je v podstate neoddeliteľne spojená s Prosieckou dolinou. Sú, obrazne povedané, ako dve sestry. Prvá je známa ľudovými technickými pamiatkami, mlynmi v Oblazoch a pre druhú sú charakteristické hlavne kamenné krasové útvary.
Unikátne stavby zachránili v poslednej chvíli
Mlyny v Kvačianskej doline sú dnes unikátnymi funkčnými technickými pamiatkami. Doslova v poslednej chvíli ich zachránila malá skupinka nadšencov. Preto ich v súčasnosti celoročne obdivujú turisti z takmer celej Európy.
V roku 1947 začali ľudia z Hút a Borového kopať novú cestu so severnej časti doliny, ponad horný mlyn, smerom do Kvačian. Za dva roky sa im z nej podarilo urobiť približne dva kilometre, potom zistili, že stavba je nákladná, tak ju ukončili. Svah a časť cesty nad horným mlynom, ktorý nebol ničím viazaný, sa neskôr zosunul a celú stavbu mlyna o viac ako pol metra posunul.
Dolný, alebo Brunčiakovský, mlyn v Oblazoch skončil prevádzku v roku 1960 potom, čo jeho posledný majiteľ odišiel do Kvačian. Mletie obilia už nevynášalo takmer žiadne peniaze a gáter na pílenie dreva mu zaplombovali Štátne lesy, drevo už píliť nemohol. Mlyn ostal opustený a postupne chátral.
Horný mlyn, takzvaný Gejdošovský, ešte prevádzkovala vdova po mlynárovi Mária Gejdošová až do roku 1974. Mlela prevažne šrot, čiže krmivo pre zvieratá, hospodárom z blízkych Hút a Borového. V roku 1977 mlyn zo zdravotných dôvodov opustila. Vzácna technická pamiatka tiež ostala napospas osudu a postupne chátrala.
Mlyny v Oblazoch fungujú ako v minulosti
„V roku 1980 sa skupina nadšencov okolo Peter Kresánka pustila do rekonštrukcie horného Gejdšovského mlyna, ktorý bol v horšom technickom stave. Za dva týždne tvrdej práce sa im podarilo obnoviť hrubú zrubovú stavbu. Veľmi im hlavne pri pokrývaní strechy šindľom pomohli remeselníci zo skanzenu v Brestovej na Orave. Približne po roku začali aj s obnovou dolného mlyna. Nebolo to jednoduché, práce im komplikovala veľká voda, počas obnovy im trikrát zobrala už takmer opravenú hať,“ zaspomínal J. Šuba.
Autor obrazovej publikácie povedal, že Kvačianska dolina je vďaka zrekonštruovaným technickým pamiatkam, mlynom v Oblazoch, veľmi svojská a atraktívna.
„Pre mladšiu generáciu, ale hlavne deti, je pohľad na fungujúci drevený mlyn veľkým zážitkom. Máloktorý z nich už videl drevené koleso poháňané vodou, ktoré sa otáča v drevenom ložisku.
Dolný mlyn v súčasnosti vlastnia ochranári, ktorí ho zrekonštruovali. Snažia sa, aby mlyn fungoval tak, ako v minulosti. Všetko robia pôvodnými technickými postupmi, aby zachovali podobu starých technických pamiatok. Turisti pri návšteve vidia, ako mlyn či gáter v autentickom prírodnom prostredí niekedy fungoval,“ doplnil J. Šuba.
